Denník N

Po večeroch s etymologickým slovníkom

Asi by ste povedali, že slovníky sú všeličo, napríklad užitočné, ale že s nimi môže byť aj neskonalá zábava, to asi ani veľmi nie. A už ste skúsili prelistovať ten etymologický?

My si tak niekedy, keď máme spoločnosť, vezmeme večer Stručný etymologický slovník slovenčiny a nadšene rozoberáme niekedy náhodne a niekedy cielene vybrané slová. Keď sme boli koncom zimy v Lisabone, a tam samé tie ich všadeprítomné sardinky, tak sme pri pozeraní fotiek začali nahlas rozmýšľať, odkiaľže názov sardinka asi môže byť?

A veľmi sme sa zabávali na nápade (to už sme boli takí veselší s pokročilou nočnou hodinou), že to akože je zo Sardínie, haha čo si, veď to je také očividné (hoci očividné je niekedy správne, viď taký platonický vzťah od Platóna či kanadský žart vo vzťahu k príhodám francúzskych kolonistov v Kanade), a čuduj sa svete. Slovník nám potvrdil, že východiskom názvu sardinka je latinské „sarda“ – ryba lovená na sardínskom pobreží“, či „Sardus“ – pochádzajúci zo Sardínie. Kvôli pokročilej nočnej hodine hurónsky rehot (= hurónsky nájdi si v Stručnom etymologickom slovníku).

Alebo taký samopašný. To sa zrejme pôvodne používalo pre dobytok, ktorý sa pasie sám, teda bez kontroly a odtiaľ dnešný význam nekontrolovaného, nespútaného správania. Demižón ako väčšiu opletenú fľašu máme zas z anglického demijohn, ktoré prišlo z francúzskeho dame-jeanne, teda pani Jana, čo bolo pôvodne žartovné pomenovanie nádoby súvisiace s jej oblým tvarom a opletením pripomínajúcim ženský odev. No a zatiaľ čo meluzína je pôvodne meno víly v starých francúzskych povestiach (zavýjanie víchrice pripomínalo nárek víly), tak fatamorgána je podľa víly Morgany zo stredovekých legiend o kráľovi Artušovi.

Aj Nemec je dobrý. Podľa slova nemý, ktoré označovalo nezrozumiteľne hovoriaceho človeka, teda toho, kto hovorí iným jazykom. Keď už sme pri tých jazykoch, tak napríklad kibicovať máme pôvodne z jidiš no a kuť pikle je zo staročeského slévati pikel o někom podľa pikla, teda bodca, nástroja s ostrým hrotom (akože robiť nástrahy, dobré, nie?).

Moje zatiaľ najobľúbenejšie je leporelo. Človek by nepovedal, že niečo, čo riešime so žvatlajúcimi deťmi, máme od Mozarta. Je pomenované podľa Leporella, sluhu z Mozartovej opery Don Giovanni, ktorý zostavil dlhý zoznam mileniek svojho pána, no a odtiaľ v jazyku tlačiarov „Leporellov album“, skrátene leporelo, ako označenie papierových hárkov skladaných na spôsob harmoniky.

Bola som jedným  z členov našich večerných zábav (čau brácho) upozornená aj na to, že etymológia je, okrem toho, že je neskutočne zaujímavá a v spoločnosti aj nesmierne zábavná, niekedy aj výborná mnemotechnická pomôcka. Vezmite si napríklad Arktídu a Antarktídu. Ak si neviete zapamätať, ktorá je kde, tak etymológia pomôže. Arktídu máme zo starogréckeho arktos – medveď, podľa súhvezdia Veľkej medvedice (Ursa Major, náš obľúbený Veľký voz je len jej časťou) a Malého medveďa, ktoré sú vidieť na severnej pologuli, kde je aj arktická oblasť, ktorú podľa gréckych povestí tieto medvede strážili. Antarktída je jej opakom, na juhu, teda anti-arktos, oproti Arktíde.

Ono také geografické názvy sú celkovo z pohľadu ich pôvodu zaujímavé. A to nielen názvy svetadielov, ale napríklad aj také, čo ja viem, Himaláje, alebo Filipíny. Tie sa volajú podľa španielskeho kráľa Filipa II., Louisianu pomenoval francúzsky objaviteľ podľa francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., no a Floridu zas pomenovali španielski objavitelia ako La Florida, zem kvetov, pretože ju objavili na Kvetnú nedeľu a tá je po španielsky Pascua florida. Argentína je zas z latinského argentinus, čo znamená strieborný, podľa „striebornej rieky“ Rio de la Plata. Nuž, ešte máme pred sebou veľa večerov.

Etymológia je super.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie