Denník N

Čo znamená byť Progresívny?

Zdroj: www.progresivne.sk
Zdroj: www.progresivne.sk

Odkedy som vstúpil do hnutia Progresívne Slovensko sa ma priatelia a známy pýtajú, čo to znamená? A čo to vlastne je? Preto som sa rozhodol odpovedať na tieto otázky v mojom blogu. Taktiež aj na to prečo som sa rozhodol si „zničiť“ život politikou.

Čo je Progresívne Slovensko?

Progresívne Slovensko je politické hnutie, ktoré sa začalo formovať v rokoch 2016/2017 (vtedy ešte v podobe občianskeho združenia). V novembri 2017 bolo na ministerstve vnútra zaregistrované ako politické hnutie. 20. Januára sa v Žiline konal ustanovujúci snem, na ktorom si zvolili členovia svoje predsedníctvo. To by bolo k formálnej časti odpovede.

Avšak nestačí to na presný popis toho, čo Progresívne Slovensko predstavuje. V jednom slove by som to asi nazval zmenou. Ale keďže viem, že zmena sama o sebe nič neznamená pokúsim sa pozrieť trochu dopodrobna.

V čom je to zmena? Zmena v politike a spôsobe jej vedenia. PS nie je stranou jedného muža, tak ako väčšina terajších subjektov. Je stranou, budovanou z “dola”, z regiónov, postavenou na bežných ľuďoch nie len na pár vyvolených. Väčšina strán je silne elitárských a majú dva typy členov. Jedných do počtu, a druhých čo rozhodujú. Alebo poprípade dokonca tvrdia, že dvojciferné číslo členov stačí na správne fungovanie subjektu.

Ďalej je zmenou v rétorike, postoj strany je jasný: ak nemáte konštruktívne riešenie na problém, nemáte ani právo o ňom rozprávať. Na základe tohoto motta, vytvára tímy odborníkov a odborníčok, ktorí spoločne pripravujú konkrétne riešenia na problémy trápiace našu spoločnosť.

Keď som pri odborníkoch musím podotknúť, že PS ich má naozaj veľa a to či už na regionálnej, alebo celoštátnej úrovni. Dovolil by som si povedať, že je to zoskupenie ľudí, ktorí by za normálnych okolností do politiky nevstúpili, za okolností keby Slovensko malo schopné a funkčné vedenie. Keby sa na Slovenskej politickej scéne viedli ideologické boje za dobré a lepšie nápady, nie za a proti niekomu. Robili by si každý poctivo ďalej svoju prácu, manažérov, úspešných podnikateľov, právnikov, ľudsko-právnych aktivistov, ekonómov… Jednoducho to v čom sú najlepší a budovali by ďalej našu občiansku spoločnosť.

Slovenská realita je ale iná, náš štát nezabezpečuje prosperitu občanom, dokonca mnohokrát ani priestor na ich osobný rozvoj, či už v školstve, podnikaní, alebo kultúre. Naše zdravotníctvo sa stalo karikatúrou toho čo vidíme v moderných krajinách. Spravodlivosť aj po 30 rokoch slobody a demokracie je privilégiom vyvolených ľudí so správnymi číslami v telefóne. Polícia sa stala rohožkou pre oligarchov a koná iba vtedy keď je jej to dovolené.

Aká bola motivácia vstúpiť do Progresívneho?

V takejto krízovej situácií je povinnosťou každého občana prevziať zodpovednosť, vzdať sa časti osobnej slobody, anonymity davu a vstúpiť do politiky. To bolo motiváciou na založenie tohoto hnutia a koniec koncov aj mojou vnútornou motiváciou doň vstúpiť.

V túto chvíľu budem hovoriť za seba. Bola to pre mňa zúfalosť: predstava toho, že nemôžem rozvíjať na Slovensku to čo ma baví a napĺňa. Pri pohľade na politickú scénu po posledných voľbách som cítil nezmiernu úzkosť, tú čo ma nakoniec dotlačila k písaniu tohto blogu. Cítil som neuveriteľnú beznádej, politici sa s našimi životmi hrajú, akoby im patrili. Uvedomil som si, že za štyri roky sú schopní zničiť celú našu mladosť a väčšinu života po ich despotickom vládnutí budeme musieť my mladí „upratovať“ a splácať ich dlhy, bez toho aby sme mali na to akýkoľvek dosah.

Na moju myseľ prišla myšlienka, ktorá za posledné roky aj mnohým mojím rovesníkom: „Keď nemôžem žiť šťastne na Slovensku, nemôžem žiť na Slovensku. Prečo by som mal ja splácať dlh, ktorý som nevytvoril? Prečo by som mal doplácať na iných? Jednoduchšie je odísť niekam, kde si ma budú vážiť a kde budem môcť robiť to čo ma napĺňa.“

Lenže potom som si uvedomil, že to nie je riešenie. A je to veľmi sebecké, moji rodičia už zo Slovenska neodídu a nemôžem ich tu nechať na pospas osudu. A tak som začal rozmýšľať nad inými spôsobmi, ako riešiť tento problém. Uvedomil som si, že protestami ani písaním nič nevytvorím. A zbúrať nestačí, na Slovensku sa búralo veľakrát, treba aj niečo kompetentné vybudovať. Inak sa stále bude história opakovať. Začal som teda rozmýšľať nad svojou účasťou v politike. Keďže som silný liberál, moje možnosti boli obmedzené, nakoľko Slovensko je veľmi konzervatívna krajina, čomu zodpovedá aj zloženie jeho politického zastúpenia. Ďalšou prekážkou bolo aj spomínané elitárske zmýšľanie Slovenských politikov. Strany s najsilnejšou podporou v opozícií, ktoré o sebe tvrdia, že sú jej lídrami majú dokopy niečo viac ako 200 členov. A diskusiu o akomkoľvek rozširovaní úplne potláčajú, až by som povedal, že ju odmietajú.

Ďalším faktorom bol ideový nesúlad, zjavne si pod slovom liberál nepredstavujem to isté, ako predseda najsilnejšej opozičnej strany. A rozhodne nepovažujem myšlienky amerických republikánov za liberálne, pretože práve tieto myšlienky spomínaný predseda presadzuje železnou päsťou.

Vtedy som dospel k druhému štádiu zúfalosti, uvedomil som si, že nič ako kompetentná alternatíva voči aktuálnej garnitúre neexistuje. Okolo toho času som úplnou náhodou narazil na súčasného člena predsedníctva PS Milana Ftoreka, ktorý ma nasmeroval k tomu, aby som začal väčšou mierou sledovať činnosť PS. Najskôr som si prečítal jeho víziu, ktorá ma okamžite upútala. Čo sa týka politiky stal som sa však priveľkým cynikom a prestal som veriť hocičomu, čo politici vravia. A preto som ďalšie tri mesiace sledoval činnosť tohoto hnutia. Prišlo mi neuveriteľné, koľko energie z neho ide. Keď som konečne dospel k presvedčeniu, že mu chcem na jeho ceste pomôcť. Zároveň som videl, že sa tomu nebráni, práve naopak je otvorené novým nápadom, myšlienkam. Keďže nie som človek ktorý by sa chcel nechať „unášať“ a pomáhal by bez toho aby mal na veci priamy dosah vo februári som sa stal právoplatným členom hnutia.

Čo pre mňa znamená členstvo v hnutí?

Členstvo pre mňa predstavuje priestor na svoj osobný aj politický rozvoj. Začal som sa aktívne zúčastňovať fungovania Martinskej bunky. Priznám sa, na začiatku som sa cítil tak trochu ako mimozemšťan, nikdy som si neuvedomil, ako málo toho viem o lokálnej politike, aj napriek tomu, že je veľmi dôležitá pre môj každodenný život. Keďže sa blížia komunálne voľby aktívne sa pracuje na volebnom programe. Čo ma veľmi potešilo, nejedná sa iba o „slová“, ale o aktívnu a tvrdú prácu. Na každom stretnutí sa riešia aktuálne problémy a navrhujú riešenia za účasti odborníkov z danej oblasti. K tomu musím dodať, že to sa deje vo voľnom čase každého z nás a nemáme z toho nič viac, ako dobrý pocit, napriek čomu je tá energickosť a ochota pracovať nesmierna. Začo musím poďakovať. Je to úžasné a z každého takéhoto stretnutia sa domov vraciam s dobrou náladou.

Všetky riešenia a programové body, o ktorých sa bavíme sú založené na faktoch. Nejedná sa o populistické „riešenia“, ani o kampaň založenú na útočení na svojich oponentov. Preto som v poslednej dobe naplnený obrovskou mierou optimizmu, konečne som začal veriť v to, že sa Smerovanie Slovenska môže a aj sa zmení. Nie len na papieri ale budú tomu zodpovedať aj výsledky. Už sa nebude viesť boj o osobnostiach, ale myšlienkach a víziách. Iba z tohoto boja môžeme my, občania vzísť, ako víťazi.

Teraz by som sa rád obrátil na všetkých, čo majú chuť bojovať za lepšie Slovensko. Pridajte sa k nám! Progresívne Slovensko čaká na vaše nápady, na váš prínos do diskusie a na vašu pomoc. Nie sme elitárske hnutie, ale hnutie občanov, vcelku bežných ľudí. Na každom hlase záleží. A každý, kto chce pomôcť je u nás vítaný! Čakáme na vás v: Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Kysuckom Novom Meste, Martine, Nitre, Poprade, Považskej Bystrici, Prešove, Trebišove, Trenčíne, Trnave a Žiline, alebo kdekoľvek, kde chcete šíriť myšlienky progresivizmu a liberálnej demokracie!

Autor je členom hnutia Progresívne Slovensko.

Teraz najčítanejšie

Lukáš Račko

Som študent, obdivujem krásu filozofie, najmä jej najčistejšiu podobu v matematike. Nesnažím sa veci vedieť, ale chápať. Ako koníček študujem politológiu a štátotvorbu. Trápia ma problémy spoločnosti, a najmä to, že sa o nich odmieta diskusia. Nehľadám jednoduché, "zjavné", riešenia, ale snažím sa veci chápať v hlbšom zmysle.