BLOG
Ján Vojtaššák
Ján Vojtaššák
1 400

Po článku v novinách mi ponúkal pomoc snáď každý, polícia ale môj prípad dodnes nevyšetrila

Už je to skoro rok odkedy som zdieľal blog pána Benčíka, ktorý mi zmenil život. Odvtedy som sa ešte tvrdšie zapojil do boja proti extrémizmu, pustil sa do boja, ktorý je občas nebezpečný a náročný. Nie som na to však sám, na pomoc sa pridalo viacero ľudí, to sa však nedá povedať o polícii, ktorá mi doteraz nepovedala, čo ďalej s mojim trestným oznámením.

Bolo 11. júla, užíval som si letné prázdniny. Prezeral som si Facebook, keď tu zrazu na mňa vyskočil blog pána Benčíka, ktorý hovoril o nebezpečnom „kumpánovi“ z vlakových hliadok Ľudovej strany Naše Slovensko. Nič zvláštne pri tejto strane. Čo ma však zaujalo, bol fakt, že tento chalan pochádzal zo Spišskej Belej. Tak ako mnoho vecí som aj toto zdieľal na svojom profile s popisom „ďalší imbecil po Mazurekovi zo Spišskej Belej“. Ľudia píšu na Facebook aj horšie veci, no mne sa stalo osudným už toto. Na reakciu od sympatizanta tejto strany som nečakal dlho.

To však nebolo všetko a zo správy „vidíme sa“ sa stali výhražné telefonáty, či dokonca sledovanie. O dva dni neskôr som teda podal trestné oznámenie. Bol som dvakrát vypočutý, telefonáty prestali a nastal kľud. Približne o mesiac neskôr som dostal uznesenie, že sa to posúva na okresný súd v Kežmarku, kde sa malo podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania ďalej vyšetrovať. Odvtedy sa mi však nikto z polície neozval a o mojom prípade už nepočuť. Čo na to povedať? Viem, ťažké dokazovanie činov, ktoré sa udiali len po telefóne alebo po internete, no žiadnu správu o priebehu, či prípadnému koncu vyšetrovania som už nedostal.

A čo ja? 

Strach z ublíženia na zdravý som pretransformoval do tuhého boja proti extrémizmu a dezinformáciam. Okrem organizovania prednášok v škole, ktorú navštevujem sme sa napríklad s priateľmi postavili pred voľbami do VÚC pred budovu, kde sa konal míting Ľudovej strany Naše Slovensko. Tam sme schytali viacero slovných atakov, na ktorých sme sa mohli len pousmiať.

 

A nešli sme len na jeden. Podobnú akciu sme zorganizovali aj na ďalšom mítingu tejto strany, kde to však bolo už ostrejšie. Po odchode z mítingu mi pán fotograf adresoval nejakú blbú poznámku, na ktorú som reagoval „prosím?“, čo následne tohto pána vyprovokovalo a snažil sa ma fyzicky napadnúť. Neskôr som zistil, že to bol jeden z kandidátov na poslanca do VÚC.

A naše aktivity neboli márne, „Kotlebovci“ utrpeli na domácej pôde Milana Mazureka krutú porážku, poslanec Národnej rady dostal len niečo cez tisícku hlasov a vo voľbách neuspel. Podobné to bolo aj s kandidátom na župana z tejto strany, ktorý taktiež neuspel.

A aké plynie z toho ponaučenie pre mňa? Imbecilom už asi na Facebooku nenazvem nikoho, no bojovať budem aj naďalej, pretože nenávisť nie je cesta k riešeniu a my nesmieme dopustiť aby chyby, ktoré sme urobili v minulosti sa opakovali aj teraz.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Som mladý občiansky aktivista, ktorý navštevuje Strednú odbornú školu Svite. Vyslúžil som si prezývku "antifašista", pretože za vyjadrovanie k strane ĽSNS som sa dostal do konfliktu, po ktorom som musel podať trestné oznámenie na jedného zo sympatizantov tejto strany. Mimo toho sa venujem aj organizovaniu kultúrnych podujatí a písaniu blogov o politike.

Blogy

|