Denník N

Slovo

Chce sa jej vykríknuť…

Sedí ako na ihlách, nie a nie nájsť pokoj, chcela by, ale niekedy ani snaha nestačí. Dvere sa rozletia, mladá sestrička s umelými mihalnicami dáva pokyny. Nohy spustené z postele, oči plné smútku, pozerá po nej. Nie, toto sa jej netýka, musí čakať. Staršia žena sa postaví a rýchlo prejde k dverám, skúšať trpezlivosť sestričky sa nevypláca. Tenká nočná košeľa odhalí viac, bruško pekne tvarované riadne veľké, možno dvojičky, prebleskne jej hlavou.

Ktovie, možno už má doma nejakú ratolesť, v jej veku nič nezvyčajné. Premýšľa, kde bude ona v tých rokoch, netuší. Tragédia? Určite nie, len keby vedela čo s ňou bude. Sedí na rozheganej posteli, zababušená v župane a trápi sa. Mirko ďaleko, mama tiež, je tu len ona s maličkým človiečikom schovaným v nej. Trasúca sa ruka pristane na zaguľatenom brušku, nechce na tom nič meniť, ešte nie. Takto jej je dobre, zásadné zmeny sú neprípustné. Vrátiť sa domov k svojim, to je jediná jej túžba.

„Pani Vagaská,“ ozve sa jej za chrbtom. Prudko bez otáčania sa postaví, hlava protestuje, krúti sa ako kolotoč. Nedbá na nič, ide po svojom, dlhá chodba, postava muža v bielom ju vedie. Nevie kam, pýtať sa nechce, poslušne nasleduje jeho kroky. Maličká miestnosť, biele steny, v strede posteľ. Chlapík sa vytratí, do parády ju vezme sestrička, mihalnice, to je ona, už sa videli. „Ľahnite si,“ ozve sa nepríjemný hlas. Bruško obnažené, prepásané čiernymi pásmi, monitor, odborne kardiotokograf. Horúčava ju zalieva, mieša sa so studeným potom, leží a neprítomne hľadí pred seba. Ticho, také mučivé, už nechce žiadne sondy, potrebuje sa postaviť. Konečne, je to preč, je vyslobodená, len keby ju čosi netlačilo, zvláštny pocit. Sestrička vstáva, hovorí k nej: „Boli zaznamenané kontrakcie, zavolám lekára.“

Chce sa jej vykríknuť, kontrakcie nie, toto hrozné slovo nemôže byť pravdivé. Musí ísť za Mirkom, zlepší sa to, je o tom presvedčená, len on jej pomôže. Ešte nie, jej maličké nemôže ísť von, je priskoro, ešte dva mesiace. Cíti teplo, je to zreteľné, slzy veľké ako hrachy sa kotúľajú po jej tvári a padajú na košeľu.

 

Teraz najčítanejšie