BLOG
Tomáš Hupka
Tomáš Hupka
776

Radosť z ticha

V západnom svete ako huby po daždi vyrastajú centrá, ktoré ponúkajú zážitok ticha ako luxusný tovar. Čo je to ticho? V čom je jeho čaro? Ako ho dosiahnuť? A akú úlohu zohráva v našom živote? Otázky na ktoré spolu budeme hľadať odpovede…

Keď si do vyhľadávača zadáte slovo ticho, veľa sa toho nedozviete. Keď začnete listovať v knihách o meditácií a stíšení, slová o tichu sú len predslovom k ďalším slovám. Ticho ostáva akoby mimo záujmu. Ticho nie je ľahké uchopiť. Nie je materiálnej podstaty. Nie je niečím, čo je možné vlastniť. Ticho je duchovnej podstaty, nie je možné ho vlastniť, ale možno ho dosiahnuť a splynúť s ním.

 

Čo je ticho?

O tichu sa píše, že nie je zvukom a že zvuk je opakom (protikladom) ticha. Napriek tomu ticho zohráva kľúčovú úlohu pre zvuk. Ak by ste si totiž skladbu rozmenili na drobné, skladá sa z rôznych tónov, ktoré sú pretkané tichom. Ticho dáva priestor vyniknúť tónom. Na začiatku ticho pripravuje priestor pre naladenie sa na skladbu, počas nej dáva priestor pre jej prežívanie a vychutnanie a na konci, na konci dáva priestor pre dozvuky, nechá doznieť tóny a to, čo tóny vyvolali svojou rezonanciou.

Ticho je plátnom hudby. Tak ako plátno vytvára priestor pre to, aby vynikla farba a maľba. A samotné plátno sa nachádza niekde na pozadí – keď je maľba hotová, plátno len tušíte za maľbou. A predsa bez plátna by ste si ani štetcom neškrtli… Plátno je dôležitejšie, než sme si kedy mysleli. Podobne je to aj s tichom. Keď sa ponoríte do ticha, ticho sa stane priestorom, ktorý nechá vyniknúť zvuky okolia, ale aj toho čo je v nás.

 

Kde sa rodí?

Mnohí ľudia odchádzajú do divočiny a na odľahlé miesta, aby dosiahli ticho. Dnes je čoraz ťažšie nájsť miesto, kde by bolo ticho. Preto vznikajú aj spomínané centrá. Ak sa ocitnete v priestore kde je ticho, po čase môžete spozorovať, že vonkajšie ticho sa začne premieňať na vnútorné a človek sa stíši. Tento proces je veľmi dôležitý. Je to podobné, ako keď si pustíte obľúbenú skladbu a tá Vás „naladí“.

Ale tento proces funguje aj naopak. Keď dosiahnete ticho v sebe, okolie ako by prestalo existovať. Môžete sa nachádzať v hlučnom prostredí, ale keď dosiahnete ticho v sebe, hluk akoby prestal existovať. Ticho ktoré je vo vnútri, akoby sa prenášalo von. A tak človek ktorý sa stíši vo svojom vnútri, stíši sa aj navonok.

 

Ako ho dosiahnuť?

Dosiahnuť ticho uprostred hluku nie je jednoduché. Je ovocím vytrvalosti, zručnosti, ale aj rituálov. Ak si pravidelne vytvoríte priestor pre ticho, vypnete / stíšite všetko čo sa dá a necháte ticho na seba pôsobiť a budete si ho vychutnávať, potom časom dosiahnete ticho aj v hlučnom prostredí. Dôjde k vytvoreniu zautomatizovaného konania – samotné telo sa stíši v očakávaní ticha. U človeka dochádza k vytvoreniu zvykových slučiek, ak niečo robí pravidelne – je to ako auto pilot. Ak niečo robíme pravidelne, mozog toto konanie zautomatizuje – vytvorí schému podľa ktorej budeme postupovať a to bez toho, aby sme zaťažili mozog operáciou, ktorá si nevyžaduje nevyhnutné zapojenie mozgu.

Bez Vášho rozhodnutia pre ticho a vôle zotrvať v tichu to však nepôjde. Znovu a znova si treba aktívne vytvoriť priestor pre ticho, aby sa mozog rozhodol vytvoriť zvukovú slučku a vytvoril tak zázemie pre pravidelné ponáranie sa do ticha. Ak sa tak stane, potom bude stačiť že sa vynorí túžba / potreba po tichu a organizmus sa stíši – naladí sa na ticho.

 

Nástroj k stíšeniu

Výborným prostriedkom na stíšenie je pravidelnosť. To čo je pravidelné, pôsobí proti nepravidelnosti. Ak sa pôjdete prejsť a budete kráčať stále v určitom rytme… ak budete dýchať v pravidelných intervaloch… ak budete vyslovovať slová – jednoduchú vetu znova a znova. Organizmus sa stíši. Naladí sa na rytmus, ktorí sa opakuje. Či už slovami, dýchaním, alebo chôdzou. Ak si pustíte hudobný album, hudba Vás pohltí. Ak si budete púšťať jednu skladbu znova a znova, stanete sa jej súčasťou. Bude vo Vás rezonovať. Rytmické opakovanie vedie k stíšeniu. Je tou pravidelnosťou, ktorá rozbíja chaos (to čo je nepravidelné).

Okrem samotného rytmu je dôležité, aby bol rytmus pomalý, prípadne aby sa spomaľoval. Snahou totiž nie je len rytmus si osvojiť, ale aj sa vďaka nemu spomaliť. Ak sa vystavíte rýchlej hudbe – skladbám ktoré dávkujú tóny ako náboje z guľometu, samotná hudba Vás nabudí, budete zrýchlení – ako škrečok v kolese. Aj keď nechce, nejaký čas trvá kým sa koleso zastaví. Pomalý rytmus však vedie k stíšeniu. Pomaly ale isto Vás ponára do ticha, až sa v ňom rozplyniete.

 

Ponoriť sa do ticha

Prečo máme problém s tichom a prečo pred ním utekáme? Často žijeme v hluku. Stal sa našim novým domovom. Sme z neho doslova ohlučaní. Ak prejdeme z hluku do ticha, ešte nejaký čas bude možné vidieť dozvuky hluku. Je to ako pesnička ktorá Vám stále víri v hlave a dlho trvá, kým sa jej zbavíte. Ale to nie je ticho. Keď doznejú zvuky hluku, začne sa k slovu hlásiť všetko to, čo bolo umlčané. Naše pocity, myšlienky, obavy, predstavy… Všetko to čo si nesieme so sebou, pretože sme to nespracovali – nenašli sme si čas a nevytvorili priestor. Práve pre tieto podnety sa mnohí ľudia obávajú ticha. Vlastne neboja sa ticha, ale seba. Byť v kontakte so sebou. A tak utekajú pred sebou. Ticho nie je absencia zvuku, ale okamih kedy sa môžeme započúvať do seba. Ponoriť sa do seba, držať ruku na pulze života, premýšľať nad sebou a ďalším krokmi a ovocím toho, bude život v plnosti. Ale ani to nie je ticho. Skutočné ticho je za tým všetkým.

 

Ticho je plnosť poznania

Ľudia používajú rôzne jazyky. Ale schopnosť jazyka obsiahnuť a pomenovať je obmedzená. Plnšie posolstvo prináša obraz a zvuk. Dokážu sprostredkovať viac, než dokážeme pomenovať a tím aj uchopiť. Ale obraz a zvuk sú tiež len prostriedkom. Hovoria veľa o „niečom“. Ale ticho, hovorí o všetkom. Ludwig Wittgenstein kedysi povedal, že o čom sa nedá hovoriť, o tom treba mlčať. A mal pravdu. Mlčanie a ticho je aj na konci argumentov. Ostáva len úžas nad poznaním pravdy. Ticho, to je tajomstvo. Keď sa stretnete s dobrým priateľom a už ste si všetko porozprávali, na konci ostáva ticho a už nič viac netreba.

Ticho prináša očakávanie. Čo bude ďalej? Keď počúvame skladbu, náš mozog pasívne prijíma tóny, necháva sa nimi uniesť, ale keď zaznie ticho, vtedy prestáva byť pasívny a začne byť aktívny. Čo bude ďalej? Načúvame tichu, keď nevieme čo čakať. Túžime započuť stopy. Tak čo bude ďalej?

 

Na konci zostane ticho

Blaise Pascal kedysi prehlásil, že problémy ľudstva pochádzajú z neschopnosti posedieť v tichu a osamote. Táto zásada je veľmi dôležitá. Nenechať sa strhnúť davom a hlukom. Nedovoliť vlastným myšlienkam a pocitom, aby nás prevalcovali. Ale rozhodnúť sa pre to najlepšie riešenie. A v pokoji. Ticho nám pomáha utriediť si myšlienky.

Ticho nie je luxusom, ale potrebou a nevyhnutnosťou. Keď sme ohučaní, celkom prirodzene hľadáme ticho. Ako indián ktorý čaká, kým ho doženie jeho duch, pretože napredoval veľmi rýchlo. Nájsť si čas pre úlomky ticha, je nevyhnutné pre zdravú psychohygienu. A pokoj v duši.

Ak sa potrebujete sústrediť, celkom prirodzene hľadáte únik – do ticha. Ticho je podľa odborníkov dôležité pre regeneráciu mozgu a vznik nových mozgových buniek. Ticho je priestor k prehodnocovaniu situácie a problému zo všetkých strán a tým aj prameňom kreativity. Ticho je lepším nástrojom relaxácie, ako relaxačná hudba. Je to pokoj, ale bez tónov. Ticho je veľkým darom.

 

Ticho je prechodom

Ale čo je za tým všetkým? Keď už strasieme zo seba hluk, dokonca „poriešime“ seba a ostane ticho…

Ticho, to je tajomstvo. Skrýva v sebe niečo čo sa dá pomenovať a uchopiť. Ale väčšina ostáva zahalená rúškom tajomstva. Predstúpiť pred tajomstvo vyžaduje pokoru. Ochotu priznať, že neviem. Niektoré tajomstvá sa odhalia v tichu, pre niektoré treba dozrieť, k niektorým dospieť a niektoré ostanú skryté.

Nie je náhodou, že pre veľké náboženstvá, od židovstva cez kresťanstvo až po budhizmus, je ticho spojené s modlitbou a miestom stretnutia s Bohom. Švajčiarsky psychiater a filozof Max Picard kedysi prehlásil, že mlčanie Boha je iné, ako mlčanie človeka. Pretože mlčanie u Boha nie je protikladom reči, ale Boh hovorí v tichu. Ticho je tak miestom stretnutia s Bohom. Keď sa človek stíši pred Bohom, nakoniec bude počuť Boží hlas a ak naň odpovie, tak sa rozvinie dialóg medzi Bohom a človekom. A toto stretnutie sa stane prameňom sily. Vydal o tom svedectvo filozof, teológ a mystik Bernard z Clairvaux. Všetka sila podľa neho pochádza z mlčania…

 

Radosť z ticha

V čom tkvie radosť z ticha? Z poznania ži žijem v súlade sám so sebou a môj život sa uberá sám so sebou‚ z ticha ktoré sýti dušu, z oddychu ktoré stíšenie prináša a z poznania pravdy ktorá je za tým všetkým. Z toho ktorý nás presahuje…

 

Ticho nie je luxusom. Stíšiť sa a dopriať si ticho môže každý. Ticha sa netreba báť. Možno sa vynoria otázky o tom kam kráčame a či sme spokojní so svojim životom, ale to je len príležitosť niečo zmeniť a žiť plnší život. Ale predovšetkým, ticho lieči. Pomáha nám usporiadať črepiny nášho života a utvoriť z nich niečo pekné. Doprajte si dúšok ticha. Najlepšie každý deň…

Tomáš Hupka

Zdroj fotografie:

www.bustle.com

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Pred dvoma rokmi sme spolu s manželkou absolvovali kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee. Pracovné podmienky mi neumožňujú rozbehnúť takýto kurz, preto by som rád o vzťahoch aspoň písal. Zároveň by som rád nadviazal na obdobie, kedy som o vzťahoch písal blogy na stránke .týždňa... Tom

Blogy

|