Denník N

Ako končí kapitalizmus

Ak je niečo isté, tak to je to, že kapitalizmus skončí. Čo isté nie je, je to, čo ho nahradí. Bude to ďalšia triedna spoločnosť alebo naopak beztriedna?

Možno dnes sledovať v podstate dva trendy vývoja:

1) ústup meštianstva z výroby, teda ústup klasického kapitalistického vykorisťovania a zvyšovanie významu renty.

2) pokračujúcu pôvodnú akumuláciu, t.z. akumuláciu potrebnú pre vznik kapitalizmu, ale vyznačujúcu sa vyvlastňovaním pracujúcej triedy.

Oba trendy sú spojené s rozširujúcim sa digitálnym trhom a tzv. “sharing economy”. Napriek predstavám a reálnemu emancipačnému potenciálu internetu je to jeden z najviac centralizovaných a najrýchlejšie centralizovaných priemyslov. Internet dnes v podstate ovláda niekoľko veľkých monopolov: Google, Facebook a Amazon. Sedem z desiatich najviac kapitalizovaných (majú k dispozícii najviac kapitálu) spoločností sú spoločnosti, ktoré patria k digitálnemu trhu: Apple, Google, Microsoft, Amazon, Tencent, Alibaba a Facebook.

Sharing economy predstavuje vyvlastnenie pracujúcej triedy okľukou, nový výrobný spôsob a nové formy závislosti. Nový výrobný spôsob je založený na rente a skôr než na bezprostrednom vlastníctve výrobných prostriedkov na vlastníctve podmienok, v ktorých sú tieto výrobné prostriedky produktívne.

Pokračujúca pôvodná akumulácia znamená postup v permanentnom procese privatizácie predtým spoločného majetku, Commonsu. Pokračujúca pôvodná akumulácia sa prekrýva s rozpúšťaním rodiny. Rozpúšťanie rodiny sa deje najmä na ekonomickom základe: na základe rozpúšťania osobného výkonu činností ako nakupovanie, varenie, pranie atď a ich nahradenie industriálnym vykonaním týchto činností. Ideologické a ekonomické zábrany zabraňujú úplnému rozpusteniu rodiny, ktorá je posledným útočiskom pred kapitalistickým vykorisťovaním a ktorej náhrada bude pravdepodobne výchova na dlh.

Digitálne technológie so sebou prinášajú nové formy závislosti, trieštenia pracujúcej triedy a konkurencie.

Doteraz trh pôsobil najmä nepriamo na pracujúcich, cez trh s tovarmi, ktoré predávala kapitalistická spoločnosť a priamo cez pracovný trh. Tento pracovný trh sa rozširuje a má sa rozšíriť, aby obsiahol viac než len kontrolu schopností potrebných pre výkon činnosti, ale aj kontrolu celého života a podriadenie sa jej aj počas voľného času.

Konkurencia sa tak má zväčšiť a rozšíriť postupne na každú oblasť života a nielen v práci.

Tento vývoj je spojený s vývojom renty a sharing economy.

V perspektívnom systéme majú byť všetci výrobcovia na trhu a stáť v konkurencii voči sebe, okrem pseudokapitalistických vlastníkov, ktorí budú s monopolným kapitálom vládnuť nad spoločnosťou a budú v čo najmenšej konkurencii voči sebe.

V perspektívnom postkapitalistickom systéme majú byť všetci živnostnícivykorisťovaní najmä rentou tým, že monopolný kapitál ovláda výrobné podmienky a trh.

Automatizácia zatiaľ bude tak, ako doteraz eliminovať pracujúcu triedu v centralizovanej a industriálnej výrobe, zatiaľ čo všetci ostatní budú živnostníci alebo pracovať vo výrobe, kde je odborová organizácia neexistujúca, ako v gastronómii.

Konkurencia ale neznamená len ekonomická, ale v prvom rade ideologická. Táto forma konkurencie sa už usadzuje a je prítomná v pracujúcej triede. Toto je sociálna konkurencia, ktorá sa netýka priamo pracovného trhu, ako konkurencia vo vzdelaní, v schopnostiach, vo výzore, včetne identity.

S tým prichádzajú do súvislosti vývoj transhumanizmuinternetu vecí, včetne nových technológií ako kryptomena, blockchain atď. Zväčšujúca sa digitálna transparencia a neexistujúce súkromie s tým spadajú do jednej dystopickej reality.

Komodifikované má byť všetko, priestory bez komodifikácie sa majú odstrániť. Príprava pre komodifikáciu je práve sociálna konkurencia a tovarom má byť napokon aj identita.

Stačí skombinovať transhumanizmus a komodifikáciu identity a možno si predstaviť realitu, v ktorej je identita predávaná ako všetko ostatné a táto identita je priamo magnetický odtlačok mozgu spolu s jeho jazykom. Inak povedané, duša sa bude predávať a kupovať.

Nemusíme ísť ani tak ďaleko a stačí si predstaviť, čo môže vytvoriť sociálne médium ako súčasť pracovného života pre živnostníka za podmienky závislosti.

Napokon je takmer isté, že sexizmus a rasizmus s touto zmenou neodíde, ale bude ňou umocnený, podobne ako všetko ostatné sa tiež telosex stane univerzálnym tovarom, pričom pohyby k tomuto existujú už dnes, kde budú ženy predávaným a kupovaným sexuálnym objektom.

V internete vecí bude jedným z predávaných tovarov identita, duša, telo, emócie.

Už dnes komunikačné technológie ako Facebook ale menia spôsob, akým sa treba pozerať na politiku a na obranné metódy proti vykorisťovaniu, resp. na organizáciu ako napríklad odborov a vzťah vedenia a členstva v stranách. Digitálne hlasovanie robí centralizáciu politiky omnoho menej nevyhnutnou, na rozdiel od situácie pred 100 rokmi, keď bola centralizovaná politická strana jediná možnosť, ako reálne organizovať pracujúcich. Aj odbory môžu fungovať úplne inak a viesť real-time diskusie a hlasovania bez reálnych stretnutí.

V čase vykorisťovania renty a digitálnych monopolov ako Facebook nezostáva nič iné než tvoriť alternatívy fungujúce ako družstvá alebo družstvá všetkých, ktoré budú zisky používať na budovanie komunít a komunistického výrobného spôsobu. Potrebujem družstvá v carsharingu, v peer-to-peer ubytovaní, v dodávaní a logistike a vo všetkých oblastiach, kde sa dnes rozširuje tento nový výrobný spôsob.

Teraz najčítanejšie