BLOG
Milan Krajniak
Milan Krajniak
4 833

Pellegrini v lieviku

Dejiny sa niekedy zúžia zo širokého toku do úzkeho, ale o to silnejšieho a rýchlejšieho prúdu. Tie slovenské sa dnes zúžili až natoľko, že o ich ďalšom pokračovaní rozhoduje iba jedna osoba – premiér Peter Pellegrini.

Po odstúpení ministra vnútra Druckera sa stal novým ministrom vnútra premiér Pellegrini. Síce dočasným, ale so všetkými ústavnými právomocami. Iba niekoľkokrát v slovenskej histórii bola taká veľká moc skoncentrovaná v rukách jedného muža.

Keď sa dejiny takto zúžia na jedného muža, je to vždy príležitosť na veľké chyby a veľké zlyhania, alebo na veľké príležitosti a veľké rozhodnutia. Bez toho, aby som chcel prirovnávať našu dnešnú situáciu k historickým okolnostiam v Nemecku a vo Francúzsku, chcel by som na ilustráciu pre čitateľov priblížiť, ako veľmi odlišne sa môžu politici v krízovej situácii zachovať, keď dostanú do rúk veľkú moc.

V roku 1933 vznikla v Nemecku ústavná kríza a Hitlerova vláda dostala právomoc vládnuť dekrétmi. Ako to dopadlo a koľko miliónov obetí to Európu stálo, vieme dnes všetci. Ale málokto vie, že počas ústavnej krízy vo Francúzsku v roku 1958 dostala právomoc vládnuť dekrétmi aj de Gaulleho vláda, dokonca bol rozpustený aj parlament. Médiá vtedy informovali, že de Gaulle práve urobil fašistický prevrat. Lenže de Gaulle využil svoju právomoc na to, aby do troch mesiacov pripravil novú ústavu, nechal ju schváliť v referende, ústavná kríza sa vyriešila a de Gaulleho ústava platí vo Francúzsku dodnes.

Hitler a de Gaulle sa ocitli v podobnom lieviku dejín, kedy nasledujúci vývoj závisel takmer výlučne na ich rozhodnutiach. Ale ich rozhodnutia boli veľmi odlišné a mali aj veľmi odlišné dôsledky. Nemecko bolo zavlečené do vojny, Francúzsko sa stabilizovalo a zmodernizovalo. Hitler sa stal veľkým masovým vrahom, de Gaulle sa stal veľkým štátnikom.

Aj v slovenských dejinách sme mali takéto „lievikové“ osobnosti. Keď 29. augusta 1944 začali nemecké vojská obsadzovať Slovensko, minister obrany Čatloš patril k prívržencom Povstania. Lenže pod tlakom okolností sa zahral na ministra Druckera a vystúpil v rozhlase s tým, že proti Nemcom netreba bojovať. Ale v tom istom čase podplukovník Golian, od ktorého nikto nič neočakával, vydal rozkaz klásť odpor. Vďaka tomuto jeho odvážnemu rozhodnutiu sa Slovensko stalo krajinou, ktorá kládla najdlhší ozbrojený odpor proti wehrmachtu v tyle nepriateľa počas celej druhej svetovej vojny (s výnimkou Titových jednotiek v Juhoslávii).

Ani od premiéra Pellegriniho dnes nikto nič neočakáva. Všeobecné predpoklady sú také, že sa v slovenskej histórii pripojí ku generálovi Čatlošovi a Tomášovi Druckerovi. Je to možné, dokonca pravdepodobné. Ale nie nevyhnutné.

Od Pellegriniho dnes neočakávam žiadne vojnové hrdinstvo. Práve dnes sa však rozhoduje o tom, či bude zapísaný v histórii ako bábka, alebo ako predseda vlády štátu. Podstatou dnešnej krízy je skutočnosť, či má byť na Slovensku silnejší štát a politici, ktorí ho legitímne zastupujú, alebo oligarchovia, ktorí nelegitímne ovplyvňujú svoje figúrky zo zákulisia.

Tomáš Drucker si svoj osud vybral, zostane zapísaný v slovenských dejinách ako minister, ktorý sa neodvážil svojho podriadeného ani požiadať, aby podal demisiu. Peter Pellegrini má svoj osud stále ešte vo svojich rukách. Dejiny ho môžu z lievika vyliať, alebo aj nie.

Aby to bolo úplne zrejmé, odvolaním policajného prezidenta Gašpara sa žiaden problém nevyrieši. Ale odvolanie alebo zotrvanie policajného prezidenta vo funkcii pod premiérom a ministrom vnútra Pellegrinim jasne stanoví, aké je dnes rozdelenie moci na Slovensku. Kto je na Slovensku silnejší: predseda vlády a minister vnútra, alebo tí, ktorí si želajú zotrvanie policajného prezidenta Gašpara vo funkcii?

A ako by ste chceli vy, vážení čitatelia, aby to na Slovensku bolo? Mal by byť silnejší premiér a minister vnútra, aj keď je to dnes Pellegrini? Ja si myslím, že štát má byť vždy silnejší ako akokoľvek silný oligarcha alebo oligarchovia. Aj keď dnes štát reprezentuje Peter Pellegrini. V tomto zmysle mu dokonca kvôli nám všetkým držím palce.

Predsedov vlád a ministrov vnútra totiž môžu vymeniť ľudia v demokratických voľbách, oligarchovia zostávajú a chcú zostať čo najdlhšie. Preto je v záujme nás všetkých, aby bol štát silnejší ako oligarchovia v zákulisí, aj za vlády Petra Pellegriniho.

Milan Krajniak, autor je poslancom NR SR a podpredsedom Sme rodina

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Narodil som sa v Bojniciach 30. januára 1973. Vyrastal som v Prievidzi, vojenskú službu som absolvoval v rokoch 1997-1998 u 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Napísal som publikácie Banda zlodejov, Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. Som šťastne ženatý, s manželkou Andreou máme dcéru Zuzku. Od roku 2016 som poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA.

Blogy

|