Varíme s Medveďmi – Špaldový kozunak

Takže v prvom rade. Chudnutie by malo byť v súlade so schopnosťou istej dávky sebadisciplíny. Ak ju v sebe neobjavíme, neschudneme, skôr naopak. To ale neznamená, že by sa malo jednať o sebatrýzeň, či tyraniu. Je to preto, lebo zmena stravovacích návykov by mala byť celoživotná. Takže popri veľkom množstve chutných vecí, ktoré nám nesvedčia a ktoré máme zakázané, si musíme nájsť spôsob, ako si aspoň občas ‚mlsnúť‘ tak, aby to bolo v súlade so zmenou a pritom sme si pochutili. A dôležitý je samozrejme aj čas, v ktorom maškrtíme. Zabudnite preto na večerné pojedanie sladkostí, chipsov, či údenín pred televízorom. Stratíte totižto úplne prehľad o celkovej konzumácii, a preto ak chceme jesť jedlá bohatšie na sacharidy, malo by to byť s mierou a len a výhradne doobeda, kým je náš metabolizmus najaktívnejší. A samozrejme ani vtedy nie je jedno čo konzumujeme.

Ako ste si už všimli, bielu múku sme úplne vylúčili a nahradili ju múkou špaldovou. Repný cukor a všetky rafinované obdoby sú zakázané. A šlus! Bez výnimky. Ale ani hnedý či trstinový cukor, napriek tomu, že mnohé si zachovávajú prospešné látky, nie sú dobré. Prečo? Lebo majú vysokánske GI, čo je glykemický index. Čím vyššie GI, tým sa tvorí viac inzulínu, cukor sa rýchlejšie spaľuje a ukladá do tukov. Zlé aj pre chudnutie a ešte horšie pre diabetikov. Med? Je úžasne zdravý, obsahuje veľa cenných látok prospešných pre zdravie. Ale chudnúť po ňom nebudete. Ma GI okolo 90. Navyše je dosť kalorický. Takže ak áno, tak maximálne kávovú lyžičku skoro ráno do jogurtu. A nie každý deň. To je peklo, však? Tak čo teraz?

U nás dlhodobo fičal Agáve sirup. Občas ho ešte tu tam frcneme do vločiek, či tvarohu. Má super nízke GI, len okolo 30, výbornú chuť, ale v poslednej dobe sa geometricky šíria rady jeho odporcov. Údajne je to v dôsledku spracovania šťavy z Agáve kaktusu, ktoré výsledný produkt degraduje na škodlivú fruktózu, ktorá síce nedvíha inzulín, ale má mnoho ďalších negatívnych účinkov. Má však asi o polovicu menej kalórií ako repný cukor.

V poslednej dobe sa nám najviac osvedčili štyri druhy sladidiel:

Stévia – ďaleko sladšia ako cukor. Nulový obsah kalórií a nulové GI. So mnou má však jeden problém. Hrozne mi nechutí…:)

Čakankový sirup – to je úplná bomba. Vysoko sladivý, chutný, GI len okolo 5 a obsahuje o 95% menej cukru a 45% menej kalórií ako iné prírodné sladidla. (med, javorový sirup…) Má len jednu nevýhodu a to, že sa zle rozpúšťa vo vode, takže sirup určite nenahradí. Ale do pečiva, jogurtov, tvarohu je ako stvorený.

Kokosový cukor – menej sladivý, ale nesmierne chutný s karamelovým podtónom. GI sa udáva väčšinou na hodnote 35, niektorí uvádzajú viac (dokonca 55), stále je to však menej ako pri rafinovanom cukre. Je však dosť hooodne kalorický, takže z mierou.

Zero cukor – zázrak posledných rokov. Nula GI, nula kalórií, veľmi sladivý, nie tak odporný ako Stévia a Xilitol je vraj zdravý. Takže tešíme sa a používame ho dovtedy, kým ho zase nejakí zdravie strážiaci  úderníci nezakopú pod čiernu zem.

Tak a konečne ideme na vec:

Na špaldový kozunak potrebujeme: Na 700 g špaldovej múky, asi 150 g masla, mlieko 3 dcl, 3 vajcia, Zero cukor, kokosový cukor, kvasnice, vanilkovú esenciu, prípadne nastrúhanú kôru z jedného bio citróna, sušené ovocie a orechy podľa vlastného výberu. My sme použili hrozienka, ktoré žiaľ tiež majú dosť vysoké GI (65) takže s mierou. Nahradiť sa dajú napríklad sušenými marhuľami. Ďalej sme použili sušené slivky a vlašské orechy. (všetky tri ingrediencie sa dohodli na GI 30) Pozor! Ako sme už spomenuli, jedná sa o dosť veľa kalórií, takže si pochutnávame s mierou, najlepšie ráno a rozhodne nie každý deň.

Apropo tí, ktorí sú neznesiteľne štíhli, alebo nechcú špaldu či Zero cukor ani za nič, nech sa páči…:)

Z múky, kvasníc, Zero cukru (4x sladivejší ako rafinovaný, takže bacha!), 100 g masla, dvoch vajec,  hrozienok či nasekaných marhúľ, mlieka s trochou esencie, prípadne s nastrúhanou citrónovou kôrou vymiesime tuhšie cesto. Ak je treba, pridávame počas miesenia vlažnú vodu tak, aby cesto bolo tuhšie, ľahko tvarovateľné, ale nie tvrdé.

Zvyšok masla si ponecháme bokom. Cesto prikryjeme a necháme kysnúť asi hodinu aj dlhšie. Cesto nie je náročné na miesenie ako pri bielej múke. Nemusíme zarábať ani kvások. Ale je potrebné dobre ho nechať vykysnúť.

Kým nám cesto kysne, namočíme slivky do horúcej vody tak na 10 minút, aby zmäkli, odcedíme ich a nasekáme nožom na menšie kúsky. Vlašské orechy zomelieme. Spolu ich zmiešame s dvomi – tromi lyžicami kokosového cukru a s trochou teplej vody, aby vznikla zmes, ktorá drží pokope a dá sa v rukách tvarovať.

Cesto nám krásne vykysne. Oproti cestu z bielej múky je výrazne menej lepivé a dobre sa s ním pracuje. Premiesime ho a na posypanú plochu rukou tvarujeme bochníčky. Každý bochníček trochu roztlačíme a do stredu dáme kôpku sladkej zmesi orechov, kokosového cukru a sušených sliviek.

Zvyšok masla roztopíme. Namáčame si do neho prsty a v rukách tvarujeme cesto do guliek s plnkou v strede. No a namaslované plnené guľky cesta dávame do vhodnej maslom potretej formy. My sme použili vypuklejší vrch jenskej misy. Formu zakryjeme a cesto necháme ešte polhodinu podkysnúť. Na záver vrch natrieme vyšľahaným tretím vajcom a šuch s tým do rúry vyhriatej na 180 stupňov so zapnutým ventilátorom.

Pečieme aspoň 40 minút a následne špajdľou vyskúšame, či je aj vnútro dostatočne upečené a či sa nelepí. Pred dopečením môžeme vrch ešte raz natrieť vajcom a posypať mandľovými lupienkami.

Necháme dobre vychladnúť a pokrájame na plátky. Špalda je iná, ako štandardná múka. Kozunak sa nám bude trochu viac drobiť, ale chuť bude fantastická. A (akože inak) najlepšie chutí natretý maslom. Skladujeme v chladničke, ak teda bude čo.

Dobrú chuť.