BLOG
Ivana Krekáňová
Ivana Krekáňová
2 526

Niekoľko zaujímavých kúskov z literatúry faktu

O tom, ako výbuch jednej sopky zmenil svet, čosi z geografie, stredovekého vnímania peňazí, a aj zo sveta parazitov.

Robert Kaplan – Pomsta geografie

Geografia síce nevie vysvetliť všetko, ale sily kultúry a geografie, ktoré sa silne prelínajú, často významne ovplyvňujú svetové dianie. Geografia je síce len časťou príbehu, ale učí myslieť v súvislostiach. Kaplan si myslí, že všetci musíme znovu nájsť vnímavosť voči času a priestoru, ktorá sa v informačnom veku stratila, pretože práve pohľad na reliéfnu mapu sveta nám dokáže pomôcť pochopiť mnoho historických udalostí a zákonitostí, pochopiť zahraničnú politiku, a zároveň predpovedať budúci geopolitický vývoj.

Nemusíte so všetkým súhlasiť, ani nemusíte byť geografickými deterministami. Kaplan svoje myšlienky predkladá ako pozvánku zamyslieť sa nad geografiou a súvisiacimi prírodnými podmienkami ako nad faktorom, ktorý je v mnohých prípadoch nemenej tak dôležitý ako politika či kultúra danej oblasti. Predstavuje myšlienky rôznych mysliteľov, historikov a geopolitikov od Herodota po Mackindera a zároveň súčasný svet „zmenšovania mapy a konca vzdialeností“ a úniku do virtuálneho davu, ako aj dôsledky uzatvorenej geografie a krízy priestoru.

„Geografie je předmluvou k běhu lidských dějin,“ píše, a snaží sa odpovedať na to, prečo má európska civilizácia významné korene práve na Kréte, aký dôsledok malo na Nemecko to, že ho zo západu a východu nechránia horské pásma a aký to malo dôsledok na vznik fenoménu Lebensraumu, prečo je Afrika tak chudobná, prečo je Čína dôležitá a prečo je na tom z geografického hľadiska lepšie ako Rusko, prečo je pre USA stabilné Mexiko tak dôležité, prečo je Pakistan geograficky úplne nelogická krajina, aké sú budúce scenáre čínskeho námorníctva, prečo je Blízky východ tak nestabilný, ale aj na to, aké je dedičstvo osmanskej ríše či prečo má politický vývoj v Iráne, silnom geografickom štáte, taký vplyv na dianie v okolitých štátoch.

Na geografii stále záleží. Nie nadarmo píše: „I když dokážeme vyslat satelity mimo Sluneční soustavu, i když finanční trhy a kyberprostor hranice neznají, pohoří Hindukúš pořád predstavuje obrovskou překážku“. Knihu s podobným zameraním napísal prednedávnom aj Tim Marshall (V zajatí geografie), ale ak sa vám Marshall páčil, určite siahnite aj po Kaplanovi. Internety si šepkajú, že ide oveľa viac do hĺbky ako Marshall (keďže ten je viac popularizačný a slúži len ako úvod do problematiky, ktorej sa Kaplan venuje podstatne obšírnejšie).

Robert D. Kaplan – Pomsta geografie. Co mapy vyprávějí o příštích konfliktech a boji proti osudu, Bourdon 2013 (preklad Andrea Bačová a Ondřej Molnár)

Carl Zimmer – Parasite Rex

Väčšina známych druhov sú parazity, pretože ich je tak veľa, veď len parazitických ôs poznáme dvestotisíc druhov. Evolučné príbehy parazitov sú tak búrlivé a komplexné ako tie ich voľne žijúcich bratrancov. Carl Zimmer sa vydal na fascinujúcu cestu svetom parazitov, hoci samotný termín parazit ako niečo, čo žije na inom organizme alebo vnútri neho a na jeho účet, je aj vo vedeckých kruhoch značne ošemetné. Prešiel mnohé miesta sveta od Sudánu po džungle Kostariky a pre neho sú parazity tými najzvláštnejšími živými organizmami na svete.

Vnútrajšok tela živého organizmu je ťažkým miestom na prežitie. My sme s našimi pľúcami a sluchom nastaveným na vibrácie vzduchu nastavení na život na súši, žraloky sú prispôsobené životu v mori, ale parazity žijú v úplne inom svete. V takom, na ktorý sú prispôsobení spôsobmi, ktorým vedci len stále len veľmi málo rozumejú. Dokážu sa v kalnom labyrinte tela navigovať, dokážu sa kĺzať cez pokožku aj chrupavky, dokážu neporušení prejsť peklom žalúdka, premeniť doslova každý orgán v tele – od Eustachovej trubice až po Achilovu šľachu – na svoj domov, dokonca aj biochemicky.

Dokážu dokonca prebudovať časti tela svojho hostiteľa tak, aby im vyhovovali. Dokážu žiť takmer zo všetkého vnútri tela a aj presúvať sa z jedného hostiteľa na iného podľa toho, v akej životnej fáze sa práve nachádzajú. Pi parazitoch začal Carl Zimmer rozmýšľať o ľudskom tele ako o takmer nepreskúmanom ostrove života, ktorý je domovom tvorov, ktorí sa nepodobajú na nič iné na svete.

Pre parazita je hostiteľ ostrovom života. Parazity si v nich dokážu nájsť obrovské množstvá ekologicky špecifických priestorov, pretože telo má množstvo rôznych miest, ktorým sa dokážu prispôsobiť. Len v žiabrach jediného druhu ryby dokáže prežívať stovka rôznych druhov parazitov. Črevo môže vyzerať ako ucelený systém, ale pre parazita má každý záhyb jedinečnú kombináciu kyslosti, úrovne kyslíka, potravy.

Parazity dokázali kolonizovať tie najnepriaznivejšie životné prostredia na svete a pri tom dokázali vyvinúť tú najneobyčajnejšiu adaptáciu: brániť sa proti útoku imunitného systému. Chvíľu je to fascinujúce, chvíľu desivé a chvíľu doslova nechutné a často úplný horor. Jednoduché prežitie v inom organizme – to, že ho parazit nájde, presúva sa v ňom, mení bunky okolo seba aj ich obranu – je mimoriadny evolučný úspech. Ale mnohé parazity dokážu ešte viac. Dokážu kontrolovať svojich hostiteľov a meniť ich, alebo ich správanie, podľa svojich potrieb.

Je to fascinujúca cesta do mikrosveta, ktorý je všade, a v miliardách. Ja viem, že slovo fascinujúci značne nadužívam, ale tu je úplne namieste. Pretože svet parazitov je neuveriteľný. Od toho, ako toxoplazma mení osobnosť, ako si samičky vyberajú samcov podľa toho, ako dobre dokážu bojovať s parazitmi, komunikácie medzi rastlinami a osami, cez psychologický strach ľudí z parazitov až po chemické fungovanie uštipnutia. Svet, ktorý je okolo nás a v nás a o ktorom len málokedy premýšľame, hoci je jedným zo zásadných faktorov vývoja a v konečnom dôsledku majú veľmi významný vplyv na rovnováhu v prírode, pretože to vyzerá tak, že zdravý ekosystém je ten, ktorý je plný parazitov, ako sa Carl Zimmer snaží vo svojej knihe ukázať.

Carl Zimmer – Parasite Rex: inside the bizarre world of nature’s most dangerous creatures, Simon & Schuster New York, 2000

W. Klingaman a N. Klingaman – The Year Without Summer

Otec historik a syn meteorológ napísali na základe historických prameňov obsiahlu štúdiu o roku 1816, ktorý významne zmenila masívna erupcia sopky Tambora v Indonézii. Tá vybuchla v roku 1815 s nevídanou silou (dosiaľ najsilnejšia známa erupcia a jedna z najsmrteľnejších) a to malo ďalekosiahle následky na celý svet. Sopečný prach počas niekoľkých mesiacov zmenil klimatické podmienky a mikročiastočky sa dostali až do stratosféry, čo ovplyvnilo poľnohospodárstvo, politiku, ale aj umenie.

Ochladená klíma a zmeny v prúdení vzduchu spôsobili zdrvujúce suchá a lesné požiare v Amerike (s následným tlakom na osídľovanie stredozápadu) a záplavy, silné búrky a mimoriadne chladné leto nasledujúceho roka v Európe. Výsledkom bola zlá úroda, hladomor, rast ceny obilia a následne chleba, politické nepokoje, ale aj nárast emigrácie. A keďže to píše historik spolu s meteorológom, je to vzrušujúci pohľad na to, ako veľmi dokáže zmeniť svet jediná prírodná katastrofa. Zabudnite na ekologické dystópie, toto je true story.

Počasie od Kanady po Portugalsko, následky napoleonských vojen prehĺbené zlou úrodou, studené a pochmúrne leto plné búrok pri Ženevskom jazere, ktoré len stupňovalo Byronovu melanchóliu a kde Mary Shelley počas búrok písala Frankensteina, výbušne červené západy slnka v Londýne, ktoré maľoval William Turner, ekonomická recesia v Anglicku, vzplanutie náboženských vášní, napätie vo Francúzsku, jedna z najhorších epidémií týfusu, ale aj životy obyčajných ľudí od Indonézie až po Ohio. Výborná freska toho, aké mala náhla zmena klímy dopady na politiku, ekonomiku, kultúru aj spoločnosť na oboch stranách Atlantiku.

W. Klingaman a N. Klingaman – The Year Without Summer: 1816 and the volcano that darkened the world and changed history, St. Martin’s Griffin, New York, 2013

Mohol by vás zaujímať aj článok o výbuchu Tambory od Tomáša Vasilka

Jacques Le Goff – Peníze a život

Uznávaný medievalista Jacques Le Goff sa vo svojej útlej knižke pozrel na stredoveké vnímanie úžery a primeraného či neprimeraného zisku a na to, ako sa vzťah k úžere a peniazom v priebehu stredoveku menil v závislosti od toho, ako sa vyvíjala spoločnosť a vzťah cirkvi k peniazom, aj preto, že rýchly rozvoj a rozšírenie peňažného hospodárstva začali už v trinástom storočí ohrozovať staré kresťanské hodnoty a duchovná hodnota chudoby sa stavia do protikladu k hromadeniu bohatstva (veď aj má podnázov Ekonomika a zbožnosť v stredoveku).

Stredovek bol bojom ekonómie a náboženstva, peňazí a spásy a duchovní brojili proti úžere ako proti hriechu. Ale prečo? Na to Jacques Le Goff odpovedá veľmi zaujímavým pohľadom na to, ako sa vyvíjalo vnímanie zisku, ako sa hľadala hranica medzi zákonnými a nezákonnými operáciami, z ktorých bolo možné získať úrok, prečo sa v stredoveku považovalo požičiavanie peňazí za odmenu za niečo zlé, ale aj to, ako cirkevný antijudaizmus prispel k rodiacemu sa antisemitizmu a negatívnej predstave úžerníka, ktorá bola viac či menej spájaná s obrazom Žida. Zároveň je to aj zaujímavý pohľad na stredovekého človeka a jeho svet.

Jacques Le Goff – Peníze a život, Argo 2005 (preklad Kateřina Bavorová)

Mohla by vás zaujímať aj kniha Stredoveký človek a jeho svet

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

This is Major Tom to Ground Control
I'm stepping through the door

#allforjan

Blogy

|