Denník N

O cukrárovi a deviatich superhrdinoch

Víťazná práca esejistickej súťaže, ktorú pre študentov právnických fakúlt slovenských univerzít vyhlásila organizácia VIA IURIS. Najlepšiu esej na tému „Aký by mal byť sudca ústavného súdu?“ napísal Tomáš Dilong, študent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity.

Výkonný riaditeľ VIA IURIS Milan Šagát (vľavo) a autor najlepšej súťažnej eseje Tomáš Dilong.

Text víťaznej eseje:

O cukrárovi a deviatich superhrdinoch

Spojené štáty americké, 2012. Páni David Mullins a Charlie Craig navštívili cukráreň pána Jacka Phillipsa, v ktorej chceli vybrať svadobnú tortu. Na ich prekvapenie sa táto záležitosť neskončila podľa ich predstav – pán Phillips odmietol tortu upiecť po zistení, že to bude torta na svadbu týchto dvoch pánov. Argumentujúc rozporom s jeho vierovyznaním, ktoré odmieta manželstvá rovnakého pohlavia, im ponúkol ostatné produkty svojej cukrárne, ale nedostalo sa mu porozumenia.

Tento, na prvý pohľad banálny prípad, sa dostal až pred Najvyšší súd Spojených štátov. Nejde totiž len o tortu, v hre je niečo oveľa dôležitejšie – tou je otázka práv homosexuálov na strane jednej a nárokov na náboženskú slobodu na strane druhej. Málo? A čo ak by bol jeden černoch… Možno sa niekto spýta, čo to má spoločné so Slovenskom? Po obsahovej stránke až tak veľa nie – aspoň nateraz. S prižmúrením oka však možno konštatovať, že ak by v budúcnosti nastal podobný problém v našej krajine je pravdepodobné, že by sa v konečnom dôsledku dostal pred Ústavný súd SR. Práve ten mal u nás konečné slovo aj v prípadoch, ktoré u ľudí vzbudzovali vášne – stačí si spomenúť na referendum z roku 2015, voľbu generálneho prokurátora alebo vyvlastňovanie pozemkov štátom pod diaľnicami.

Na Slovensku sa začiatkom roka 2019 udeje veľká vec. Vo februári sa skončí funkčné obdobie deviatim z trinástich sudcov ústavného súdu, čo znamená, že nami zvolení poslanci budú najbližšie mesiace čeliť neľahkej úlohe, ktorej výstupom bude zvolenie osemnástich mien, z ktorých bude prezident musieť vymenovať deväť nových superhrdinov. Deväť superhrdinov bez plášťa – zato v talári, ktorí budú nielen chrániť ústavnosť, ale taktiež nastavovať nové pohľady na všetky oblasti práva a tak zásadným spôsobom ovplyvňovať spoločnosť a charakter našej krajiny až do roku 2031. Veľký počet strán v parlamente môže na jednej strane celý proces natiahnuť, na druhej strane však prináša akúsi vidinu lepších kandidátov. Práve teraz je ideálny čas na trochu romantického zamyslenia sa nad ideálnymi ústavnými sudcami, optikou študenta práva. Vlastnosti, ktoré by naši noví superhrdinovia mali mať, sú:

Nezávislosť: Naši budúci hrdinovia si musia uvedomiť, že vstupujú do špeciálneho vzťahu so Slovenskou republikou, ktorej musia byť bezpodmienečne verní. A to bez nezávislosti nepôjde. Musia chápať, že najvyšší princíp je pre nich ústavnosť a právny štát. Celých dvanásť rokov ich môže zvádzať korupcia, klientelizmus, kamaráti aj politici, ale oni sa nesmú ani raz poddať. Za niektoré udalosti života, akou zvolenie do tejto ústavnej funkcie určite je, človek nesmie byť vďačný nikomu. Len odvážny a nebojácny človek je zárukou, že bude rozhodovať aj proti vôli svojich kolegov alebo proti vôli celej spoločnosti, keď tak bude vyžadovať právo. Stať sa ústavným sudcom je ocenením aj obmedzením zároveň – ako povedal Pavel Holländer, bývalý podpredseda českého ústavného súdu v rozhovore pre týždenník Trend: „Sudca si nemôže robiť priateľov, sudca ústavného súdu už vôbec nie a medzi politikmi absolútne nie. Nechodím na recepcie, nikoho nepoznám, nikto mi netelefonuje.

Pokora: Slovami strýka Bena: „S veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť.“ Funkcia ústavného sudcu je mnohokrát nesplneným celoživotným snom aj najväčších osobností právnickej spoločnosti. Vyvolení musia celé funkčné obdobie prežiť pokorným a uvedomelým životom, nesmú sa nechať opantať vlastnou mocou, musia konať premýšľavo a nikdy nie pre seba a hlavne mať vždy na vedomí, že každým ich úkonom a rozhodnutím sa mení podoba našej spoločnosti, aj ich samých. Musia vnímať dočasnosť, pretože aj dvanásť rokov je len doba určitá.

Rozhodnosť: Funkcia so sebou prináša úlohu rozhodovať aj o veciach, ktoré polarizujú spoločnosť. Sudca má zložitú úlohu a preto musí byť statočný a dostatočne sebavedomý na to, aby vedel zvážiť všetky možné závery a dopady a vybral vždy ten najsprávnejší.

Bezúhonnosť a dôveryhodnosť: Sudca musí mať tieto vlastnosti rovno v dvoch smeroch. Prvý je vo vzťahu k jeho funkcii, pre ktorú musí byť nespochybniteľne transparentný, bezpodmienečne nezávislý a taktiež pokiaľ možno spoľahlivo predvídateľný. Musí byť jasné jeho hodnotové zakotvenie, musí byť navonok aj vnútorne ucelenou osobnosťou s nespochybniteľnou integritou, ktorej konanie a činy sú nespochybniteľné a nekontroverzné. Morálne zlyhania, hlavne voči štátu a spoločnosti, diskreditujú aj vrcholových právnikov, ako sme už bohužiaľ na Slovensku zažili a mnohí popálili nie len seba, ale mnohokrát aj spoločnosť, ktorá sa každou takou udalosťou stala o čosi skeptickejšou voči vidine lepších a spravodlivejších zajtrajškov. V druhom smere musí tieto vlastnosti odrážať od svojej funkcie – ústavný sudca je osoba, na ktorú vzhliadajú právnici doma i vo svete a rovnako celá laická verejnosť. Jeho vlastnosti musia byť príkladom pre ďalšie generácie a to obzvlášť platí pre tak ťažké chvíle, v akých sa Slovensko momentálne nachádza. Sudcovia práve teraz musia preukazovať všetko najlepšie, čo v nich je.

Inteligencia a vzdelanosť: Ústavným sudcom by sa mal stať ten, kto ostane v site aj keď sa cedí už len elita. Knihomoľ prahnúci po ďalšom vzdelaní, ktorý po odbornej stránke musí byť mimoriadna osobnosť so znalosťami našej aj zahraničnej judikatúry a hlavne Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva. Priama prax v jednej z týchto inštitúcií, alebo aspoň ako sudca slovenského súdu, je len vítaná. Je nevyhnutné, aby bol sudca kreatívnou osobou a filozofom so schopnosťou rýchlo pochopiť a aplikovať najnovšie koncepty a poznatky, pretože právo bude nielen ochraňovať, ale na miestach nejasných a neurčitých, ako v uvedenom príklade zo spojených štátov, alebo v prípade voľby generálneho prokurátora u nás, aj vykladať a kreovať. Musí mať perfektný prehľad o všetkom relevantnom a byť živou knižnicou pre svojich kolegov.

Nestrannosť: Ideálny sudca si dostatočne uvedomuje svoju limitovanosť vlastnými názormi, hodnotami a jemu blízkymi myšlienkami a preto je jeho myseľ otvorená a jasná. Na všetky zúčastnené strany pozerá cez rovnaké okuliare a všetkým dá rovnaký priestor. Vždy sa usiluje nájsť právo pokiaľ možno čo najmenej prihliadajúc na vlastné presvedčenie, aby rozhodol ako možno nechce, ale kvôli právu musí. Či bude rozhodovať vo veci interrupcií alebo o charaktere bankového dohľadu, musí nechať svoj názor v zásuvke a vidieť pokiaľ možno iba právo.

Schopnosť komunikovať: Každé slovo počúva a číta, ako by menilo celý prípad. Musí byť dobrý stratég, aby jeho otázky vždy viedli k presným zisteniam a nič neostalo zamlčané. Keď sám bude spytovaný, musí svoju prácu komunikovať so zdržanlivosťou a diskrétnosťou primeranou situácii a okolnostiam. Všetky jeho vyjadrenia, písomné aj ústne, musia byť ucelené, jasné, jednoznačné a nesporné a musia dovidieť až za roh, aby nedávali zbytočný priestor špekulantom. Práve tieto schopnosti sú zásadné pri výklade a tvorbe práva v povolaní, ktoré nedáva veľa šancí na nápravu.

Vorkoholik: „Napriek najširšiemu okruhu právomocí, ako i najvyššej vyťaženosti sa však náš ústavný súd z hľadiska materiálneho a personálneho zabezpečenia v rámci porovnania s ústavnými súdmi okolitých stredoeurópskych krajín pohybuje na dolnej hranici“ povedala Ivetta Macejková, predsedníčka Ústavného súdu SR. Osoba zvolená nesmie brať túto funkciu ako najvyššiu kariérnu métu, v ktorej sa už len pohojdá v koženom kresle. Pri výbere kandidátov treba osobitný dôraz klásť na záujem o súčasnú právnu problematiku, rozvoj práva, ako aj na publikačnú činnosť, v ktorej sa môže skutočný záujem odzrkadliť. V práci ústavného sudcu nie je veľký priestor na chyby a každá môže pre Slovensko znamenať nielen vnútroštátne, ale aj medzinárodné problémy. Nevyčerpateľný perfekcionista so zmyslom pre detail, z ktorého srší horlivosť pre svoju stresujúcu prácu, je ideálnym kandidátom.

Aj keď by sme vyššie uvedené vlastnosti a kvality u kandidátov na ústavných sudcov v prostredí slovenskej politiky počas bežného obdobia možno očakávali len ťažko, súčasná komplikovaná a vyhrotená situácia, v ktorej nie je nič isté, dáva veľký priestor tlačiť na kompetentných, aby v záujme zlepšenia situácie navrhli a zvolili čo možno najlepších kandidátov. Je teda na nás, aby sme spoločným úsilím a tlakom na najvyššie miesta docielili čo najlepší výsledok tejto dôležitej udalosti v Slovenskej republike. Máme dobrú šancu ovplyvniť niečo, čo bude ovplyvňovať nás. Držme si všetci palce.

Tomáš Dilong – študent, Právnická fakulta Trnavskej univerzity

Teraz najčítanejšie

VIA IURIS

Snažíme sa zo Slovenska urobiť krajinu, kde ľudia nie sú voči moci bezmocní. Pomáhame ľuďom, vylepšujeme zákony, usilujeme sa o to, aby súdy, polícia a prokuratúra fungovali bez politických vplyvov.


Po 27 rokoch práce však už vieme, že nespravodlivosť je nadčasová. Preto tu chceme byť tak dlho, ako nás budete potrebovať.


Ak sa vám páči čo robíme, podporiť nás môžete cez náš web.