Denník N

Takto márnia svoj talent

Vyšehradskí premiéri. Autor – SITA/AP
Vyšehradskí premiéri. Autor – SITA/AP

Politici namiesto toho, aby sa odvďačili ľuďom za dôveru a úročili svoje vlastné schopnosti, hádžu talent kúsok po kúsku do hracích automatov lacných preferencií a svoj ľudský kapitál prehrávajú v ruletách korupcie. A my spolu s nimi.

Fico viedol tri vlády, Orbán ide do štvrtého kabinetu, Kaczyński vládne poľskému parlamentu a od Babiša závisí, ktorým smerom sa vydá Česko. Majú v rukách obrovskú moc a zodpovedajú za obrovské množstvo ľudí. Z pohľadu študenta managementu je táto zodpovednosť nesmierne náročná, pretože každý s praxou vie, že ukočírovať team čo i len o troch ľuďoch vyžaduje dosť veľa síl.

Avšak títo páni nemajú problém s managementom celých republík. Všetko ide podľa ich plánu, štáty nepadajú do hladomorov a navzdory tomu, že sa všade búria celé námestia, viac ako desať percent populácie sa zo stoličiek nedvihne. Krajiny prosperujú napriek ich vládam a sloboda je stále aktívna. Ale čoraz častejšie sa všetky visegrádské národy pýtajú: dokedy?

Títo štyria páni dosiahli to, na čo si by som si ja ako manažér trúfol po desiatkach rokov praxe. Pozícia premiéra je najvyšším manažérskym postom a na skúsenostiach závisí oveľa viac ako na debilných kecoch. Po mojom pôsobení by som, egom hnaný, chcel zanechať prácu v lepšom stave ako som ju preberal, aby som u ľudí žal rešpekt a úctu naprieč sociálnymi skupinami a politickými vyznaniami. Nemuselo by to byť hneď, dokonca ani za môjho života, ale pocit, že krajine je či bude lepšie aj vďaka mne je presne ten, s ktorým by som chcel zaspávať.

Ako zaspávajú členovia tejto fantastickej štvorky? Veria tomu, čo rozprávajú na verejnosti? Čo chcú po sebe zanechať? Ako chcú, aby sa o nich o sto rokov na dejepise učilo? Ako veľmi sú zaslepení svojim egom?

Ego to je, čo ženie politika vpred. Ego chce, aby sme verili svojej dokonalosti. Ego nás ničí a klame. Pravdepodobne je ego motiváciou cesty týchto mocipánov na vrchol a ak sa nespamätajú, bude aj príčinou ich pádu. Bohužiaľ, s nimi spadneme my všetci. Energiou sú egu pochvaly a úcta od ľudí, ktorých si vážime, ale občas ego zatieňuje zdravý rozum a vytvára paralelné pocity pochvaly a úcty od ľudí, ktorých si nevážime, ale to nevieme.

Koho si vážia títo páni? Kto je tá autorita, pred ktorou by sa hanbili za svoje pochybenia? U slušných (zase to slovo) politikov to sú napríklad uznávané nezávislé médiá, prosperujúci verejný priestor, odborníci v daných oblastiach alebo EÚ. Kam sa obzerajú naši premiéri? Od koho by chceli byť pochválení?

Majú moc a môžu veci zmeniť. Úplne zjednodušene povedané, môžu vstať a povedať: „Tak štát máme pod kontrolou, teraz bude management oveľa jednoduchší.“ A začali by čistiť políciu od korupcie, verejnoprávne médiá by zopár neprelomiteľnými ústavnými zákonmi dostali večnú nezávislosť, nezávislé inštitúcie na kontrolu inštitúcií by vznikali lusknutím prsta, na všetko by sa našli prostriedky… lebo keď vyhraješ voľby, môžeš všetko.

Teraz najčítanejšie

Dan

Pýtam sa prečo a nedostávam odpovede.