Denník N

Posledná šanca na záchranu, nezmeškajme ju.

Ilustračný obrázok. Zdroj: www.minedu.sk
Ilustračný obrázok. Zdroj: www.minedu.sk

Slovenské školstvo je už dlhé roky „prioritou“ našich vlád, avšak v skutočnosti sa od revolúcie veľmi nezmenilo, rozhodne nie k lepšiemu. Aké sú hlavné problémy školstva? Prečo po každej reforme sú výsledky nášho školstva stále horšie? A hlavne, prečo by to nás to vôbec malo trápiť?

Nízke platy učiteľov

Jedná sa asi o najviac diskutovaný problém. Priemerný plat učiteľa na Slovensku sa pohybuje okolo 690€. Nehovoriac o nástupnom plate 500€. Jedná sa o nehoráznu neúmernosť k priemernej mzde, ktorá sa blíži k 1000€/mesiac. Tento problém je dlhodobý a dlhodobo sa nerieši.

Politizované školstvo.

Vlastne od revolúcie školstvo je riadené spôsobom: nový minister, nová agenda. Toto vytvára neuveriteľný chaos, každé štyri (v lepšom prípade 8) rokov sa prijíma nová reforma školstva, ktorá úplne mení všetky predchádzajúce. Vzhľadom na to, že reforma školstva sa prejaví až po zhruba 10-15 rokov je zjavné, že je to kontra-produktívny proces, ktorý v konečnom dôsledku veľmi škodí.

Nižšie požiadavky na študentov.

Okrem toho, že spomínané reformy menia celé fungovanie ministerstva, stále väčším spôsobom znižujú kladené predpoklady na študentov. Ministerstvo vďaka tomu síce potom môže vykazovať stále lepšie výsledky v podobe lepších známok, ale v konečnom dôsledku kvalita vzdelávania sa čím viac znižuje. Toto môžeme pozorovať v každoročných medzinárodných porovnávaniach študentov, v ktorých Slovensko obsadzuje pravidelne posledné pozície.

Neplynulý prechod medzi vzdelávacími stupňami.

Prechod medzi jednotlivými stupňami vzdelávania sa skôr podobá na šokovú terapiu, ako plynulý prechod. Cieľové požiadavky nižších stupňov vôbec nekorešpondujú s tými, ktoré na prvákov kladú vyššie stupne. V praxi to znamená, že aj napriek tomu, že na strednej škole sa na hodine nevyučuje kalkulus, prvý ročník vysokej školy požaduje plnú znalosť problematiky.

Bezplatné vysokoškolské vzdelanie.

V tomto prípade sa jedná o veľmi zlý výklad ústavného práva na vzdelanie. Každý má mať právo na základné vzdelanie a preto musí byť bezplatné, avšak vysoká škola nie je základným vzdelaním. Tento prístup v trhovej ekonomike absolútne zdegradoval význam vysokoškolského titulu. Nakoľko sa zo štúdia na VŠ pre študentov stal oddych pred nástupom do práce a pre VŠ zárobkovou činnosťou, čo automaticky znížilo ich kvalitu. Navyše študenti prestali uvažovať nad šancov uplatnenia sa v obore a začali študovať „ľahké“ predmety, namiesto tých, ktorých je nedostatok.

Kde začať?

Ako prvé je podľa môjho názoru najdôležitejšie zrušiť bezplatné vysoké školstvo. Tento krok nám totiž uvoľní financie na ďalšie nevyhnutné kroky. Zároveň sa jedna o najjednoduchší zo spomenutých problémov. Tento prechod by nemal byť okamžitý, ale najskôr by mal postihnúť predmety a školy s najnižšou uplatniteľnosťou absolventov. Toto by umelo pomohlo rozbiť bublinu, ktorá tu bola týmto systémom vytváraná, avšak nakoniec by mali byť všetky predmety spoplatnené.

Aká má byť funkcia ministerstva a kto má riadiť školstvo?

Funkcia ministerstva školstva by podľa môjho názoru mala byť čisto na vytváranie prostredia, v ktorom sa školy pohybujú a môžu pracovať. Po vzore ideálneho ministerstva vnútra, ktoré nezasahuje do práce polície, by ani ministerstvo školstva nemalo zasahovať do konkrétnej koncepcie vyučovania. Túto funkciu by mala prevziať nezávislá komisia (neovplyvniteľná ministrom). V ideálnom prípade by malo školstvo fungovať kaskádovito to znamená, že nezávislá komisia odborníkov (najlepšie Slovenská Akadémia Vied) vytvára predpoklady pre absolventov vysokých škôl, komisia zložená z vysokých škôl vytvára predpoklady pre absolventov stredných škôl a nakoniec komisia zložená zo stredných škôl vytvára predpoklady pre absolventov základných škôl. Samozrejme každá iba v svojom obore. Takto by sme zabezpečili, že školstvo nebude riadené úradníkmi, ale ľuďmi priamo z praxe, ktorí najlepšie vedia, čo je potrebné zmeniť. Prirodzeným spôsobom by sa celé školstvo pravidelne samo reformovalo a vyvíjalo pre potreby trhu.

Prečo treba investovať do učiteľov?

V prvom rade ide o to, že učiteľ je najkľúčovejšou zložkou vzdelávacieho procesu je to práve on, kto je v priamom kontakte so žiakom. Často sa stretávam s názorom, prečo by sme mali dávať učiteľom viac peňazí (keď zjavne) ich výsledky sa zhoršili? Odpoveď je jednoduchá, nejedná sa o odmenu za vykonanú prácu, ale o investíciu. Investíciu do budúcnosti. Zvýšením platov učiteľov nezvýšime ich súčasný výkon, ale vytvoríme priestor na to, aby šikovný ľudia, inteligentný a odborníci vo svojom obore vôbec začali rozmýšľať o vstupe do školstva. Keďže takýto ľudia nemajú problém zamestnať sa v platovom rozmedzí niekoľkých tisícov, nie pár stoviek. Potrebujeme do školstva dostať ľudí, ktorí sa vyznajú a sú naozaj kvalitný, tí takzvaní učitelia s veľkým „U“, na ktorých spomínajú starí ľudia. Nie tak, ako je tomu teraz, že častokrát sa učiteľmi stávajú ľudia, ktorí nemajú iné životné východisko, resp. v lepšom (no veľmi zriedkavom) prípade kvalitný človek, ktorý sa obetuje. Treba si uvedomiť, že naše školstvo sa ešte ako-tak drží najmä vďaka komunistickej generácií učiteľov, avšak tá tu už dlho nebude. Preto si myslím, že plat učiteľa by mal byť uzákonený rovnako, ako plat poslancov, sudcov, či ministrov. A to v podobe násobku priemernej mzdy(1,5-2 násobku).

Záver.

Školstvo sa dlhodobo podceňujeme a pomaly na to začíname doplácať, tým že väčšinu Slovákov sú schopné v blízkej budúcnosti nahradiť stroje. Zaniká kreatívna, inteligenčná pracovná sila. Navyše nevzdelané obyvateľstvo je veľmi ľahko ovplyvniteľné, čo v súčasnej dobe plnej propagandy je obrovským rizikom pre demokratický vývoj spoločnosti.  Ak bude trend „zdanlivých riešení“ pokračovať ďalej vystavujeme sa obrovskému nebezpečenstvu. Preto ak ste sa dodnes nezaujímali o problematiku školstva, je na čase aby ste tak urobili. Pretože ak nebude mať kto pracovať, nebude ani z čoho vyplácať váš dôchodok. Bojujme za školstvo, nie kvôli učiteľom, či žiakom, ale kvôli sebe a vlastnému prežitiu!

Autor je členom hnutia Progresívne Slovensko.

Teraz najčítanejšie

Lukáš Račko

Som študent, obdivujem krásu filozofie, najmä jej najčistejšiu podobu v matematike. Nesnažím sa veci vedieť, ale chápať. Ako koníček študujem politológiu a štátotvorbu. Trápia ma problémy spoločnosti, a najmä to, že sa o nich odmieta diskusia. Nehľadám jednoduché, "zjavné", riešenia, ale snažím sa veci chápať v hlbšom zmysle.