Denník N

Dodržiavanie verejného poriadku v Banskej Bystrici

Tento text odznel v Slove pre verejnosť počas zasadnutia zastupiteľstva poslancov mesta Banská Bystrica dňa 24.4.2018

O zverejnenie tohto príspevku na mojom blogu ma požadala moja mama, pretože som ho bol na zastupiteľstve prečítať ja, keďže bola odcestovaná.

Celý príspevok v zastupiteľstve mesta neodznel, nevošiel sa do časového limitu 5 minút. Celá záležitosť je rozsiahla a nedá sa vtesnať do piatich minút.

Vyjadriť by som sa chcela k dodržiavaniu verejného poriadku v našom meste.

Dňa 16.4.2018 sme sa spolu s maželom zúčastnili Verejného čítania proti nenávisti, ktoré organizovali organizácie: Nie v našom meste, Artforum a CKO. Okolnosti, dôvody a miesto je myslím všetkým známe. Táto verejná akcia súvisela s konaním súdneho pojednávania s Milanom Mazurekom, súdeného za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia, kvôli jeho vyjadreniam. Akcia verejného čítania bola riadne ohlásená na Meste Banská Bystrica pani Martinou Strmeňovou.

Miesto konania bolo vymedzené policajnými zátarasami a policajtami PZ SR.

Na úvod chcem členom a organizátorom tejto platformy poďakovať za ochotu, smelosť, iniciatívu, investovaný čas, materiálne prostriedky, odborné znalosti a osobnú angažovanosť. Oboznámili sme sa s manželom s cieľom tejto verejnej akcie, že jej organizátori chcú chrániť verejnosť a najmä žiakov ZŠ Slobodného Slovenského Vysielača a Evanjelického gymnázia pred pouličným chaosom a hulákaním, pred fyzickou blízkosťou ľudí popierajúcich holokaust, ktorí sľubujú nastolenie poriadku od „parazitov“ a puberťákov na sídlisku zdravia pozdravom: „Pekný biely deň“.

Počas našej prítomnosti na Skuteckého ulici naozaj došlo k napätej situácii, keď prišiel dav demonštrujúci svoj pohľad na slobodu a demokraciu tvorený z členov a sympatizantov ĽSNS.

Bolo pre nás zarážajúce, keď organizátori povolenej akcie museli naliehavo a opakovane žiadať, aby na miesto konania nepovoleného zhromaždenia ĽSNS, ktoré zaujalo priestranstvo určené na povolené zhromaždenie Verejného čítania, prišiel štatutár mesta. Zarážajúce bolo aj to, že nepovolená demonštrácia sa začala organizovať na Námestí slobody, neďaleko budovy mestského úradu. Akcia na podporu Mazureka bola samostatne oznámená, organizovaná, koordinovaná, bolo možné sa o nej dozvedieť z ľahko prístupných zdrojov. Už v úvode a sa dala rozpustiť, ale nestalo sa tak.

V celom kontexte vyznelo absurdne to, že pán viceprimátor Jakub Gajdošík (Smer SD) sa snažil alibisticky vyzliecť z kompetencií štatutára mesta a usiloval sa svoju zodpovednosť preniesť na príslušníkov policajného zboru. Ak to poviem svojimi slovami, len naveľa-naveľa a naliehaním, sa podarilo organizátorom Verejného čítania podnietiť viceprimátora k tomu, aby komunikoval s prítomnými riaditeľmi Policajného zboru SR v záujme obnovenia verejného poriadku a rozpustenia nepovoleného zhromaždenia. Zopakujem, že je zarážajúce, ak pán Gajdošík znova a znova používal vetu v súvislosti so žiadosťou organizátorov verejného čítania, aby nepovolené zhromaždenie rozpustil: „Prečo by som to mal urobiť ja? Môže to urobiť ktorýkoľvek príslušník policajného zboru.“ Zákon jasne hovorí ako a kto má postupovať. Treba ho poznať a konať podľa neho.

Mestskí policajti svojim konaním nijako významne nezasahovali proti rušeniu verejného poriadku. Imitátorka Darinky Rolincovej tam mohla rozšupnuť svoj program, ktorý atosféru umocnil a urobil neopakovateľnou. Zmes nacizmu, neznášanlivosti a gýču s nosovkami Darinky.

V tom istom čase sa pán viceprimátor Gajdošík vykrucoval zo svojich kompetencií takmer do roztrhania tela vyššie spomenutou vetou. Nepočuli sme nikoho z organizátorov ani účastníkov Verejného čítania, že by niekoho zo silových zložiek alebo viceprimátora, nabádali k použitiu obuškov alebo fyzických útokov na účastníkov nepovolenej demonštrácie. Zmienka o obuškoch v jeho článku v Bystricovinách vyznieva úplne mimo kontext toho, čo sme ako účastníci zažili. Mestská polícia by mala byť poriadkovou políciou, ale … nie je.

Pred zákonom by mala platiť rovnosť. Použitie prostriedkov silových zložiek štátu by malo byť adekvátne.

Teraz by som chcela hovoriť tiež o vlastnej skúsenosti so zásahom Mestskej polície v Banskej Bystrici. Po skončení volieb do VÚC, ma vtedy môj 16-ročný syn požiadal v nedeľu 5.11.2017, že by rád pred vchod budovy VÚC na námestí umiestnil prázdne krabice, ktoré majú slúžiť na sťahovanie pána Kotlebu z úradu župana. Spolu s ním som zašla na námestie, aby som mala pod kontrolou, aby jeho konanie nepresiahlo hranice slušnosti. Po chvíli k nemu prišli 2 mestskí policajti a jednali s ním neprimerane. Požiadala som mestského policajta, aby mi vysvetlil, čo môjmu synovi vytýkajú. Konanie mestských policajtov som považovala za neprimerané a nepodložené zákonom, žiadny zákon necitovali, len improvizovali. Celé to bolo podané v štýle „na hulváta“ a nie v autorite verejného činiteľa. Odmietli sme ich buzeráciu, nakoľko tu nešlo o profesionálne vystupovanie a znalosť zákona z ich strany. Pokiaľ rozumiem zákonu o odpadoch, tak zjednodušene povedané, je odpad (teda smeti) vec, ktorej sa človek zbavuje. To sme so synom uviedli na správnu mieru: nič neodhadzuje, nezakladá nelegálnu skládku, ničoho sa nezbavuje, len dočasne umiestňuje obaly na dokumenty, potrebné k vysťahovaniu vtedajšieho župana. Mestským policajtom som na mieste prisľúbila, že oznámenie o dočasnom umiestnení krabíc pred vchodom do VÚC doručíme Mestu Banská Bystrica, čo sme aj na ďalší deň, hneď v pondelok ráno, urobili a oznámili sme to aj mestskej polícii, ako aj čas, kedy ich opäť odstránime. Vyznieva to komicky, ale…

Jeden zo službukonajúcich mestských policajtov sa dožadoval toho, aby si ho nejaká televízia nakamerovala. Jeho sen, ocitnúť sa na obrazovkách televízorov, sa stal za krátku chvíľu skutočnosťou. Pred vchodom do budovy VÚC sa zhromaždil hlúčik ľudí, ktorí správanie môjho syna podporovali, vyjadrili sa, že ich to neobťažuje, že to nenarúša verejný poriadok. S myšlienkou súhlasili, lebo nesympatizovali s fašizmom. Môj syn bol takmer zatknutý a odvezený na stanicu Mestskej polície BB bez uvedenia porušenia zákona. Mestský policajt si z vrecka vybral tiež mobil a situáciu začal dokumentovať. Dodnes neviem, či si nás filmoval na súkromný alebo na služobný telefón. Neviem, či vyšiel rozkaz na dokumentovanie zásahov policajtov, ako bol tento nafilmovaný materiál použitý, vyhodnotený, archivovaný, či nedošlo k jeho zneužitiu. Na filmovanie sme mestskému policajtovi neposkytli súhlas (ak použil súkromný mobil). Žiadne vyrozumenie sme od náčelníka Ing. Miroslava Bálinta ani dotknutých policajtov MsP Banská Bystrica nedostali.

Postoje voči fašizmu sa nemusia vyjadriť len verbálne. A ešte jedno porekadlo: ryba smrdí od hlavy.

Postup policajtov natoľko zaujal, že sa ich nekompetentné konanie dostalo do hlavných večerných správ RTVS v pondelok 6.11.2017 s komentárom právnika. Správu si je možné pozrieť v archíve RTVS. ( na: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/12957/140541#1083)

Porovnávam tieto dve situácie, ktorých som bola svedkom.

Postup policajtov mestskej poriadkovej polície voči môjmu synovi, bol neadekvátny, neprofesionálny, nepodložený zákonom. Boli to, ako sa u nás v Bystrici hovorí „rozdrapenci“, ktorí riadne neovládajú ani zákon a nechápu svoju úlohu a postavenie.

Postup policajtov mestskej poriadkovej polície voči účastníkom nepovolenej demonštrácie organizovanej ĽSNS bol vágny, nebolo vidieť, že by ich prítomnosť mala vôbec nejaký vplyv na upokojenie nepovolenej demonštrácie a celkom zanikli v kričiacom dave, stratili sa v ňom bez rešpektu. Nikoho sa ani nepokúsi zatknúť za rušenie verejného poriadku, nikoho si nekamerovali na mobil. Asi ich to nerušilo. Splnili si úlohu „štatistov“.

Pán viceprimátor Gajdošík sa alibisticky snažil vyviniť z nekonania a neochoty prebrať svoju osobnú pracovnú zodpovednosť voči narušovaniu verejného poriadku, rušeniu povoleného zhromaždenia. Snažil sa dodatočne zaobaľovať, označiť organizátorov Verejného čítania za tých, ktorí chcú vidieť bitku, odviesť pozornosť na tých, ktorí sa voči extrémizmu ozývajú. Absolútne s týmito myšlienkami súhlasiť nemôžem, sú vytrhnuté z kontextu. Je to hanba.

Na záver. Nepovolená demonštrácia a hluk vykrikujúcej dodávky pohybujúcej sa po meste Banská Bystrica sa zopakoval už druhý krát. Stalsa to tradíciou. Do budúcnosti môžeme očakávať, že ďalšie vystrájanie „jedinej skutočnej opozície“ (z akéhokoľvek dôvodu) bude v tichosti opäť podporované „monitorovaním situácie“ vedením mesta Banská Bystrica s dohliadaním mestských policajtov a právnym servisom riaditeľov PZ SR. Viac hláv – viac rozumu, asi. Vystupovanie policajných riaditeľov voči organizátorke Martine Strmeňovej bolo ostentatívne, hoci žiadala o uvolnenie Skuteckého ulice podľa oznámenia mestu. Nepodnecovala k bitke, ale k obnoveniu verejného poriadku a domáhala sa svojich práv. Z úst jedného z riaditeľov padli nejaké slová o razantnom zákroku. Osobne sme si to boli pozrieť na druhú stranu policajných zátarás…

Zloženie účastníkov na podporu Mazureka bolo asi 3 vrtvové: 1. biznis trieda reprezentovaná Kotlebom a Uhríkom, Mizíkom, neskôr Mazurekom. 2. nepočetná kasta holohlavých bomberákov (absolventi Vysokej školy života) 3. najpočetnejšia kasta okukovačov, zádrapčivých žien, niekoľko igelitkami obvešaných dôchodcov a zjavov s prepáčením čudákov.

Pre to, čoho sme boli svedkami, považujem za korektné informovať našich priateľov, ako to u nás v Banskej Bystrici a na Slovensku chodí. Tento môj príhovor pošlem tým, ktorých životy si cením. Nech situáciu prehodnotia s odborníkmi. Poviem to tým, ktorých sa osobne dotkol Holokaust. Poviem to sprievodkyni cestovného ruchu Ester, ktorá na Slovensku vystavuje svoje umelecké diela, poviem to Miriam, ktorá sa narodila v koncentračnm tábore v Seredi, poviem to konzulovi. Poviem to Jurajovi, ktorý prežil v tanku dve vojny v púšti a veľmi si cení pokoj a mier.

Poviem to všetkým tým, ktorí k nám chodia na návštevu z Maďarska, z Dánska, z Poľska, z Čiech, z Rakúska, aj z Izraela … aj tým, ktorí Slovensko stále považujú za svoj domov.

Ďakujem za pozornosť.

PS: Po zhliadnutí zasadnutia zatupiteľstva mesta BB prostredníctvom inetrnetu a vypočutí si reakcií na tému pouličnej nepovolejnej demonštrácie premýšľam, prečo sa podobali vyjadrenia pána Gajdošíka a pána Hanusku (riaditeľa EVG) ohľadom použitia sily. Žeby im to pošepol niektorý z riaditeľov PZ SR, ktorí na Skuteckého podráždene reagovali na aktivitu verejného čítania? Skupina kompetentných riaditeľov PZ SR, ktorí tam stáli, radili sa, anlyzovali, radili sa, analyzovali a slušne počkali, kým sa fašisti dosýta vykričia, vyrečnia, pomodlia, vyspievajú, povyhrážajú sudcovi, prokurátorovi, znalcovi s nosom a nám „sorosovským slniečkárskym aktivistom“ sa nakoniec podujala na to, aby navrhla fašistom (nie aby sa okamžite rozišli), ale aby sa troška pomkli – na Komenského. My, ktorí sme čítali, sme neprišli vidieť obušky, ale prispieť k pokoju a poriadku.

Ide o hru – kto má a bude mať v meste skutočnú autoritu. Alibisti (v uniforme aj bez) to nebudú.

Teraz najčítanejšie