Denník N

Manželstvo, po akom ste vždy túžili…

Ešte nikdy som sa nestretol s manželmi, ktorí uzavreli svoje manželstvo s úmyslom, aby jeden druhému pokazili život… Čo nám bráni dosiahnúť pekný vzťah a prečo časom skĺzneme do nevraživosti a vzájomných útokov?

Takmer polovica manželských párov, ktoré teraz vstupujú do manželstva, sa podľa súčasných štatistík a odhadov, jedného dňa rozíde. Ak sa bližšie pozrieme na tieto čísla tak zistíme, že sa tento problém dotýka všetkých ľudí, bez ohľadu na spoločenský status, alebo náboženskú príslušnosť…

 

Prečo ľudia vstupujú do manželstva

Často pri stretnutiach s mladými ľuďmi položím otázku: čo je zmyslom manželstva? A dostávam na ňu, naozaj veľmi rôznorodé odpovede. Ja si však myslím, že cieľom manželstva je najhlbším možným spôsobom prepojiť dva životy a premeniť ich v jedno…

Človek je spoločenským tvorom. Keď sa začítame do knihy Genezis, tak objavíme príbeh o tom, ako Boh stvoril Adama. A hoci sa Adam tešil osobnému a vrelému vzťahu s Bohom, predsa tento vzťah nenapĺňal všetky jeho potreby a túžby. Preto Boh vypočul túžbu ktorú nosil Adam vo svojom srdci a stvoril mu ženu – Evu.

Pri hebrejskom preklade tohto textu si môžeme všimnúť, že tento vzťah so ženou, sa mal uskutočniť na inej vzťahovej rovine, než vzťah s Bohom. A preto obidva vzťahy napĺňajú iné potreby a túžby, nie sú v protiklade a navzájom sa dopĺňajú a prekrývajú. Manželstvo je tak odpoveďou, na najhlbšiu potrebu človeka – žiť v spojení (vo vzťahu) s iným človekom…

Je to svedectvo o veľmi hlbokom osobnom vzťahu, cez ktorý sú dve osoby spojené v jedno a toto spojenie uspokojuje najhlbšie túžby ľudského srdca. Toto spojenie sa má dotýkať všetkých rovín života (intelektuálna, sociálna, duchovná, citová, telesná…) a ide o úplné prepojenie dvoch životov. A dosiahnuť takúto jednotu, nie je možné bez hlbokej a trvalej oddanosti (vernosti)…

Táto jednota netúži vykoreniť osobnosť človeka, ale dať jedincovi slobodu, aby prejavil a rozvinul svoju odlišnosť a zároveň prežíval jednotu so svojím partnerom. Má svoju odlišnosť rozvíjať a zároveň prepojiť (skĺbiť) s odlišnosťou partnera, pre spoločné blaho (dobro)…

 

Prečo sa nechce zmeniť?

Keď poskytujem manželským párom poradenstvo, často im dám papier a ceruzku a poprosím ich, aby mi napísali čo sa im na ich partnerovi nepáči. Mali by ste tie zoznamy vidieť. Niektorí dokonca požiadajú o ďalší papier. Píšu zúrivo a bez zábran. O niečo neskôr ich požiadam, aby napísali zoznam svojich vlastných chýb. Obyčajne prídu na jednu slabosť (chybu), prípadne po nejakom čase sú schopní pridať ešte jednu, alebo dve. Nie je to zaujímavé? Na našom partnerovi sme objavili celý zoznam chýb a my máme len jednu, dve, či tri…

Pokiaľ sa snažíte zlepšiť svoje manželstvo tým, že nútite svoju polovičku aby sa zmenila, len mrháte energiou. Je pozitívne ak jej chcete pomôcť a ak jej viete pomôcť a je dôležité, aby vedela, že ak sa bude chcieť zmeniť tak môže rátať s vašou pomocou. Ale nemôžete ju nútiť. Svoje manželstvo však môžete zmeniť k lepšiemu, aj keď sa váš partner nechce zmeniť. A to tým, že začnete u seba. Aj keby váš partner bol zodpovedný za 95 % problémov vo vzťahu, stále je tu tých 5 %, ktoré sú spojené s vami a ktoré môžete zmeniť. A keď sa dokážete zmeniť Vy, svojim postojom dokážete inšpirovať aj svojho partnera. Na láskavý prejav totiž človek reaguje s láskou. Keď budete viac milovať, váš partner sa zachová rovnako a zahrnie vás väčšou láskou. Možno to nebude hneď, pretože každá zmena si vyžaduje čas, ale stojí to za to…

Nájdite si čas a v tichu sa zamyslite nad sebou. V tichu skúmajte svoju lásku k partnerovi a to, čo ju narušilo. Do notesa si zapíšte vaše zraňujúce prejavy. Potom sa snažte znovu pozrieť na seba, ale tentoraz partnerovými očami a hľadajte to, čo mu mohlo ublížiť (pretože prejavy, ktoré sú podľa vás v poriadku, môžu vášmu partnerovi ubližovať). Keď ste v tichu pred Bohom dopísali tento zoznam, fakticky ste vyznali zranenie ktoré ste spôsobili, pretože ste súhlasili s tým, že vaše správanie nebolo správne. Prejdite si tento zoznam a v pokore prijmite zodpovednosť za každé zranenie.

Svoj vzťah dáme do poriadku (očistíme) vtedy, keď prídeme za partnerom – povieme mu o zraneniach ktoré sme spôsobili a poprosíme ho o odpustenie. Viem, že táto predstava – hovoriť s partnerom o zranení a poprosiť ho o odpustenie, vyvolá úsmev na mnohých tvárach. Je však dôležité hovoriť o vzájomnej láske a o tom, čo ju zranilo. Pretože každým zranením a nedostatkom (dôsledok slabosti), ale aj nesplneným očakávaním, sa navzájom vzďaľujeme a vzniká medzi nami múr (ktorý narúša naše puto). Až nakoniec budeme mať problém spolu komunikovať, budeme žiť v atmosfére nedôvery, výčitiek a podozrievavosti…

Našťastie existuje spôsob, ako tento múr zničiť a ako mu predchádzať – úprimnou a otvorenou komunikáciou, keď budete citliví k zraneniam ktoré ohrozujú váš vzťah a keď budete na zranenia (ktoré si navzájom spôsobujete) odpovedať láskou. Iste, pre zbúranie tohto múru je dôležitá ochota a spolupráca obidvoch partnerov. Ak však začnete sami od seba, svojmu partnerovi tým uľahčíte situáciu a dokážete ho inšpirovať k tomu, aby sa zachoval rovnako. Ak dokážete spolupracovať, potom môžete na troskách múru, vybudovať krásny vzťah…

Vyznanie zranení, ktoré narušili vzájomný vzťah, nesmie byť nástrojom ponižovania, alebo pohŕdania (máte spolupracovať a navzájom si pomáhať). Dôležité je prijať partnera s láskou a prijať ho aj s jeho zraňujúcim konaním. Potom hovoriť o vzájomných zraneniach, o tom čo vás zraňuje (bez toho, aby ste sa navzájom obviňovali) a tým sa učiť k väčšej citlivosti (k sebe navzájom) a tak posilniť vzájomné puto a vytvoriť atmosféru dôvery (napriek hriechu ma miluje), istoty (prijíma ma aj s mojim hriechom) a lásky (záleží mu na mne). Pokiaľ sa naučíte takto so zraneniami pracovať, potom už žiaden múr medzi vami nevznikne…

Moja skúsenosť je taká, že keď som otvorený a úprimný k svojej manželke a priznám hriech ktorým som sa previnil voči nej, potom so mnou otvorene komunikuje a príjme ma s mojím hriechom. Môžeme sa spolu porozprávať o tom, čo sa stalo (bez toho, aby sme sa navzájom z niečoho obviňovali) a môžeme spolu hľadať riešenie. Moje vyznanie sa tak stane konštruktívnou cestou k tomu, ako zlepšiť a skvalitniť náš vzťah…

 

Čo skutočne znamená láska

Keď za mnou príde manželský pár uprostred krízy, často im pripomeniem slová z listu Korinťanom (1 Kor 13, 4-8): „láska je zhovievavá, nežná, nepozná závisť. Nevystatuje sa a nie je domýšľavá, nekoná nečestne, nehľadá svoj osoh, nerozčuľuje sa pre nepochopenie, ani nespomína na krivdy, nie je škodoradostná, ale má záľubu v pravde. So všetkým sa vie vyrovnať, jej viera, nádej a vytrvalosť sú nevyčerpateľné. Láska nemá konca (nikdy nezanikne)“. Všetky tieto charakteristické znaky (prejavy) lásky, sú zamerané na blaho milovanej osoby. Vyžadujú tieto prejavy lásky vrelé city voči človeku, ktorého milujeme? Alebo sa spýtam inak, môžeme takouto láskou zahrnúť človeka ktorého milujeme, ak jeho prejavy nie sú plné lásky? Láska o ktorej sa píše v liste Korinťanom, nezdôrazňuje pocity (emócie), ale postoj a skutky (prejavy). A tie máme vo svojej moci, bez ohľadu na to ako veľmi nás partner miluje a ako sa cítime…

V liste Rimanom sa píše (Rim 5, 8): že Boh nám dokázal svoju lásku tým, že poslal svojho Syna, aby zomrel za nás, keď sme boli hriešni. To znamená, že Boh nás miloval už vtedy, keď sme tejto lásky neboli hodní. Jeho postoj, je pre nás inšpiráciou. A preto máme milovať svoju „polovičku“, aj keď nás svojím správaním zraňuje. Nie je ťažké milovať niekoho, kto nás miluje a odpovedá na našu lásku… Ale máme milovať aj vtedy, ak jej správanie nie je láskavé… Ak dokážeme reagovať s pochopením, trpezlivo, zdvorilo a predovšetkým s láskou (a láskavo), potom svojej polovičke vyjdeme maximálne v ústrety a pomôžeme jej, aby sa zachovala rovnako a odpovedala s láskou…

Svet je plný dvojíc, ktoré sa ocitli na pokraji rozchodu, pretože si navzájom hovorili o všetkých svojich negatívnych emóciách. Podstata zaobchádzania s emóciami, je však niekde inde. Je dôležité ich prijať a na základe toho čo nám hovoria, sa rozhodnúť, či sú oprávnené (a vtedy je opodstatnené ich prejaviť), alebo nemajú reálny základ (a vtedy by sme ublížili druhému človeku). Ale aj vtedy, ak sú oprávnené, nemusíme im dovoliť, aby ovplyvnili to ako sa zachováme. Nie je to nezdravé, pretože tým že sme emóciu pomenovali, tak stratila svoju silu a teraz sa môžeme slobodne rozhodnúť, ako sa zachováme. Ak sa napriek negatívnym emóciám zachováme láskavo, potom náš partner bude na náš krok odpovedať s láskou a jeho láska, zas pozitívne ovplyvní naše emócie. Ak by aspoň jeden z partnerov objavil tento princíp – reagovať na negatívnu emóciu s láskou, veľa vzťahov a manželstiev by bolo možné zachrániť…

Niekedy láska prejavená slovami a skutkami, predchádza emócie. Ale skôr, či neskôr, sa vám to vráti. A dostanete viac príjemných emócií, než ste očakávali…

 

Ako milovať slovami

Často sa medzi manželskými poradcami rozpráva príbeh o žene, ktorá prišla za poradcom s tým, že sa chce s manželom rozviesť. A že chce, aby ho ten rozchod, čo najviac bolel. Vtedy jej poradca poradil, aby ho začala zahŕňať komplimentmi. Tento krok zdôvodnil tým, že vtedy, keď si muž bez nej nedokáže predstaviť svoj život a bude presvedčený o tom, že ho oddane miluje, tak ho nečakaný rozchod najviac zraní. O niekoľko mesiacov táto žena prišla za poradcom a povedala mu, že splnila všetko, čo jej poradil. Na to jej poradca odpovedal, že nastal čas, aby sa s mužom rozišla. Vtedy mu žena povedala, že v žiadnom prípade sa s ním rozviesť nechce, pretože sa do neho zamilovala…

Áno, chváliť niekoho, kto sa k vám nespráva tak, ako by ste chceli, či očakávali, nie je jednoduché. Lenže pochvala má veľkú silu a s jej pomocou dokážete pozitívne zmeniť svoj vzťah. Pochvala motivuje, kritika ubíja… Ak s partnerom hovoríte láskavo, môžete povedať o svojich pocitoch bez toho, aby ste mu ublížili (pretože cíti, že to hovoríte s láskou, že sa zdieľate o svoj svet a že mu nič nevyčítate)…

 

Ako milovať skutkami

Ako môžeme to čo hovoríme, podporiť svojím správaním?

Láska je trpezlivá. Ak chceme svojím správaním prejavovať lásku, musíme byť trpezliví. Máme dve možnosti, môžeme byť netrpezliví, alebo milovať. Vyberte si…

Láska je láskavá. Láskavé prejavy patria k najsilnejším jazykom lásky. Človeka pri nich obmedzuje len fantázia a vôľa. Láska nie je prejav (skutok), ktorý raz vykonáme a tým je všetko definitívne. Je to život, v ktorom neustále zahŕňame toho druhého prejavmi lásky…

Láska je zdvorilá. Nezabudli ste na dôležité maličkosti? Zaželať dobré ráno, pobozkať, prikryť dekou, zavolať, že budete meškať…

Láska je nesebecká. Láska kladie dôraz na dobro milovaného. Manžel má pomáhať manželke, aby využila svoj potenciál a zároveň manželka má pomáhať manželovi, aby objavil a rozvinul svoje dary a schopnosti. Manželia majú spolu rásť a navzájom sa podporovať…

 

Nikto nie je dokonalý…

Láska nevyžaduje od partnera dokonalosť. Sú oblasti, v ktorých sa váš partner nedokáže, alebo nechce zmeniť. Každý dokáže na tom druhom nájsť niečo, čo sa mu nepáči. A vtedy máte dve možnosti: trápiť sa na tým, alebo to prijať. Je dosť malá šanca, že sa vám podarí prinútiť partnera k tomu, aby sa zmenil. Všetci totiž zápasíme s ješitnosťou a tvrdohlavosťou a radšej sa zmeníme vtedy, keď chceme my sami. Ale to, čo môžete zmeniť, je váš prístup. A preto prijmite svojho partnera, aj s chybou (nedostatkom), ktorá vám vadí. Nechcem vás strašiť, ale váš partner nie je a nikdy nebude dokonalý. A nikdy nebude robiť všetko to čo chcete, alebo čo očakávate že urobí. Najlepšou možnosťou je v láske ho prijať. Ak ho prijmete, ak ho dokážete inšpirovať (tým, že sa zmeníte) a zahrniete láskou, potom je oveľa reálnejšie, že sa časom zmení, z lásky k vám…

 

Poslúchaš ma?

Keď manželia spolu otvorene a zmysluplne nekomunikujú, tak nezdieľajú spolu to, čo prežívajú a tým akoby prehradili tok života. Cítia sa sami, pretože sú sami. Možno bývajú spolu v dome, ale žijú ako samostatní ľudia. Ak máme spolu vytvoriť jednotu, ak sa máme spolu radovať z vrúcneho a prúdiaceho toku života, ktorý je prameňom tej najhlbšej ľudskej spokojnosti, musíme spolu komunikovať…

Ani jeden z nás, nedokáže čítať v skrytých myšlienkach toho druhého. Preto je dôležité hovoriť o svojich pocitoch, myšlienkach, potrebách, snoch a túžbach. Ak chceme, aby sa milujúca bytosť zaujímala o náš svet, tak ju musíme do neho vpustiť…

Ak je pre nás ťažké o niečom hovoriť, môžeme rozhovor začať tým, že sa budeme zdieľať o každodenné udalosti nášho života a postupne sa posunieme k dôležitejším veciam. Vďaka prvotným, možno povrchným informáciám, vytvoríme atmosféru dôvery a prijatia a pripravíme si pôdu pre zdieľanie dôležitejších a dôverných informácií. A získame tak odvahu hovoriť, aj o skrytých pocitoch. Takýto rozhovor prinesie nášmu partnerovi osviežujúci pocit jednoty. Začne mať pocit, že je súčasťou toho všetkého, čo prežívame…

Keď našu komunikáciu ovládnu emócie a sme rozčúlení, vtedy je dôležité striedať sa v rozprávaní. Nám spolu s manželkou, sa osvedčila táto metóda: najprv hovorí jeden partner (3-5 minút), pričom priblíži svoj pohľad a zatiaľ ten druhí počúva (neskáče mu do reči a neútočí na neho). Potom sa vystriedame. Hovorí druhý partner a prvý ho počúva. Toto striedanie partnerov pri rozprávaní, by malo pokračovať tak dlho, ako je potrebné. Vďaka tomu, že sa pri rozprávaní striedate, budete reagovať pokojnejšie a dostanete sa k jadru samotného problému. A ten už dokážete spolu vyriešiť…

Jeden z úžasných objavov komunikácie, je moc a čaro toho, keď nás niekto počúva. Keď nás nikto nepočúva, potom nemá cenu hovoriť. Keď váš partner hovorí, je na vás, aby ste počúvali. Ak miesto počúvania nabíjate svoje zbrane (a chystáte prúd slov, ktorým na neho zaútočíte), potom sa nedokážete sústrediť na to, čo hovorí.

Načúvajte tomu, čo vám hovorí a pocitom, ktoré vyjadruje. Snažte sa vo svetle toho čo vám hovorí, pochopiť to prečo má také pocity. Ak sa vám to podarí a dáte mu to najavo, potom vaše slová budú mať liečivé účinky. Môžete napr. povedať: „chápem, že si sa tak mohol cítiť. Naozaj. Rád by som ti vysvetlil, ako som to videl ja a prečo som sa tak zachoval…“ Po týchto slovách je rad na vás a môžete priblížiť svoj pohľad…

 

Vybudovať krásny vzťah, ktorý bude mať svoju hĺbku a v ktorom bude naozaj silné puto a jednota medzi manželmi, nie je jednoduché. Vyžaduje to veľa času a energie. Vyžaduje to tiež schopnosť urobiť prvý (ústretový) krok, prehltnúť prejav, ktorý sa nás dotkol a odpovedať s láskou. Vynaložené úsilie, však stojí za to…

 

– th –

Tento text sa v rozšírenej podobe stal súčasťou kampane: Národný týžden manželstva 2012

 

Gary Chapman je spolupracovníkom Rossa Campbella (profesor psychiatrie na univerzite v Tennessee v USA) a manželským poradcom. Medzi jeho najznámejšie knihy patria: Päť jazykov lásky, Päť znakov láskyplnej rodiny, Päť jazykov lásky pre slobodných a osamelých, Päť jazykov lásky pre slobodných a osamelých a Pět jazyků omluvy. Spolu s manželkou Karolyn má dve deti. Jeho kniha: Manželstvo po akom ste vždy túžili sa stala podkladom pre tento článok…

 

Zdroj fotografie:

www.drkellyflanagan.com

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Tomáš Hupka

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom