Denník N

Igelitky

Spotreba igelitiek na Slovensku

Znečistenie planéty plastovým odpadom sa stáva alarmujúcim. Veľkú časť plastového odpadu tvoria plastové tašky, igelitky. Odhaduje sa, že za rok sa na svete použije 1 bilión igelitiek, čo sú skoro 2 milóny igelitiek za minútu. Priemerná doba použitia igelitky je pritom iba 15 minút. Čo sa stane s nimi potom? Len veľmi malá časť sa recykluje, väčšina skončí na skládke, v prírode, v riekach a v oceánoch, kde sa stávajú hrozbou pre zvieratá. Ich rozklad vo voľnej prírode trvá totiž stovky rokov. V Keni a Nigérii sa našli plasty v črevách chorých kráv a oviec. V oceánoch vytvára nahromadené množstvo plastového odpadu tzv. plastovú polievku, ktorá spôsobuje zranenia a úhyn zvierat. Ryby, korytnačky a vtáky zomierajú na následky plastov vo vnútornostiach. Plastový odpad má dopad samozrejme aj na človeka. Chemické znečistenie spôsobené plastami má vplyv na kvalitu ovzdušia, potravy a vody. Mikroplasty sa objavili napr. v pive v Nemecku, v mede alebo v soli.

Alarmujúca situácia globálneho znečistenia plastovým odpadom naštartovala kompetentných k vydaniu prvých obmedzení a zákazov plastov, vrátane igelitiek. Napríklad vo Francúzsku, Taliansku, Škótsku, ale aj v Bangladéši, Rwande alebo Mauretánii, sú ľahké igelitky už dávnejšie zakázané. V Keni dokonca od augusta 2017 riskujete za výrobu, predaj alebo použitie igelitových tašiek pokutu 35 tisíc eur alebo 4 roky vo väzení. Vo Francúzsku budú po roku 2020 zakázané aj umelohmotné príbory, taniere a poháre. Taliansko a Škótsko pristupujú k zákazu plastových vatových tyčiniek. A v niektorých štátoch sa už plastové fľaše zálohujú.

Na Slovensku sú od januára 2018 igelitky spoplatnené a predajcovia musia ponúkať aj ekologickejšie alternatívy. Toto opatrenie by malo zabezpečit dosiahnutie cieľa EÚ; zníženie ročnej spotreby igelitiek na 90 kusov na osobu do konca roka 2019 a po roku 2025 na 40 kusov za rok. Je toto opatrenie ale dostačujúce?

Spotreba igelitiek na Slovensku je enormná. Ako vidno na obrázku, Slováci a Slovenky sú v Európe rekordérmi. Bežný občan Slovenska minie ročne 466 igelitiek. Čo je 1,3 igelitky denne na každého z nás. To je 2,3-krát viac ako priemerný Európan, ktorý minie 198 igelitiek za rok. V porovnaní s najlepším žiakom z triedy, Dánom, ktorý ročne spotrebuje 4 igelitky, je to 116-krát viac. Inými slovami, je potrebných 116 Dánov, aby sa vyrovnali v spotrebe igelitiek jednému Slovákovi či Slovenke!

Ako je to možné? Aj vám sa zdá tá kopa slovenských igelitiek nereálna?

No, stačí sa ísť napríklad pozrieť v sobotu na bratislavský trh na Miletičku. Bežný obraz je, že zákazník si každý tovar zvlášť zabalí do mikroténových sáčkov, takže napr. tri papriky a dve cukety putujú do troch sáčkov: cukety do jedného a papriky do dvoch, keďže sa do jedného sáčku nezmestia (mne už tu uniká zmysel tejto činnosti: načo treba baliť papriku?). Po zaplatení zabalí trhovník automaticky všetky tieto sáčky s obsahom ešte do jednej igelitky. Toto sa opakuje pri každom ďalšom stánku, takže zákazník odchádza z trhu okrem nákupu aj s 15-timi mikroténovými sáčkami a 6-timi igelitkami. Norma na týždeň skoro splnená. Rovnakú ‘akčnosť’ si môžeme všimnúť aj v supermarketoch v oddelení ovocie-zelenina alebo pečivo.

Prečo to všetko píšem? Celá situácia ma znepokojuje, prístup k nej udivuje a nedávno ma zarazila (či dorazila?) úvaha na tému ‘igelitka’ v jednom z denníkov. Konkrétne úvaha, či nízka spotreba igelitiek v Dánsku súvisí s uvedomelosťou Dánov alebo s kvalitou igelitiek. A aká by asi bola spotreba igelitiek v Dánsku, ak by mali (ne)kvalitu tých slovenských?

Áno, bolo by jednoduchšie hodiť príčinu spotreby obrovského množstva igelitiek na Slovensku na dvojitú kvalitu igelitiek, než sa zamyslieť nad potrebou ich používania. Ale hľadať musíme u seba, veď my, každý z nás minie v priemere za rok 466 igelitiek. Začnime tým, že sa prestaneme skrývať za rôzne politické, ekonomické dôvody, za (ne)kvalitu alebo cenovú dostupnosť igelitiek, či za to, že sám nič nezmôžem, alebo nemám čas, mám doležitejšie (ozajstné) problémy, že sa to nedá, nemá to význam alebo sa ma to netýka a už aj tak triedim odpad. Alebo za to, že to vyriešia nové technológie. A už nekonšpirujme.

Radi rozprávame o krásnej slovenskej prírode, o Tatrách hovoríme s pátosom a nazývame ich našim najväčším bohatstvom. Avšak vzťah k prírode a krajine sa nemeria cez slová, ale cez skutky. Inými slovami, ak naše slová nie sú doplnené individuálnym správaním a zodpovednosťou za budúcnosť našej krajiny, tak sú to len slová. A to sa týka aj igelitiek. Hlavný dôvod našej enormnej spotreby igelitiek je naša POHODLNOSŤ.

Pohodlnosť nielen mať pri sebe vlastnú tašku, ale aj pohodlnosť za našou ekologickou negramotnosťou a ľahostajnosťou. Pohodlnosť sa zamyslieť, uvedomiť si dosah nášho správania a byť zodpovedný. Nečakajme na opatrenia zhora. Zníži sa spotreba igelitiek, až keď budú úplne zakázané alebo cenovo nedostupné? Koľko by musela stáť jedna igelitka, aby sme s ňou už neplytvali? Kde je naša hranica?

Žijeme naozaj v krásnej krajine. Je to dar, ktorý si však musíme chrániť. Nielen necitlivé výruby lesov, ale aj tichý zabiják v podobe mikroznečistenia plastovými odpadmi ničia postupne to, čo tu vždy bolo a bez čoho nemôžeme žit. Príroda už sama nestíha a žiť na ekologický dlh nie je udržatelné.

Dobrá správa je, že problém s plastovým odpadom sa dá zmierniť. Nie je to však zvýšením recyklácie plastov, pretože pri tomto procese sa často spotrebuje viac zdrojov a energie, ako sa ušetrí. Hlavné riešenie je produkovať menej odpadu. A to môže každý z nás. Nemusíme hneď od zajtra začať žiť bezobalovo alebo kompostovať. Ale nepoužívať igelitky a sáčky môžeme. Každý z nás. Zbytočne nebaliť a mať pri sebe vlastnú tašku môžeme už od zajtra. A ďalší týždeň, alebo mesiac, môžeme pridať vlastné vrecko na pečivo a sieťovku na zeleninu a ovocie. Každá zmena, aj malá, má význam. A každá igelitka menej je krok správnym smerom.

#zerowaste #lessplastic #igelitka #noplastic #slovakiagoingzerowaste

Teraz najčítanejšie