BLOG
ŽIJEMVEDU.SK
ŽIJEMVEDU.SK
1 094

Z jaskyne sme nevyšli preto, že sme vedeli, že tam kdesi nás čakajú antibiotiká a iPhone…

Príhovor Juraja Tekela na Pochode za vedu v Bratislave o význame fundamentálneho výskumu pre spoločnosť.

Moje meno je Juraj Tekel, pracujem na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK a som teoretický fyzik. Táto úvodná veta znie tak trochu ako priznanie k čomusi zlému. A nájdu sa ľudia, ktorí to tak vnímajú. Preto vám chcem dnes povedať čosi o tom, prečo je dôležitý aj výskum, ktorý nie je motivovaný nejakou priamou aplikáciou.

Najskôr trochu o tom, čo robím ja. Môj výskum je ozaj teoretický. Študujem potenciálne spojenie kvantovej mechaniky a teórie gravitácie, všeobecnej relativity. Takúto teóriu ešte nemáme. Nevieme, ako napísať niečo, čo má zmysel a dobre popisuje tieto (dôležité) aspekty nášho sveta. Čo však vieme, je, že takáto teória v sebe bude obsahovať veľmi inú predstavu toho, čo to je priestor.

Na našich škálach to vyzerá tak, že priestor je spojitý, že sa dá donekonečna krájať na menšie a menšie dieliky. Platí to aj na vzdialenostiach veľkosti atómov, jadier atómov, ba dokonca ešte oveľa menších. Tieto vzdialenosti a fyziku na nich s úžasnou presnosťou popisuje teória elementárnych častíc, ktorej hovoríme Štandardný model.

Avšak, keď sa dostaneme na vzdialenosti na úrovni 10^-35 metra, očakávame, že priestor spojitú štruktúru stratí. Stane sa s ním niečo podobné ako so samotnou hmotou. Aj vzduch sa na našich škálach správa ako spojitá tekutina, ale v skutočnosti je zložený z malých kúskov. Priestor bude akýsi štvročekovaný papier, kde bude mať dobrý zmysel hovoriť o veciach iba vo vrcholoch mriežky a v častiach medzi nimi nebude nič.

Juraj Tekel na Pochode za vedu 2018, autor: Marek Nehyba

Ja študujem konkrétne dôsledky jednej konkrétnej realizácie takéhoto konceptu. Tá je špeciálna tým, že na rozdiel od štvročekovaného papiera, ktorý vieme posunúť iba o celý štvorček, ale posunutie o pol štvorčeka dáva niečo iné, tentomôj priestor nestratí svoje pôvodné symetrie.

10^-35 je ukrutne málo. Už veľkosť atómu 10^-10 metra sa len veľmi ťažko predstavuje. Najmenšie vzdialenosti, aké dnes vieme merať, sú niekde okolo 10^-20 metra. Preto asi neprekvapí, že výsledky mojej práce majú zatiaľ veľmi ďaleko k akejkoľvek praktickej aplikácii. A ešte veľmi dlho budú mať. Často sa mi preto stáva, že ľudia považujú môj výskum za zbytočný. A podobne vlastne všetku fundamentálnu vedu. Lebo na čo je niečo také vlastne dobré?

Áno. Veľký význam vedy je v tom, že nás posúva dopredu a robí náš život ľahší, príjemnejší, dlhší. Ale málo kedy je táto cesta priamočiara v zmysle Chcem C, tak musím najskôr vymyslieť A a potom spraviť B. A veľakrát vedú k praktickým aplikáciám veci, ktoré boli urobené úplne inde, úplne inokedy, z úplne iného dôvodu.

Napríklad:

  • Einstein na začiatku dvadsiateho storočia vypracoval všeobecnú teóriu relativity, fantastickú teóriu gravitácie ako zakrivenia priestoru. Tá v čase vzniku predpovedala efekty vzdialené akejkoľvek aplikácii a Einsteinova motivácia bola teoretická, matematická, ba dokonca až estetická. Dnes sú tieto efekty dôležité všade, kde potrebujeme synchronizovať veci s veľkou presnosťou, napríklad pri nastavení systému GPS (aj keď nie pri samotnom meraní, ako sa niekedy nesprávne hovorí).
  • Matematici sa zaoberali otázkou, ako riešiť rovnice iba približne, numericky, v časoch, keď o niečom ako počítač nebolo ani chýru (300 rokov!!!). Postupne vybudovali zdanlivo úplne zbytočný, hoc veľmi zaujímavý aparát. Dnes je numerické riešenie zložitých rovníc na počítačoch základom konštrukcie budov, lietadiel alebo aj závodných bicyklov.
  • Nemusíme ale chodiť do abstraktného výskumu teoretickej fyziky alebo a matematiky. Koncom dvadsiateho storočia vedci intenzívne skúmali priestorovú štruktúru RNA. Vtedy ešte nikto netušil, že jej detailné pochopenie nám pomôže vysvetliť, ako presne bojujú antibiotiká proti baktériám, a tým pomôcť s vývojom nových, účinnejších liekov.

Aká je teda odpoveď na otázku, prečo je fundamentálny výskum dôležitý? Z dvoch dôvodov.

Po prvé. Každá jedna technológia bola niekedy fundamentálnym výskumom. Celú túto ideu veľmi pekne zhŕňa príhoda, ktorá sa hovorí o Michaelovi Faradayovi. Ten anglickým ministrom v roku 1850 ukazoval pokusy s elektrinou. Na otázku jedného z nich: A aký je praktický význam toho, čo nám ukazujete?odpovedal: Jedného dňa to budete môcť zdaniť! Celkom prirodzene sa nám budú oveľa jednoduchšie využívať javy, ktorým dobre rozumieme. A ak budeme skúmať iba veci, ktorých aplikáciu poznáme, dosiahneme iba to, čo si teraz vieme predstaviť.

Po druhé, a podľa mňa ešte dôležitejšie: Nie len chlebom je človek živý. Z jaskyne sme nevyšli preto, že sme vedeli, že tam kdesi nás čakajú antibiotiká a iPhone. Práve naopak, preto, že sme netušili, čo nás tam čaká.

Hlavne za to som dnes pochodoval ja. Aby ľudia rozumeli tomu, že veda nie je len o tom, že chlieb bude lacnejší. A že porozumenie svetu okolo nás nie je dôležité iba preto, že nám dovoľuje vytrieskať z neho maximum. Človeka robí človekom to, že sa neustále pýta Prečo? a má veľkú radosť z toho, keď to zistí.

A úplne kľúčové je, že túto radosť môže prežiť naozaj každý. Nemusíte byť Sagan, aby ste mali radosť zo športu, alebo Hviezdoslav, aby vás potešila pekná knižka. A rovnako nemusíte byť Einstein, aby vám nenapadlo napríklad: Prečo oblaky držia vo vzduchu napriek tomu, že sú vlastne voda?. Ani aby ste zažili takú malú katarziu, keď to zistíte.

Poznanie je super, veda je super. A preto sú dôležité.

Ďakujem.

Text: Juraj Tekel

Foto: Pochod za vedu-Slovensko, Marek Nehyba

Text je prístupný i na stránke Pochod za vedu – Slovensko

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Sme apolitická platforma, ktorá chce spájať slovenských vedcov doma a v zahraničí a realizujeme iniciatívu "Nie je nám to ukradnuté!"

Blogy

|