To najlepšie z USA za 22 dní – Death Valley

Pokračovanie TOHTO blogu

Las Vegas / 14.6.

Dnešný deň sme vstávali skoro, nakoľko sme vedeli, že chceme navštíviť jeden národný park, ale zároveň musíme dohnať stratu času, ktorú sme získali obchádzaním horského pásma Sierra Nevada. Takže sme sa len narýchlo pobalili, automat nám pri výjazde z garáže poďakoval za pobyt, poprial šťastnú cestu a vyrazili sme. Na výpadovke z Vegas sme sa zastavili na rýchle raňajky so sebou v Subway(16,13USD) a cca o 8.30 sme vyrazili do Mohavskej púšti. Prešli sme hranicu Kalifornie a kúsok od nej sme dorazili do prvej zastávky nasej trasy – vyhliadky Dantes View, kde sme sa dostali o 11:20. Vyhliadka je dostupná autom a nachádza sa v nadmorskej výške 1 669 mnm. Od parkoviska sme sa prešli na malú prechádzku na vyvýšenú časť vyhliadky, z ktorej bol pekný vyhlaď na soľnú pláň rozprestierajúcu sa údolím smrti pod nami. Za horizontom sme jemne zazreli najvyšší vrch USA Mount Whitney (4 421 mnm) lemujúci východnú hranicu národného parku Sequoia. Prečítali sme si informačne tabule o rieke Amargosa, ktorá tečie podzemím údolia smrti, až kým nenarazí na pevné vrstvy horniny v Badwater Basin priamo pod nami, kde vyviera na povrch a vyparí sa. Po prechádzke sme pokračovali do ďalšieho bodu našej trasy – Zabrisikie Point. Miesto je pomenované podľa Christiana Brevoorta Zabriskieho, generálneho manažéra firmy Pacific Coast Borax Company, ktorá v údoli smrti ťažila začiatkom 20 storočia borax , často používaný v sklárskom priemysle. Z tohto miesta je pekný výhľad na nehostinné prostredie údolia smrti – Badlands. Striedajú sa tu rôzne povrchy, väčšinou z piesku a minerálov v rôznych farbách a tvaroch. Zároveň z tohto miesta začínajú trasy na krátke prechádzky, ktoré môžu byť v tomto národnom parku veľmi nebezpečné. Nebezpečné hlavne z dôvodu vysokej teploty a sucha, ktoré Vás dehydruje a môže vás oslabiť až k vysileniu. Celoročný priemer denných teplôt tu presahuje 41 stupňov v tieni, v lete až 53 stupňov. Aj preto sú tu túry v lete zakázané a všade sú informácie o tom, aby ste sa hydratovali. My sme ale na toto prostredie boli viac ako dobre pripravený s našou chladničkou plnou vychladenej vody. Okolo pol 1 sme prišli do Visitor Centra vo Furnace Creek. Furnace Creek je malé osídlenie v údolí smrti, ktoré je v nadmorskej výške 58m pod hladinou mora. V roku 1917 tu bola nameraná rekordná teplota zemského povrchu na svete a to až 93.9 °C. Je tu zároveň možnosť kempovania a ubytovania. Zaujímavosťou je aj, že tu nájdete The Furnace Creek Golf Course – najnižšie položené golfové ihrisko na svete. Auto sme zaparkovali o 12:40 na parkovisku pod striešku a popri displayi oznamujúcom prijemných 42 stupňov v tieni, sme sa išli na chvíľku schladiť do klimatizovaného interiéru Visitor Centra. Tam sme nakúpili suveníry, zobrali sme si mapky a noviny a pozreli si informácie o národnom parku. Zistili sme napríklad, že to v národnom parku žije rušným nočným životom – zvery a vďaka tomu, že v širokej vzdialenosti nie je žiadny zdroj svetla, žiadne mesto, ani iné osídlenie, je to jedno z najlepších miest na pozorovanie nočnej oblohy. Po ochladení sa, sme nasadli do vyhriateho auta a uvažovali nad tým, že údajne je zdravé mať klimatizáciu nastavenú o 3-4 stupne menej ako je vonkajšia teplota. V aute sa nám ale dalo nastaviť maximálne 32 stupňov ☺  . Namierili sme si to teda k Devils Golf Course. Jedná sa o soľnú pláň z formácii veľkých soľných kryštálov a pomenovaná je podľa vety v sprievodcovi parku z roku 1934. Bola tam totiž informácia, že iba diabol by vedel hrať golf na tomto povrchu. Odtiaľ sme sa vybrali k najnižšiemu miestu v Severnej Amerike – Badwater Basin s nadmorskou výškou -85,5 metrov pod morom. Odparkovali sme auto a išli sme sa prejsť po obrovskej soľnej pláni pred nami. Do soli, po ktorej sme chodili boli vyryté rôzne nápisy a všimli sme si dokonca nápis Košice. Chceli sme sa pridať, ale keď sme zistili, že aké ťažké je vyryť jedno B tak sme sa uspokojili s BB namiesto Banskej Bystrice. Na kopci za nami sme si všimli nápis SEA LEVEL informujúci o tom, ako hlboko pod úrovňou mora sme. Po asi polhodinovej prechádzke po soľnej pláni, na ktorej sme vypili od smädu celú fľašu vody sme sa vrátili do auta. Tu sme sa otočili a išli naspäť do Furnace Creek. Tentokrát sme ale odbočili na odbočke oznamujúcej o ďalšom zaujímavom mieste Artist Palette. Po tejto jednosmernej asfaltovej ceste pomedzi pieskové útvary sa dostanete až k Artist Palette – miestu, ktoré nazvali podľa scenérie pieskov niekoľkých farieb pripomínajúcich paletu farieb maliara. O 14:30 sme vyrazili z národného parku smerom do mesta Bakersfield, ktoré bolo od nás vzdialené 4 hodiny jazdy. Cestou sme sa ešte zastavili na severe pri Sand Dunes – pieskových dunách jemnučkého piesku, podobných ako bývajú v pusti. Na hranici národného parku sme museli natankovať, aj napriek tomu, že palivo v národných parkoch je oveľa drahšie ako mimo ne. Po dvoch hodinách šoférovania sme odbočili do mesta Ridgecrest, kde sme sa hladný navečerali v miestnom Burger Kingu(17,51USD) a pokračovali do Bakersfield. Po dlhom čase sme videli krásne kalifornské lúky plné zelene, na rozdiel od vyprahnutých plání predchádzajúcich štátov. Dnes sme boli ubytovaný v skromnom hotelíku Vagabond Inn Executive (51USD s rannou kávou). Bakersfield na nás nijak zvlášť nezapôsobil a tak sme si podvečer posedeli pri bazéne a išli spať.

Pokračovanie TU

Navštívené miesta chronologicky:

New York , New York 2 – Washington – Las Vegas – Hoover Dam – Grand Canyon NP – Antelope Canyon – Monument Valley – Arches NP – Canyonlands NP – Goblin Valley SP – Bryce Canyon NP – Zion NP– Las Vegas 2 – Death Valley NP – Sequoia NP – Yosemite NP – San Francisco – Pismo Beach – Los Angeles – Los Angeles 2