To najlepšie z USA za 22 dní – Bryce Canyon a Zion

Pokračovanie TOHTO blogu

Torrey /12.6.

Dnes sme sa prebudili do chladivého rána v národnom parku Capitol Reef. Tento národný park ponúka pekné možnosti turistiky, je tu dokonca pripravený scenic drive pre autoturistov. Najznámejšia atrakcia tohto parku je asi Cathedral Valley – údolie s kamenným útvarom v strede pripomínajúcim katedrálu, ale aj The Hickman Bridge a Cassidy Arch – oblúky podobne tým v Arches, alebo Gooseneck overlook – husí krk, ktorým je kaňon, kde pred miliónmi rokov vymyla rieka Colorado koryto. V tento deň nás čakalo dosť veľa presunov a chceli sme vidieť aspoň ako tak 3 národné parky. Pri plánovaní som ale pochopil, že to nebude reálne a tak som musel jeden národný park z nášho plánu vyškrtnúť. Najmenej ma z trojice Bryce Canyon, Zion a Capitol Reef zaujal práve Capitol Reef a preto sme v ňom iba prespali a pokračovali do Bryce Canyonu. Na základe chladného rána, som prezieravo pozrel na predpoveď počasia v Bryce Canyon, kam sme sa chystali. Na moje prekvapenie som zistil, že okolo obeda by tam malo byt 8 stupňov, čo je pekný prechod od púšte vo Vegas. Kraťasy sme teda vymenili za dlhé rifle a po raňajkách v hoteli sme okolo 8 hodine ráno vyrazili. Cesta do Bryce-u trvala vyše dvoch hodín po 62 ceste cez Greenwich. Naše prvé body záujmu v Bryce Canyone sme videli o pol 11 a boli nimi susediace vyhliadky Sunset a Sunrise Point, odkiaľ sme videli kopec Bryce pred nami a aj Thorove kladivo, ako nazývajú jeden skalný útvar, ktorý ho pripomína. To najlepšie nás ale ešte len čakalo a to hneď na ďalšej zastávke na Inspiration Point. Tu sa príroda postarala o naozaj nádherne kamenné divadlo, nazvané aj Bryce Amphiteater. Sú to kamenné útvary, akoby siluety postáv stojacich v hľadisku. Odtiaľto sme prešli ešte kúsok na Bryce Point, ktorý bol ešte vyššie a kde bol výhľad na ďalšie skalné útvary. Teploty už boli aj na mikinu a nielen na rifle. Ďalšia zastávka bola až polhodinu pomalej stúpavej cesty na juh k Rainbow Point. Tu sme boli už dosť vysoko a mali sme krásny výhľad na skalný útes kamenných ihiel pokračujúci do hôr v nížine. Na pláne sme mali ešte jednu zastávku a tou bola Yovimpa Point. Tu nám už bolo úplne jasné, prečo je nám napriek nádhernému slnečnému počasiu tak chladno. Vystúpali sme totižto až do nadmorskej výšky 2778mnm, čo je o 123metrov vyššie ako vrchol najvyššieho bodu Slovenska – Gerlachovského štítu a teploty tu boli pod 8 stupňov. Užili sme si výhľad do diaľok a poprechádzali sa po okolitých chodníkoch. Jemne uzimený sme sa vrátili do auta a po polhodinovom klesaní sme zišli až k souvenir shopu po magnetku na pamiatku. Brány národného parku sme míňali tesne pred jednou poobede a tešili sme sa na návštevu ďalšieho parku – Zion. Na obed sme jedli len pizzu, čo nám zostala z včerajšieho dna, aby sme sa veľmi nezdržovali. Prvé náznaky NP Zion sme videli už o hodinu a pol a boli nimi Checkerboard Mesa – skalná hora, akoby s vyrytou šachovnicou. Pred 3 hodinou sme odstavili auto na parkovisko pred krátkou prechádzkou na Canyon Overlook Trail. Po necelej polhodinke miestami nebezpečnej chôdze, sme boli na mieste s výhľadom do národného parku z oboch strán lemovaného skalným kaňonom. Tento park bol iný ako tie skalnaté, v ktorých sme boli doteraz. Bol totiž okrem skál a brál kaňonov príjemne zmiešaný so zeleňou a stromami a veľmi sa nám páčil. Tabuľka na vrchole nás informovala o tom, že my aj vrcholy hôr pred nami, sú vo výške cez 2000mnm a ten vrchol, pod ktorým stojíme my má dokonca 2350mnm. Za necelú pol hodinku sme sa vrátili späť do auta, prešli sme cez jednosmerný tunel, kde autá púšťali na striedačku a zamierili sme si to do srdca parku – Visitor centra. Tu sme odparkovali auto, popozerali sa po zaujímavostiach národného parku a pozreli sme si jednotlivé túry a prechádzky a informácie, čo sa na nich dá vidieť. Národný park Zion ponúka naozaj výborné možnosti turistiky. Môžete sa napríklad vybrať na Angel Lading Trail a liezť po okrajoch kaňonu, alebo sa brodiť v plytkej rieke v Narrows. Uväzovali sme, čo by sme chceli vidieť asi najviac a čo naozaj stihneme nakoľko bolo už skoro 17 hodín. Po národnom parku sa dá presúvať podobne ako v Grand Canyone, bezplatným shuttle busom. Nastúpili sme teda na autobus a vybrali sa po Zion Canyon Scenic Drive smerom k Angels Landing. Na každej zastávke odkiaľ začína nejaká túra, nájdete v Zione toalety a informačné tabule o túre, na ktorú sa chystáte a samozrejme odporúčane množstvo vody a čipsov. Prečo práve čipsy sme si len domysleli, no môže byt kvôli tomu, že soľ zadržuje vodu a majú vysokú energetickú hodnotu. My sme si vybrali krátku prechádzku k Weeping Rock. Jedná sa o skalnú stenu, z ktorej zhruba v strede vyviera voda a tá za tisíce rokov vymyla otvor z ktorého kvapká v jednej línii a vytvára akúsi prírodu sprchu a neskôr sa zlieva do malého potôčika. Celá prechádzka nám zabrala necelú pol hodinu.

Žiaľ, na ďalšiu túru nám už neostával čas lebo sa blížilo k 18tej hodine a pomaly sa začínalo zvečerievať. Slniečko už tiež nedopadalo do kaňonu a tak sme sa vybrali na zastávku shuttle busu, odkiaľ sme sa odviezli naspäť k autu. Mrzelo nás, že sme tu boli len na pár hodín, nakoľko tento národný park ma očaril a myslím, že si zaslúži minimálne jeden celý deň. Dnes sme spali v mestečku St. George, vzdialené od Zion cca hodinku jazdy. Hladný sme o 19 skočili do čínskeho fast foodu Panda Express(12,88USD) na večeru a odtiaľ sme sa išli ubytovať do veľmi pekného hotelíka Wingate by Wyndham (97USD s raňajkami) St. George. Hotel je dobre vybavený, čistý, má k dispozícii aj bazén pre hostí a hneď vedľa neho nájdete veľký Wallmart Supercenter, kde sme skočili po malý nákup na ďalšie dni.

Pokračovanie TU

Navštívené miesta chronologicky:

New York , New York 2 – Washington – Las Vegas – Hoover Dam – Grand Canyon NP – Antelope Canyon – Monument Valley – Arches NP – Canyonlands NP – Goblin Valley SP – Bryce Canyon NP – Zion NP– Las Vegas 2 – Death Valley NP – Sequoia NP – Yosemite NP – San Francisco – Pismo Beach – Los Angeles – Los Angeles 2