Denník N

Zrušiť či nezrušiť kredity pre učiteľov?

Zdroj: depositphotos.com

Poznanie v rôznych vedných disciplínach sa neustále rozvíja. Aby s ním mohli byť žiaci a žiačky dôsledne zoznamovaní, ich učitelia a učiteľky sa musia neustále ďalej vzdelávať a rozvíjať svoje vedomosti a zručnosti, ako všeobecné tak pedagogické.

V januári 2018 bol predstavený nový návrh zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch (1), o ktorom v súčasnosti prebieha verejná diskusia (2), a ktorý zásadným spôsobom mení procesy ďalšieho vzdelávania učiteľov a učiteliek.

Doterajšie naháňanie sa za kreditmi
V súčasnosti platný zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických a odborných zamestnancoch umožnil učiteľom a učiteľkám získať takzvaný kreditový príplatok (2). Táto možnosť príplatku v prvých rokoch platnosti zákona spôsobila medzi časťou vyučujúcich doslova hon za kreditmi. Učiteľ jedného gymnázia na strednom Slovensku sa v rámci kvalitatívneho výskumu projektu To dá rozum k tejto téme vyjadril nasledovne: „Kvôli tým dvanástim percentám sme ochotní naozaj absolvovať a zháňať. To, to boli preteky za kreditmi všetky možné, od overovania kompetencií, až po teda vzdelávanie” (4). Riaditeľ strednej odbornej školy na západnom Slovensku sa vyjadril, že niektoré vzdelávacie aktivity hraničili až s absurdnosťou, kedy si učitelia a učiteľky robili aj snowbordové kurzy, len aby získali nejaké kredity, a teda i malý príplatok k svojmu nízkemu platu (4). Inými slovami, platný zákon sa zameral na externú motiváciu k ďalšiemu profesijnému rozvoju prostredníctvom možnosti získať určitý príplatok (za 30 kreditov 6 % a za ďalších 30 kreditov ďalších 6 %) k platu (3).

Novela zákona má správny úmysel
Okrem toho, že súčasný zákon mohol motivovať vyučujúcich k absolvovaniu neužitočných vzdelávacích programov, spôsobil taktiež to, že učitelia a učiteľky začali výrazne uprednostňovať akreditované programy, za ktoré mohli dostať nejaké kredity. Vytlačil teda na okraj záujmu rôzne formy neformálneho a neakreditovaného vzdelávania. Do úzadia išli napríklad tzv. metodické dni alebo iné aktivity, vďaka ktorým si učitelia vymieňali skúsenosti. Ale tiež kurzy šité priamo na mieru či potreby danej školy alebo reagujúce na novú spoločenskú potrebu. Proces akreditácie programov je totiž zdĺhavý a ako potvrdili aj naši respondenti, nezaručoval vždy dostatočnú kvalitu týchto vzdelávacích programov (4). Preto oceňujeme, že novela zákona (1) má za cieľ vrátiť dôležitosť aj neakreditovaným vzdelávacím aktivitám, ktoré síce nie sú nevyhnutne jasne štrukturované a formalizované, ale môžu byť pre vyučujúcich veľmi aktálne a užitočné.

Riziko, že s vaničkou vylejeme aj dieťa
Aby sa učitelia a učiteľky neustále vzdelávali, musia byť k tomu dostatočne motivovaní. Oblasť vlastnej motivácie výstižne popísal jeden bývalý zamestnanec Metodicko-pedagogického centra aj v našom kvalitatívnom výskume: ”Len ako zabezpečíte motiváciu tých, čo nechcú? Tých, čo nechcú? Len vonkajšou motiváciou, lebo vnútorná mu chýba. On nemá potrebu. [. . .] Je tretinový systém. Tretina učiteľov sa chce [ďalej vzdelávať], tretina za určitých podmienok a tretina za žiadnych podmienok” (4). Pokiaľ by aj nešlo presne o tretinové podiely učiteľskej populácie, toto rozdelenie na tri prístupy vyučujúcich potvrdili aj rôzni riaditelia a riaditeľky škôl i samotní učitelia a učiteľky. K externej motivácii sme v reálnom živote neprestajne vedení už od najútlejšieho veku, preto by sme nemali na ňu absolútne rezignovať ani pri návrhu nového zákona. Nemyslíme tým uchovanie kreditového systému, ale aspoň explicitné zakotvenie povinnosti vedúceho pracovníka či pracovníčky zohľadňovať pri odmeňovaní učiteľov a učiteliek aj ich aktivitu v ďalšom vzdelávaní. Nový zákon síce môže odbúrať naháňačku za kreditmi, ale ak úplne z neho odstránime aspekt vonkajšej motivácie, nezanedbateľná časť vyučujúcich sa môže úplne prestať vzdelávať. Ak rezignujeme na profesijný rozvoj týchto vyučujúcich, rezignujeme aj na celkový rozvoj ich žiakov a žiačok.

Jozef Miškolci
analytik projektu To dá rozum

 

Zdroje:
(1) Návrh zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (2018). [online]. [cit. 2018. 04. 11.] Dostupné na internete: https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/SK/PI/2018/21
(2) Slovenská komora učiteľov. (2018). Správa z rokovania k novému zákonu o pedagogických a odborných zamestnancoch. [online]. [cit. 2018. 04. 11.] Dostupné na internete: http://sku.sk/sprava-z-rokovania-k-novemu-zakonu-o-pedagogickych-a-odbornych-zamestnancoch/
(3) Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. [online]. [cit. 2018. 04. 11.] Dostupné na internete: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2009-317
(4) To dá rozum (2017). Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenské školstva (nepublikovaný materiál).

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/