Ako dať pešiakmi a prezidentom šach a mat koaličnej vláde

Súdržnosť slušnej časti spoločnosti je väčšia, vytrvalosť demonštrujúcich na námestiach urputnejšia a politická kríza hlbšia, ako ktokoľvek mohol očakávať. Jednou z príčin tohto stavu je i zúfalá neschopnosť vládnej koalície, jej straníckych lídrov, poslancov a ministrov, elementárnej sebareflexie a vyvodenia dôsledkov. Zdá sa, že alchýmia týchto prvkov je naozaj dosť silná na zásadnú zmenu, prinajmenšom na politickej scéne, ak nie v spoločnosti.

Znie to optimisticky, ale platí to zatiaľ len pre túto chvíľu. Pre chvíľu medzi ohlásenou demisiou nastrčeného a „nasmerovaného“ ministra vnútra Tomáša Druckera a menovaním jeho nástupcu.

Táto situácia totiž otvára opäť možnosti konať dvom kľúčovým aktérom zmien: prezidentovi a ľuďom na námestiach.

V momente demisie Tomáša Druckera bolo jasné, že prezident poverí vedením ministerstva vnútra predsedu vlády. Bolo jasné, že Peter Pellegrini tým preberie zodpovednosť za odvolanie policajného prezidenta Tibora Gašpara. Ak by ho z rovnakých dôvodov, ako Tomáš Drucker, neodvolal, davy Za slušné Slovensko by ho veľmi pravdepodobne dotlačili k demisii a padla by vláda.

Pellegriniho poradcovia to však vymysleli geniálne. Správne odhadli, že je potrebné prekvapiť súpera rýchlou reakciou. Než sa Slovensko spamätalo, premiér Tibora Gašpara odvolal i neodvolal a tým i seba zachránil a nezachránil. V každom prípade koniec tejto partie oddialil.

Gašpar sa ocitol mimo sústredený tlak verejnosti, ale času na „upratovanie“ v policajnom zbore má dosť a Pellegrini na verejnosti „zabodoval“ a odsunul moment, ktorý ho mohol zomlieť medzi mlynskými kameňmi právomocí prezidenta a natrénovanej sily protestujúcej verejnosti.

Teraz záleží všetko na tom, kto bude Smerom nominovaný a koaličnými partnermi, za príslušné ústupky, odsúhlasený, ako ďalší kandidát na ministra vnútra. Scenár ďalších krokov však môže byť nasledujúci:

• Smer navrhne „svojho“ človeka. Nemá inú možnosť, pretože nový minister vnútra bude mať na „súčinnosť“ s Tiborom Gašparom pomerne málo času a úloh z vedenia strany budú mať obaja iste dosť.
• Meno nominanta nebude verejnosti neznáme. Ťažko to bude ešte dôveryhodnejšia tvár ako Tomáš Drucker. Prezident si zoberie čas na rozmyslenie.
• Námestia sa z hodiny na hodinu zaplnia novou vlnou protestov. Tentokrát sa slušné Slovensko nedá oklamať žiadnym „ficovým neviniatkom“.
• Prezident pod náporom oprávnených pochybností o vhodnosti kandidáta odmietne jeho menovanie.
• Ak sa posledné tri kroky budú musieť opakovať, vláda padne.
• Slovensko bude smerovať buď k úradníckej vláde, alebo z vôle väčšiny poslancov k predčasným voľbám.

Ak Pellegrini nevymyslí nejaký zázračný ťah, dostane od pešiakov na námestí šach a od prezidenta mat.

Stratégovia Smeru sú však v plánovaní možno oveľa ďalej. Vedia, že koniec sa blíži. Uvedomia si, že ak prídu s predčasnými voľbami z vlastnej iniciatívy a zavčasu, udržia v rukách nielen situáciu v parlamente, ale vyjdú v ústrety i protestujúcim a samozrejme – aj vláda zostane až do volieb vládnuť, i keby post ministra vnútra zostal neobsadený. Nakoniec, Pellegrini je pre Smer v tejto situácii  možno ten najlepší z najlepších.

Nechcem sa hrať na politického analytika a zo všetkého najviac očakávam, že veci nepôjdu tak, ako sa dajú očakávať. Do hry vstúpi, ako vždy a znenazdania, akási čierna labuť. Počítajme s tým. Buďme bdelí, nedajme sa oklamať, učičíkať ani unaviť. Ide nám o veľa. Možno sme už stratili nádej, že pravda zvíťazí nad lžou, ale nádej nie je viera, že všetko dobre dopadne. Nádej je presvedčenie, že to, čo robíme, má zmysel (voľne podľa Václava Havla).

A naša jar 2018 je výnimočná aj tým, že túto šachovú partiu hráme dvaja proti jednému. To sa nemusí opakovať.