BLOG
Filip Rečník
Filip Rečník
593

Filozofie spoločenskej zmluvy – od Hobbesa po Rawlsa

O štyroch najvýznamnejších teóriách spoločenskej zmluvy. Hobbes, Locke, Rousseau a Rawls.

zdroj: Pixabay

Thomas Hobbes, ktorý bol vo svojom čase známy svojou sekularizáciou politickej filozofie, ako jeden z prvých vyniesol na svetlo myšlienku tzv. spoločenskej zmluvy, ktorú chápal ako zmluvu medzi ľudom a panovníkom o vzdaní sa ľudu svojich práv v prospech panovníka, alebo monarchu, a to výmenou za jeho udržiavanie poriadku v ich krajine. Prirodzený stav spoločnosti – primitívnej spoločnosti – Hobbes opisoval ako stav, v ktorom bojuje každý proti každému, a nastolenie poriadku videl jedine v silnom panovníkovi, ktorý by mal všetku moc, v Leviatanovi.

Asi najväčšou intelektuálnou, alebo filozofickou opozíciou Thomasa Hobbesa bol filozof John Locke, nazývaný aj „otec liberalizmu.“ Aj keď John Locke prijímal myšlienku spoločenskej zmluvy, veľmi oponoval názoru, že jej výsledkom by mala byť neobmedzená moc jedného panovníka. Zaoberajúci sa ekonomikou a vychádzajúc z kresťanskej knihy Genezis, John Locke tvrdil, že aj keď síce Adam dostal právo vládnuť svetu, toto právo podľa neho nebolo neobmedzené, ale závislé od toho, ako si Adam plnil svoju povinnosť, a to chrániť práva ľudí na život, slobodu a vlastníctvo. Takto Locke chápal spoločenskú zmluvu ako zmluvu medzi ľuďmi a vládou, v ktorej sa však ľudia nevzdávajú všetkých svojich práv, ktoré im dal Boh, ale v ktorej odovzdávajú istú moc svojej vláde výmenou za ochranu svojich základných, už spomenutých práv. Pokiaľ panovník túto úlohu neplní, ľud má podľa neho právo tohto panovníka zosadiť, a postaviť na jeho miesto nového.

Kritikom Aristotela, Thomasa Hobbesa a Johna Lockea bol J.J. Rousseau, zvestovateľ rovnosti. Spoločenská zmluva podľa Rousseaua nie je uzavretá medzi ľudom a panovníkom, ale pretože Rousseau vyznával a podporoval iba vládu ľudu, zmluva je podľa neho uzavretá medzi ľuďmi navzájom, pričom jej výsledkom malo byť uplatňovanie, alebo aplikácia všeobecnej vôle – vôle väčšiny. Na námietky svojich oponentov – kritikov teórie spoločenskej zmluvy – napr. Davida Humea, o tom, že takáto zmluva nebola nikdy v histórii uzavretá, Rousseau odpovedal, že myšlienka spoločenskej zmluvy nemá byť chápaná ako zmluva, ktorá sa uzavrela niekedy v histórii, ale ako myšlienkový experiment, alebo myšlienkový nástroj.

Posledným veľmi vplyvným teoretikom spoločenskej zmluvy bol Americký filozof John Rawls, odporca utilitarizmu, ktorý vo svojej knihe, Teória Spravodlivosti, otvorene vyznal, že na vznik jeho teórie malo dielo J.J. Rousseaua veľký vplyv. Keďže John Rawls videl v právach jednotlivcov veľký význam, a prikladal im veľkú dôležitosť, výsledkom spoločenskej zmluvy by podľa neho mala byť ich ochrana. Utilitarizmus Rawls učil, že vedie k útlaku jednotlivcov, alebo menšín.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Študujem politológiu na UMB v Banskej Bystrici, a popri politológii sa venujem kresťanstvu.

Blogy

|