Chemický útok proti životu
Už to začalo. Síce mierne prší, ale už sú tu. Dnes ráno videli kamaráti železničiarov s postrekovačmi na trati Prešov – Bardejov.
Chemický boj s rastlinami v okolí koľají a nástupíšť očividne pokračuje aj tento rok. Žiadna výstraha z dedinských rozhlasov, žiadne vývesky na staniciach. Postrekuje sa v tichosti a bez ohľadu na ľudí, bez ohľadu na deti, ktoré sa stále vyvíjajú, bez ohľadu na tehotné, v ktorých sa tiež vyvíja nový život.
Endokrinné disruptory (hormonálne rozvracače) nie sú sranda a nie sú neškodnou neviditeľnou vodičkou, ktorej účinky sa nás netýkajú. To, že sú chemické prípravky povolené, neznamená, že sú neškodné. Ich hlavnou funkciou je usmrcovať alebo poškodzovať živé organizmy. Myslieť si, že pre nás ľudí sú neškodné, je nesmierne naivné.
Všetko v okolí koľají zožltne a vyschne. Prežije len praslička. Mala by, ak aj tento rok postrekujú, tým čím v predošlých rokoch. Čím vlastne postrekujú? V akom rozsahu? Kde presne? Kedy?
Je to naše prostredie, v ktorom žijeme a tí, čo postrekujú nemusia nikomu nič vopred povedať … ani susedia postrekujúci vlastné záhrady, ani železničiari, ani cestári, ani lesníci, ani poľnohospodári, ani mestké technické služby, ani …
