Denník N

Mľadieho učiteľa Príhodi a Skúsenosťi: Opre Roma!

Rómska vlajka. ILUSTRAČNÉ FOTO - wikipedia.com/AdiJapan
Rómska vlajka. ILUSTRAČNÉ FOTO – wikipedia.com/AdiJapan

(slov. Rómovia, zdvihnite hlavy; neoficiálny názov rómskej hymny)

„Musíte to dať naopak,“ hovorí Maria chalanom.

Máme za sebou oficiálnu časť stretnutia so študentmi Roma Graduate Preparation Program (RGPP), kam chodia rómski študenti zo strednej Európy či Balkánu. Dopadlo to výborne, ale o tom neskôr. Na záver doniesli študenti rómsku vlajku, že reku, poďme sa odfotiť.

„Zakričte ‚Opre Roma‘, okej?“ hovoria deťom. I zakričali, všetko fajn. Potom sme sa chvíľu motkali po miestnosti, Š. zobral vlajku a obmotal si ju okolo seba.

„Poď sa odfotiť,“ hovorí mu Maria, ktorá pochádza z Rumunska, vyštudovala tam masmediálnu komunikáciu. Lenže Š. poriadne nevedel, ako ju má držať. Videl som, ako sa Mariinou tvárou na zlomok sekundy prehnalo sklamanie.

Ona sama – tak ako jej spolužiaci – to síce mala ťažké, ale svoj život nezačala v osade na okraji dediny a spoločenského záujmu. Vedela sa s deťmi dohovoriť po rómsky, teda aspoň pár slovíčkami, ale inak tam bola veľká priepasť.

A práve táto drobnosť, vlajka hore nohami, napovie veľa o tom, že časť slovenských Rómov netuší, že sú súčasťou veľkej a dôležitej kultúry.

Najväčšia hanba moderného Slovenska

Takzvaný rómsky problém v skutočnosti označuje najmenej dva prepletené javy – generačnú chudobu a sociálne vylúčenie, ktoré je výsledkom etnickej odlišnosti.

Začnime generačnou chudobou, čo je najväčšia hanba súčasného Slovenska.

Všetky okolité štáty – vrátane autokratického, otvorene xenofóbneho Maďarska – už začali prijímať rôzne programy, ktorých cieľom je vytiahnuť rómske komunity z generačnej chudoby.

Vzdelávanie, komunitná práca, zdravotná asistencia či zamestnanosť – všetky významnejšie projekty na Slovensku pokrývajú mimovládky či zopár osvietených starostov. Štát – a politici – často pri riešení problémov buď úplne chýbajú, alebo ešte týmto ľuďom hádžu polená pod nohy.

Výsledkom sú desiatky tisíc občanov, ktorí nemajú poriadny prístup ani k základným ľudským potrebám – k čistej vode, bezpečnému bývaniu, kvalitnej zdravotnej starostlivosti a kvalitnému vzdelaniu.

V druhom slede to pre nich znamená, že si nikdy nenájdu plnohodnotnú prácu (lebo zdravie, hygiena a vzdelanie), a že ani v demokracii nemôžu poriadne participovať, aby mohli pre nás klasickým spôsobom poukazovať na svoje problémy a aby mali zástupcov, ktorí tieto problémy riešia.

Toto všetko spôsobuje generačná chudoba.

Kde by si rád žil (…keby si nemal privilégiá)

Kultúra je aj za iných okolností veľmi neuchopiteľný (a ťažko merateľný) koncept. V prípade Rómov je to ešte ťažšie.

Časť problému sociálneho vylúčenia Rómov spočíva práve v odlišnej kultúre. Majú vlastný jazyk, vlastnú obrazutvornosť, vlastný folklór. Táto kultúra sa tvorila stáročia, počas ktorých boli Rómovia raz hore, no oveľa častejšie dole. Toto všetko sa vpísalo do ich mémov (nie tých internetových).

Je sociálne vylúčenie dobrovoľné? Veľa nad tým rozmýšľam. Dajme si taký test, nazvime ho “Kde by ste žili radšej?”

  • Chceli by ste žiť medzi ľuďmi, s ktorými ste vyrastali, alebo by ste radšej išli bývať úplne inde?
  • Chceli by ste žiť medzi ľuďmi, ktorých poznáte, alebo by ste preferovali neznáme prostredie?
  • Vedeli by ste sa presťahovať povedzme do imigrantskej štvrte, kde by ste so svojou pokožkou svietili?
  • Aké motivácie by vás viedli k tomu, aby ste odišli od komunity, ktorú poznáte?

Skúsim najskôr za seba: radšej by som išiel bývať úplne inde, ale preferoval by som ľudí, ktorých poznám. Ak by som nemal dostatok informácií, vôbec by som neuvažoval o bývaní v štvrti plnej “iných” ľudí. Motivovala by ma možnosť získať lepšie vzdelanie, dobrú prácu a nové skúsenosti.

A teraz toto – môžem takto rozmýšľať, lebo som privilegovaný. Viem, že s mojou pokožkou, kultúrou a vedomosťou, že ma moja komunita podporuje a drží mi chrbát, sa môžem smelo obzerať po svete. Ak ste z osady, takáto stratégia sa rovná samovražde. Možno by ste aj odišli, ale je to obrovský životný risk. Obrovský.

No a takto to vyzerá, keď sa povie, že svet nie je čiernobiely.

Ak sa sociálne vylúčenie (s ktorým majú Rómovia stáročné skúsenosti) spojí s generačnou chudobou, výsledkom je, že sa stráca pôvodná kultúra. Tvorí sa síce iná, ale prioritou je hlavne boj o prežitie.

Toto sa dnes deje značnej časti slovenských Rómov, vrátane detí, ktoré učím. Preto napríklad netušia, kedy je rómska vlajka otočená hlavou dolu.

Malý detail, za ktorým sa skrýva veľmi veľa.

Komunita, školy, obce – a štát

Aby sme neskončili v totálnej depresii nad tým, čo sa nám, našim rodičom a nášmu štátu poradilo zbabrať a zničiť, tu je zopár veľmi zjednodušených krokov, čo treba spraviť:

1.) Školy, školy, školy

Musíme vychovávať pedagógov, ktorí budú vedieť, ako pracovať s deťmi z vylúčených prostredí – veľmi krátky prehľad tu.

2.) Zdieľať príklady dobrej praxe medzi obcami

Práve obce majú v rukách najviac možností, ako zlepšiť prostredie vo vylúčených komunitách. Príkladov už máme dosť – len z tých, na ktoré si matne spomeniem: Spišský Hrhov, Raslavice, ETP v Rankovciach či Veľkej Ide, Svatobor. Štát potrebuje vytvoriť systém podpory pre aktívne obce a systém sankcií pre tie obce, ktoré svoje kompetencie využívať nechcú.

3.) Ak integrácia, potom ekonomická, ale nie kultúrna

Našou predstavou „slušného“ Róma je človek, ktorý sa správa, rozpráva a rozmýšľa ako my, len má trochu tmavšiu pleť. Lenže tomu sa povie asimilácia a s tou máme predsa na Slovensku nedobré historické skúsenosti. Čo keby sme nechali na ľuďoch, aby si povedali, čo chcú oni sami?

Na to potrebujeme nasadiť veľmi veľa ľudí, ktorí budú v komunitách jej obyvateľom poskytovať podporu pri identifikovaní a riešení problémov – a neprepadnúť pocitu bieleho záchrancu (“white saviour complex”), ktorý presne vie, čo potrebujú. Nevieme to. Treba sa pýtať ľudí a oni nám to budú vedieť povedať. Až potom treba ponúkať riešenia a pomoc pri ich uskutočnení. Dôraz je na slove “pomoc”, nie na “uskutočnení”.

 

Pokračovanie príbehov môžete sledovať na mojom fb profile.

Opre Roma!

 

Odporúčané odkazy:

1.) Veľmi dobrý text o komplexnosti problémov v osadách od Ireny Bihariovej

https://dennikn.sk/blog/1090363/pochopit-matrix-romskej-osady-nie-je-lahke/

2.) Program rozvoja rómskych komunít od Karpatskej nadácie spolu s videami UPre od Miša Hudáka (východné pobrežie)

http://karpatskanadacia.sk/program-rozvoja-romskych-komunit/

3.) Silný dokument o rómskom folklóre a strate identity od Mareka Šulíka

https://www.csfd.cz/film/540984-tezka-duse/prehled/

4.) Najnovšia správa o integrácii Rómov na Slovensku

http://cvek.sk/monitorovacia-sprava-obcianskej-spolocnosti-o-implementacii-narodnej-strategie-integracie-romov-na-slovensku/

Teraz najčítanejšie

Juraj Čokyna

Študoval som politológiu na Univerzite Komenského v Bratislave, neskôr aj na Central European University v Budapešti. Necelé dva roky som stážoval na zahraničnom oddelení SME, neskôr aj v Transparency International Slovensko. Od januára do novembra 2015 som pracoval pre Denník N. Bratislavu som vymenil za východné pobrežie, cez program Teach for Slovakia učím od septembra 2016 na základnej škole.