Priame platby – overte si užívateľa svojich pozemkov a bloky LPIS
„Prečo sa nemôžeme modliť za niečo naozaj dobré, napríklad za menší bombový rozptyl?“, Joshep Heller, Hlava XXII. Agro Porúbka sa nemodlila, lebo rozptyl pozemkov, na ktorých hospodárila v roku 2017 je síce veľký, ale existuje vyše 230 poľnohospodárskych podnikov s podstatne väčším rozptylom pozemkov a zhruba 36000 blokov LPIS bez žiadosti.
Aby sme pochopili systém priamych platieb, prístupu a využitia informácii, treba sa najskôr pozrieť na štruktúru údajov, ktoré Poľnohospodárska platobná agentúra a VÚPOP spravujú. Ak by sa tento informačný systém tvoril v súkromnej firme, tak by vyzeral podstatne ináč a lepšie, teda pokiaľ by firma nemala snahu znížiť čitateľnosť údajov. Cez stránky PPA sa však podstatné informácie o blokoch LPIS, užívateľoch svojich pozemkov nedozviete explicitne, jedine náhodou. To však nevylučuje možnosť, že zoznam týchto lokalít sa nedá získať aj iným spôsobom. Informácie, ktoré poskytuje Poľnohospodárska platobná agentúra prostredníctvom verejne dostupných www.apa.sk informácii postačuje na vytvorenie takých podkladov, ktoré už majú výpovednú hodnotu.
LPIS, kultúrne diely, krajinné prvky
V prvom rade sa Slovensko rozdelilo do štvorcov o rozmere 10 x 10 kilometrov, tieto štvorce sa v reči PPA volajú aj lokality. Ich názvy boli v mnohých prípadoch volené tak, aby nebolo na prvý pohľad jasné ich umiestnenie podľa dôležitých miest alebo iných geograficky významných lokalít. Určite Vám názov štvorca Opatová nebude hovoriť, že tento štvorec zahŕňa celý Trenčín A ak súčasne nepoužívate mapu VÚPOP, tak si geografickú polohu daného štvorca neviete priradiť. Možno má toto opodstatnenie z pohľadu spracovania satelitných snímok, ale nie z užívateľského. Číslovanie týchto blokov je určené z ich minimálnych súradníc v zaokrúhlených na 10 kilometrov, teda x súradnica má hodnoty 16 až 59, súradnica y hodnoty 113 do 133, celkovo je 575 štvorcov, ktoré pokrývajú celé územie Slovenska.
Ďalšia štruktúra obsahuje údaje o LPIS. Sú to plochy, ktoré sú vytvárané na základe rôznych údajov, od údajov leteckého snímkovania, cez priame merania v teréne až po satelitné snímky. Každý z nich má svoje opodstatnenie, ale nás zaujíma výsledok, a to sú plochy LPIS, ako súvislé plochy so zhruba rovnakými vlastnosťami z pohľadu hospodárenia na pôde. Vzhľadom na to, ako systém vznikal, vyzerá to tak, ako by visel vo vzduchoprázdne, teda bez akýchkoľvek väzieb na údaje katastra nehnuteľností. Ale v konečnom dôsledku tieto údaje sa nachádzajú v rovnakom priestore a je možné ich stotožniť. Aj keď PPA tvrdí, že tieto informácie spolu nesúvisia, opak je pravdou.
Problém môže súvisieť s rôznou presnosťou údajov. V pozemkových úpravách sme kontaktnými metódami priamo v teréne zisťovali priebeh hraníc hospodárskych celkov. V zásade sa zamerané výmery a výmery blokov LPIS takmer nelíšili. A toto je dôvod, prečo je možné identifikovať bloky LPIS na údaje katastra nehnuteľností, a teda aj na parcely registra C a E a možnosť overenia veľkosti prenajatej výmery žiadateľom. Takisto sme zameriavali prvky, ktoré sa vo VÚPOP nazývajú krajinné prvky (KP) a objekty „oblastí ekologického záujmu“ (EFA). Hoci ich VÚPOP má k dispozícii, nikdy sme ich vo vektorovej podobe použiteľnej pre projekty pozemkových úprav nezískali.
Presnosť údajov LPIS nie je geodetická, ale vyššie spomínané dôvody dávajú možnosť použitia údajov katastra nehnuteľností na kontroly. Ak by sa pravidelne využívali, prípad parkoviska by nemohol nastať, lebo zmena druhu pozemku vyžadovala, aby sa plocha vyňala z pôdneho fondu, aby prebehlo stavebné konanie, aby sa zmenil druh pozemku alebo spôsob jeho využitia na iné účely ako je hospodárenie na pôde (napríklad letisko). Tieto údaje sú v rôznych informačných systémoch a ich priame prepojenie neexistuje, ako dôsledok toho, že v mnohých štátnych inštitúciách stále prevláda informačný egoizmus. Preto ak pani ministerka chce peniaze na drony a iné technológie kontrol, bude lepšie ich investovať do prepojenia informačných systémov.
V komunikácii o priamych platbách sa často používa slovo pozemok, avšak pri priamych platbách sa jedná o pozemok, ktorý sa chápe ako nejaká súvislá plocha z pohľadu užívania, nie z pohľadu vlastníctva. A preto je pre pomerne širokú skupinu čitateľov zavádzajúci. Plochy LPIS sú spravidla väčšie súvislé plochy s rovnakými vlastnosťami z pohľadu užívania a prirodzených hraníc, napr. ciest, vodných tokov, hranice lesných pozemkov. Nemusia zohľadňovať štruktúru pestovania poľnohospodárskych plodín, ale nezohľadňujú ani vlastnícke hranice, či hranice katastrálnych území alebo obcí.
Údaje LPIS sa ďalej členia na menšie objekty, lebo na jednom bloku LPIS môže byť viacero užívateľov. Tieto menšie bloky sa volajú kultúrne diely, hranice užívania alebo aj pozemky. V súbore LPIS, ktorý nájdete tu (https://data.gov.sk/dataset/register-polnohospodarskych-produkcnych-ploch-lpis) sú kultúrne diely, ich kódovanie vychádza z ich umiestnenia vo štvorci/lokalite a pravdepodobne ešte jemnejšieho rozlíšenia. Kód kultúrneho dielu sa vyzerá nasledovne XXAYYYBNN/M, kde XX a YYY je súradnica štvorca, A a B sú upresnenia polohy v rámci štvorca alebo len vyjadrujú len poradové číslo objektu, takže v jednom štvorci môže byť 9999 objektov a ak je potreba ďalšieho členenia, tak sa používa M (spravidla je táto hodnota 1), takže počet rôznych objektov s takýmto kódovaním môže byť dostatočný.
A teraz niečo o tom, čo mi osobne chýba alebo sa nepáči. Grafické údaje blokov LPIS však nedostatočné. Na ich topografické overenie nie je možné použiť jednoduchú kontrolu topológie – uzavretosť na výmeru Slovenska. Objekty, ktoré nie sú blokmi LPIS tam proste nie sú, nie sú tam ani objekty krajinných prvkov a objektov EFA. Ak by sme vytvárali takýto systém, tak v údajoch by sa nevyskytovali napríklad rôzne údaje pre jedno a to isté IČO, hlavne v žiadostiach o priame platby. Môže to byť zavádzajúci údaj – preto by mal byť register žiadateľov v žiadostiach by sa uvádzal len identifikačný údaj, ktorý prideľuje systém (IČO nemusia mať všetci žiadatelia), alebo k jednému názvu subjektu je viacero údajov IČO, je ich vyše 400 z celkového počtu skoro 19000 rôznych názvov subjektov a väčšinou sa jedná o fyzické osoby. Podobne sú na tom aj názvy druhov pozemkov, ktoré nezodpovedajú názvom druhov pozemkov podľa údajov katastra nehnuteľností.
Verejná kontrola
Z verejne prístupných údajov, ktoré boli prezentované na hackatone #ALLFORJAN sa dajú zistiť údaje aj o tom, na ktoré bloky LPIS nie sú žiadne žiadosti. Je ich dosť, takže môžete žiadať o priame dotácie za ich užívanie. Celková výmera, na ktorú podľa týchto údajov nie je žiadna žiadosť je približne 50 000 hektárov. Údaje získane crowlingom sú však neúplné a majú niektoré chyby, súvisiace s takouto metódou získavania údajov.
Druhá strana mince je spojenie grafických údajov a zoznamu žiadostí o priame platby. Aby dáta boli čitateľnejšie pre širšiu verejnosť, spravil som analýzu rozptylu žiadostí o priame platby na základe vyššie uvedeného spojenia. Pre užívateľov som určil obálku, v ktorej sa nachádzajú všetky bloky LPIS pre ktoré žiadal priame platby, určil som jej výmeru a približný polomer a hustotu, teda pomer užívanej výmery k celkovej ploche obálky. Ak by býval v strede obálky, tak najvzdialenejšie pozemky ležia vzdušnou čiarou najďalej vo vzdialenosti polomeru a vyššia hustota znamená, že užívané pozemky sú blízko seba .
Popularizovaná firma Agro Porúbka má polomer pomyselnej kružnice pokrývajúcej pozemky na ktorých hospodári takmer 33 kilometrov a hustotu využitia 0.2% a sú užívatelia aj s nižšou hustotou. Žiadatelia z roku 2017, ktorí majú polomer väčší ako 30 kilometrov je vyše 230, s polomerom nad 15 kilometrov je ich vyše 500. Medzi nim sú aj štátne organizácie alebo výskumné ústavy, ktorých pozemky môžu ležať po celom území Slovenska. Ak bolo konanie voči firme Agro Porúbka začaté okamžite, tak ministerstvo by malo okamžite skontrolovať aj ostatných takmer 500 firiem. Všetky tieto údaje treba preveriť, lebo medzi nimi sú firmy, ktoré na nej pravdepodobne aj hospodária, ale v mnohých prípadoch sa jedná skutočne o špekulatívne žiadosti. Vzhľadom na to, že v tomto okamihu nie sú údaje, z ktorých by sa skutočne dali posúdiť a overiť vyššie uvedené výsledky, je to len podklad, ktorý by si mali všimnúť tí, čo kontrolujú a riadia tento biznis.
Mohlo by sa zdať, že prípad firmy Agro Porúbka, ktorá žiadala dotácie len v roku 2017 je náhodný a sú za tým úniky informácií. Možno nie sú a užívatelia objavili systém, ako sa k týmto údajom dostať alebo to len využívali. Tieto počty sa od roku 2015 týkajú vyše 500 subjektov, v roku 2004 ich bolo len 150, od 2005 do 2014 stúpali z 200 na zhruba 300 subjektov, poznamenávam, že sa použili údaje LPIS z roku 2017 (nakoľko za ostatné roky nie sú grafické údaje k dispozícii) a údaje môžu byť skresľujúce. To isté sa týka žiadostí, lebo bloky LPIS sa v priebehu rokov menili a zo žiadostí sa nedá určiť existencia v grafickom operáte v predchádzajúcich rokoch.
Na základe týchto údajov sa dá predpokladať, že k úniku došlo buď hneď na začiatku a potom v roku 2015.
Ďalšou informáciou, ktorá sa dá z týchto údajov vyťažiť, sú bloky LPIS, na ktoré nebola podaná žiadna žiadosť. Je ich dosť, celkom 36 548 o výmere 50 000 hektárov s priemernou výmerou 1,37 hektára, blok s najväčšou výmerou 140 hektárov, a 1350 objektov väčších ako 5 hektárov. S trochou irónie by som vám odporúčal podať žiadosť o priamu platbu na tieto bloky. Samozrejme, možno to súvisí s neúplnosťou dát, ktoré sa dajú získať z verejných zdrojov a na základe súčasnej informačnej politiky Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Ich nezverejnenie znamená to, že sú sami súčasťou systému, ktorý zmenil systém priamych dotácií na systém podporujúci subvenčné podvody. Preto by malo byť v záujme ministerstva a PPA aby tieto údaje boli k dispozícii vo forme pravidelne zverejňovaných datasetov a príslušných grafických údajov.
Záver
Údaje, ktoré spravuje a vytvára VÚPOP sú mimoriadne cenné, takže je celkom logické, že boli a sú snahy dostať tento ústav do privátnej sféry. Tieto údaje budú cenné aj bez ohľadu na dotácie – výroba potravín je strategická činnosť. Našťastie sa to ešte nepodarilo, ale zmenila sa stratégia.
Ďalším kolieskom v tejto sústave je aplikácia GSAA, ktorej sa podaril skvelý ťah. Sprístupnila údaje o všetkých objektoch a subjektoch a táto funkcionalita otvorila cestu k prieniku informácií. Podobne hackaton #ALLFORJAN vytvoril nástroje na odhaľovanie podvodov, autor tohto článku vytvoril program na identifikáciu objektov LPIS na parcely C a EKN, kompaktné zobrazenie údajov žiadateľov priamych platieb na objektoch LPIS, grafické zobrazenie objektov LPIS, na ktoré žiadal daný subjekt priame platby, analytické údaje, na základe ktorých vznikol tento článok. Manuál, program a aj údaje v databázovej forme nájdete v nasledujúcej časti. V programe som spravil exporty do súborov, aby sa mohli hľadať aj ďalšie súvislosti a možno ďalšie prekvapenia, napríklad ako spolu súvisia firmy, ktoré užívali ten istý blok LPIS – ale to je už ďalšia kapitola.
Grafická časť programu bude fungovať aj bez inštalácie databázového servera, len sa nebudú zobrazovať údaje o blokoch LPIS a žiadateľoch.
Súbory:
Zoznam blokov LPIS bez žiadostí (súbor XLS)
Zoznam žiadateľov so štatistickými údajmi (súbor XLS, zapnuté filtre)
