Denník N

TIENE V RAJI – 1. Prebúdzanie

Dom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Autor: Miro Kern
Dom Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo Veľkej Mači. Autor: Miro Kern

26. február 2018, 2:43 ráno, hotel Marriott, Washington, DC. Prebudím sa na notifikáciu od Denníka N. Správa má dve vety. “Investigatívneho reportéra Jána Kuciaka a jeho partnerku zastrelili. Mal 27 rokov a venoval sa hlavne podozreniam z daňových podvodov.”

Jediné, čo sa dá prirovnať pocitu, ktorý ma po prečítaní tej správy premkol, je iné ráno pred šestnástimi rokmi. Nebola to notifikácia, ale moja mama, ktorá ma ráno ešte za tmy so slzami v očiach prišla zobudiť slovami “Palino, vstaň. Otec nedýcha.”

Vtedy som aspoň mohol zísť dole schodmi a pokúsiť sa otca oživiť. Hoci jeho studené telo a tvár bez farby mi bez milosti hovorili, že je to zbytočné. No pred dvomi mesiacmi vo Washingtone som mohol len bezmocne sedieť na okraji postele a bezducho hľadieť do tmy.  Lebo tá správa bola definitívna: Jana a jeho priateľku niekto zastrelil. Cez okno presvitalo do izby trochu svetla z ulice. Zobral som telefón a ani neviem prečo, urobil som snímku.

Potom som sa ešte pokúsil zaspať, ale márne.

Odvtedy uplynuli dva mesiace, počas ktorých sa udiali mnohé, dovtedy nepredstaviteľné veci.

V desiatkach slovenských miest, aj v zahraničných metropolách vyšli na námestia desaťtisíce ľudí. Nie raz, opakovane. Pod heslom Za slušné Slovensko.

Trojnásobný premiér Robert Fico odstúpil.

S ním aj minister vnútra Robert Kaliňák.

Jeho nástupca neuniesol tlak verejnosti na odvolanie policajného prezidenta Tibora Gašpara a po troch týždňoch abdikoval. Deň na to oznámil Ficov človek v premiérskom kresle, že Gašpar do konca mája odíde.

Médiá sa vykašľali na konkurenčný boj, zomkli sa a spoločne pokračujú v témach, na ktorých robil zavraždený Jano Kuciak.

Všetko toto podnietilo komentátorov opäť raz napísať, ako sa “Slovensko zmenilo.” Nie celkom. Iba sa prebudilo do ďalšieho rána s iným pocitom. Nie preto, že by sa krajina cez noc premenila. Ale preto, že sme svet okolo nás začali vidieť v iných farbách. Tmavších, ostrejších.

Talianska mafia ‘Ndrangheta ryžujúca dotácie na pôdu na východnom Slovensku. Slovenská mafia s rovnakým biznis modelom, ktorá sa neštíti fyzických útokov na farmárov neochotných vzdať sa svojich polí. Talianom blízka Mária Trošková priamo na Úrade vlády. Svedectvá o úplatkoch pre sudkyňu a súčasnú štátnu tajomníčku ministerstva spravodlivosti Moniku Jankovskú.

Mňa, mojich bývalých kolegov z novín a ľudí z neziskových organizácií nemali tieto zistenia prekvapiť. Podobné a ešte horšie príbehy a teórie počúvame z dobrých zdrojov roky. Chýbali dôkazy. A pri pohľade na dianie v okolitých krajinách neraz prevládol pocit, že sme na tom vlastne celkom dobre. Prevládol optimizmus v nás, bez ktorého sa naša práca nedá robiť. Takže aj pre mnohých z nás vražda Jána a Martiny a následné odhalenia boli šok. Prebudenie do iného rána. Slovenský jedenásty september.

Vďaka tomu sa mi niektoré informácie od zdrojov z NAKA dnes už nejavia nepravdepodobné. Iba desivé. Prvá: ľudia z NAKA sa na miesto činu dostali až v pondelok doobeda, hoci pri obzvlášť závažných zločinoch preberajú prípad okamžite. Úvodných zhruba osem hodín tak mali miesto zločinu k dispozícii krajskí policajti z Trnavy. Potvrdil mi to aj Úrad špeciálnej prokuratúry. Čo tam robili? Druhá, neoverená: V dome Jána Kuciaka už predtým mali byť nainštalované odpočúvacie zariadenia. Tretia: jedna z vyšetrovacích verzií má smerovať k páchateľom z radov polície a prokuratúry. K tejto informácii sa mi Úrad nevyjadril. No dodal, že “všetkým vyšetrovacím verziám je dávaná rovnaká vážnosť a preverujú sa s rovnakou pozornosťou.”

Od vraždy Jana a Martiny uplynuli dva mesiace. Väčšina ľudí, s ktorými som sa posledné týždne stretol, neverí, že sa podarí nájsť páchateľov a objednávateľov vraždy. Budú mať pravdu?

Nemenej dôležitá otázka je, či ten otras spôsobený vraždou prebudil krajinu natoľko, že sa začne meniť k lepšiemu. Rýchlejšie ako doteraz, zásadnejším spôsobom než len zakladaním komunitných záhradiek uprostred sídlisk.

Je pritom možné, že vyšetrenie vraždy a premena spoločnosti sa navzájom podmieňujú. Že ak vrahov polícia nenájde, naša neviera v spravodlivý neskorumpovaný štát pretrvá. Opäť sa uzavrieme do seba a politikom dovolíme, aby krajinu znormalizovali. Alebo aby ju doviedli ku kolektívnemu šialenstvu v štýle Donalda Trumpa.  

Je nedeľa, 22. apríla. Letných dvadsaťpäť stupňov, slnko a rozkvitnúté stromy zmenšujú priestor na temné myšlienky. Dostatok pracovných príležitostí a blížiace sa leto zvádzajú k občianskej nečinnosti. Vrátiť sa do normálu.

Pritom je zrejmé, že mnohé musíme začať robiť inak. A púšťať sa tiež do výziev, ktorým sme sa doteraz vyhýbali. Stále, nie iba raz za čas. Inak sa Slovensko nezmení.

Prvá, dôležitá zmena sa už deje. Ľudia nabrali odvahu hovoriť.

 

 

Teraz najčítanejšie

Pavel Sibyla

Som bývalý reportér týždenníka Trend, exriaditeľ Nadácie Zastavme korupciu, autor dvoch prozaických kníh, člen hnutia Progresívne Slovensko. V súčasnosti učím a tiež tvorím podcast s názvom Proti noci.