Denník N

Čakanie na zmenu?

Od roku 2008 prebieha na Slovensku doposiaľ najvýraznejšia reforma vzdelávania. Aj napriek tomu, že pedagogická verejnosť čakala na zmenu v školstve viac ako 20 rokov, skúsenosti z rozhovorov, ktoré sme v rámci projektu To dá rozum realizovali s učiteľmi a učiteľkami v materských, základných a stredných školách, potvrdzujú, že reforma ich očakávania nenaplnila. Čo vlastne školskí aktéri od reformy čakali? Ako vnímajú zmeny v školstve v reálnej pedagogickej praxi? Môžu slovenskú školu meniť učitelia a učiteľky svojou prácou?

90. roky v znamení pedagogických zmien
O potrebe zmien v školstve hovoria učitelia a učiteľky od začiatku 90. rokov. V tomto období začali objavovať a skúšať rôzne reformné a alternatívne prístupy k vzdelávaniu. Zaujímavosťou je, že Štátny pedagogický ústav bol v rokoch 1991 – 2008 gestorom (dnes odborným garantom) 33 viacročných projektov experimentálneho overovania. Všetky tieto projekty mali ambíciu prispieť k zmene obsahu a cieľov vzdelávania, ale aj inovovať pedagogickú prácu učiteľov v triedach. Aj napriek snahe všetkých aktérov reálne meniť vzdelávací proces, k systémovej zmene na celoštátnej úrovni nedošlo. Následkom dlhodobo pretrvávajúceho ignorovania požiadaviek motivovaných učiteľov a učiteliek bolo ich rezignovanie, až apatia.

Nenaplnené očakávania kurikulárnej reformy z roku 2008
Zmena prišla v roku 2008, kedy bol v máji schválený nový školský zákon. Následne v júni boli vydané aj štátne vzdelávacie programy, ktoré vstúpili do platnosti takpovediac okamžite. Podľa výskumu, ktorý realizoval Š. Porubský s tímom [1], učitelia a učiteľky tento stav označili ako prekvapenie a šok. Z jeho výsledkov je zaujímavé zistenie, že pedagogická verejnosť od celoštátnej reformy vzdelávania očakávala predovšetkým zmenu metód a foriem výučby, zlepšenie klímy triedy a zvýšenie akceptácie špecifík a osobitostí žiakov a žiačok. Na opačnom konci škály bolo očakávanie zmien v cieľoch a obsahu vzdelávania. Potrebu úprav v tejto oblasti učitelia a učiteľky podľa vlastného vyjadrenia v tom období, nepotrebovali. Výskum tiež poukázal na to, že učitelia a učiteľky vnímajú zmenu najmä v možnosti profilovania školy podľa špecifík regiónu a konštatujú, že reforma priniesla modernizáciu koncepcie vzdelávania. Avšak zmena štátneho kurikula nepriniesla zlepšenie vzdelávacích výsledkov žiakov a žiačok, ani nezlepšila ich záujem o učenie sa. Už spomínaný výskum nielen odhalil nesúlad medzi prvotnými očakávaniami učiteľov a učiteliek od národnej reformy vzdelávania a aktuálnou realitou, ale súčasne identifikoval kľúčové problémy v školách. Išlo najmä o zhoršujúce sa vzdelávacie výsledky detí, rezervy vo vytváraní pozitívnej klímy v škole, slabý záujem detí o učenie sa, ale aj nedostatky v spolupráci v rámci pedagogických zborov a negatívny pohľad rodičov na školu.

Učebnice stále určujú podobu výučby
S podobnými výsledkami a vyjadreniami sa stretávame aj v  rozhovoroch s učiteľmi, ktoré sa realizovali v rámci projektu To dá rozum. Učitelia a učiteľky najmä na základných a stredných školách, pociťujú potrebu zmien vo využívaných metódach a formách práce. Na niektorých školách experimentujú s rôznymi metódami, overujú si ich platnosť v rozličných triedach, zdieľajú následne svoje skúsenosti, a tak podnecujú metodickú tvorivosť aj u iných učiteľov a učiteliek. Na iných školách očakávajú, že zmenu a väčšiu variabilnosť metód prinesie „štát“. Inými slovami povedané, že nejakým spôsobom budú usmernení, akými metódami majú byť jednotlivé témy vyučované. V mnohých školách učitelia a učiteľky uvádzali, že ich pri plánovaní a realizácii výučby motivujú iní kolegovia a kolegyne a nimi zverejňované námety, ale hlavným zdrojom nápadov na spracovanie výučby je učebnica a pracovný zošit, a to aj vo výučbe predmetu, akým je napr. etická výchova. Práve v učebniciach, pracovných zošitoch a pracovných učebniciach očakávajú námety na zmeny metód výučby vhodné pre ich triedu. Ich vlastná tvorivosť, nápaditosť a rešpektovanie špecifík v jednotlivých triedach je týmto očakávaním minimalizovaná. Výučba sa tak stále orientuje na výklad učiva s občasným rozhovorom o téme. Len málo priestoru je podľa vlastných slov učiteľov a učiteliek venovaných rozhovoru, diskusii, argumentácii, kritickému zhodnocovaniu prečítaného či počutého. Učitelia a učiteľky majú stále potrebu „vysvetliť to deťom“ a karhať za chybu, namiesto toho, aby ich nechali objavovať, skúmať a učiť sa vlastnou aktivitou a tiež z vlastných chýb. Prevažuje pasívny spôsob prijímania hotových informácií nad proaktívnym prístupom k učeniu sa.

Chýbajúce pedagogické znalosti a zručnosti ako učiť
Za požiadavkou učiteľov a učiteliek, aby bol výber metód a foriem výučby usmerňovaný externe, je možné hľadať viacero dôvodov. Na najpodstatnejší z nich poukazuje úroveň pedagogických znalostí slovenských učiteľov a učiteliek [2]. Ide konkrétne o vedomosti o metódach a formách výučby, ktoré boli u slovenských respondentov nižšie ako u ostatných sledovaných krajín. Aj keď nie je možné vyslovovať všeobecne platné závery zo vzorky, ktorá nespĺňa znaky reprezentatívneho výskumu, v spojení s inými indíciami (napr. zistenia zverejňované vo výročných inšpekčných správach) naznačujú, že sa dôraz v príprave a vzdelávaní učiteľov a učiteliek kladie na inú oblasť ako na rozvoj ich didaktických a metodických kompetencií.

Nutnosť riešiť nielen čo, ale aj ako učiť
Paradoxné však je, že aj napriek slabším vedomostiam o metódach výučby, ale aj o plánovaní a riadení vyučovacieho procesu, učitelia a učiteľky ako oblasť ďalšieho štúdia vo výskume ITEL aj TALIS uvádzajú potrebu zdokonaľovať sa v predmetových vedomostiach, avšak nie v rozvíjaní ich didaktických a metodických kompetencií. Zdá sa, akoby očakávali, že vďaka rozsiahlym vedomostiam z odboru predmetu zároveň získajú aj didaktické zručnosti. Táto predstava je však vzdialená trendom poukazujúcim na to, že predovšetkým rozsiahle pedagogické znalosti a didaktická zručnosť učiteľov a učiteliek pomáha znižovať vplyvy socioekonomického prostredia, z ktorého dieťa pochádza. A pre dosiahnutie kvalitného vzdelania pre každé dieťa potrebujeme najmä takých učiteľov a učiteľky, ktorí sú pre svoju prácu nielen zapálení, motivovaní k vlastnému učeniu sa a napredovaniu, ale dokážu vzbudiť záujem o učenie sa u všetkých detí a rozvíjať ich potenciál podľa individuálnych potrieb.

Petra Fridrichová
analytička projetu To dá rozum

Použité zdroje:
(1) Porubský, Štefan, Kosová, Beata a kol.: Kurikulum základnej školy očami učiteľov (empirické zistenia). Banská Bystrica: Belianum, 2016. 174 s. ISBN 978-80-557-1155-3 (online dokument), https://goo.gl/9szvKf
(2) Tomengová, A. et al. 2017, Pedagogické znalosti a profesijný rozvoj učiteľov, Banská Bystricca, Belianum, 2017, https://goo.gl/DaKtuL

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/