Denník N

Prejav Solidaritu a dodrž slovo!

Na námestiach sme sľubovali, že to nevzdáme, že keď bude treba, prídeme znova.
Nič sa až tak nezmenilo a treba dodržať slovo.

Spomínam si na protest za slušné Slovensko 9.3. 2018, týždeň po prvom pietnom pochode za Jána a Martinu. Vystúpil na ňom aj Vlado Crmoman zo Slovenskej komory učiteľov, ostrieľaný bojovník za lepšie školstvo na Slovensku. Tohto človeka, ktorého poznám aj osobne zo štrajkov, si veľmi vážim za jeho trpezlivosť a vytrvalosť. Už 6 rokov sa s mnohými učiteľmi snaží priniesť do školstva čerstvý vzduch. Bol to on, kto vtedy na proteste naznačil, že naša aktivita za lepšie Slovensko môže vyprchať. Vyzýval nás na námestí, aby sme to nevzdali, ale aby sme vytrvali. Vtedy sme (bolo nás tam okolo 50 tisíc) kričali, že vydržíme. On sám bol svedkom takýchto vyprchaní viac razy. Aj ja, ešte ako učiteľ.

Dnes už takmer nevidieť odznaky za Slušné Slovensko alebo AllForJan. Na poslednom proteste v Bratislave už bolo odhadom „iba“ 35 tisíc (a to najmä vďaka rodinám s deťmi – aj mojimi). Dnes sa situácia upokojuje a tiež sa mi zdá, že „vyfučieva“ naša snaha o lepšiu krajinu…

Smer si volil nové predsedníctvo. Je v ňom 15 členov, vrátane jednej ženy – najnovšej ministerky vnútra. Jediná žena. Teraz si Smer už dáva väčší pozor. Na jednej strane týmto zvolením nám dáva jasne najavo, že bude pri tejto žene stáť, na druhej strane dáva tejto žene najavo jej dôležité postavenie v tomto chlapskom klube. Pozor pani Saková! Títo chlapci vás držia pevne v rukách. Prečo asi…?

Za každú odseknutú hlavu draka, narástli hneď hlavy dve. Teraz už nemáme len Fica (ktorému oddych viditeľne padol vhod a vracia sa na scénu s plnou vervou), ale i Pellegriniho. Už nemáme len Kaliňáka, ale i Sakovú. A keď počúvam Stromčeka, akoby som počul Fica, ale s väčšou energiou.

Svoje má rozohraté aj SNS napríklad cez Matečnú na MPSR alebo Gajdoša na MOSR. Kpt. Danko si plní detské sny a fotí sa v jednom zahraničnom parlamente za druhým.

A Most-Hýd? Asi naberá dych…

Celkovo vzaté, po dvoch mesiacoch od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vláda neurobila pre našu krajinu nič! Respektíve nič dobré. A teda sme na tom horšie ako predtým. Naše nadšenie akoby upadalo, ich nadšenie rastie. Vyšetrovanie vraždy spomínanej dvojice ani netreba komentovať…

Ešte aj usporiadatelia protestov Za slušné Slovensko zdá sa ani nevedia čo skôr. Či protest zvolať či nie, či žiadať „polepšenie vlády“ či jej odstúpenie. Raz predčasné voľby, inokedy zasa odporúčať koho na aké ministerstvo. Akoby sa nedalo pred vyjadreniami a vážnymi krokmi poradiť s množstvom skúsenejších. Ak by mali žiadať zasa len odstúpenie nejakého ministra, majú síce moju podporu, ale už ma nezastupujú. Na jednej strane im som nesmierne zaviazaný a mali by sme byť všetci, lebo naozaj dokázali veľa, no na druhej strane vážne prešľapy a strely mimo v tak závažných veciach situácii nepomáhajú. To nevieme nič dotiahnuť do úspešného konca?!

Dnes sa zúčastním opäť na proteste v Ba. Ako každý raz. Aj na tých proti korupcii. Aj na tých za lepšie školstvo. Aj na štrajkoch učiteľov. Je to moja morálna a občianska povinnosť. Tak ako to bola povinnosť aj pre Jána Kuciaka: „Na Facebooku vznikla výzva na protest proti súčasným štandardom fungovania štátu a jeho ekonomických nuáns. Nazvime to, ako chceme, či už protestom proti gorilám, presluhujúcim politikom, či nízkym platom. Podstata je inde – premeniť rezignáciu na aktivitu a nezáujem na iniciatívu. Viem, že v piatok v Bratislave na SNP maximálne tak vymrzneme. Viem, že nás nebudú davy. Ale je to jediná cesta, ako si plniť občiansku povinnosť a nevzdávať sa ideálov. Nečakať rezignovane na to, kým sa to tu skončí a ako to dopadne.“ Napísal na svojom blogu 23.1.2012

Vďaka Bohu je ale dnes situácia na Slovensku podstatne iná ako v roku 2012. Pravda sa dá umlčať podstatne ťažšie, naopak, ozýva sa podstatne hlasnejšie. Túžba po zmene spoločnosti a vlády je podstatne silnejšia. Uvedomujeme si, že ide o veľmi veľa – o moje blaho, ale i o blaho iného, o moje deti, ale i o susedove, o moju prácu, ale i o kolegu na strednom Slovensku, o moju pôdu, ale i o pôdu farmára na východe Slovenska, o moju budúcnosť, ale i o budúcnosť celej krajiny…
Prejav teda Solidaritu! Protestuj, žiadaj zmenu, meň sa!

A keď protestuješ, prejav ozajstnú solidaritu s tými, čo sa majú horšie ako ty, a nehraj na proteste hry na mobile (videl som na proteste asi 30 ročného muža, čo hral celý protest hry na mobile a keď tlieskal, pozeral sa na displej mobilu, ktorý držal v jednej ruke a druhou rukou si búchal o stehno), alebo počúvaj a nevykecávaj, aby si vedel čomu tlieskaš (videl som skupinku starších ľudí, ktorí sa na proteste dobre bavili otočení chrbtom k pódiu a keď sa tlieskalo, tlieskali aj oni, hoci nemali šajnu čomu.)

Všímaj si a pomáhaj!

Manželka by povedala, že toto je môj obľúbený príklad. No každopádne sa na ňom dá ukázať akí sme na Slovensku ľudia. Malá výprava do MHD v Bratislave. Vstúpim do autobusu či električky a takmer ma ten smrad vyhodí von. Všetky okná zavreté, nedá sa ani nadýchnuť. Klimatizácia nezapnutá, alebo tam vôbec nie je. Ale nikto neotvorí ani len jedno okno. Možno sa mnohí, aj na univerzite vzdelaní ľudia, hanbia, možno si to nevšimli, alebo najhoršie, možno im to ani nevadí. Sme naučení žiť v smrade. Aké hrozné! Tak otváram okno, alebo aj dve… A žiadam ťa, aby si robil podobne. A nielen v mhd-éčke, ale vo svojom okolí, práci, škole.

Som za predčasné voľby! (či už referendom alebo generálnym štrajkom)

Treba tu vyvetrať, nie vyfučať! Treba si všímať a prejaviť solidaritu! Treba chcieť viac a lepšie a nie málo a priemerné! A treba dodržať slovo a pokračovať v zmene za lepšiu krajinu!

Teraz najčítanejšie

Peter Straka

Kľúčové slová môjho života: Boh, rodina, poznávanie, solidarita, pomoc, priateľstvo, making difference, estetika, príroda, technika, humanizmus, cestovanie