Denník N

Krása rímskych výrobkov zo Slovenska (4. časť – sklenené nádoby)

Stolovanie so sklenenými pohármi, miskami, fľaškami či krčahmi na našom území 1600 alebo aj 1900 rokov späť? Áno.

Prvá sklárska výrobná technika spadá do konca 5. tisícročia pred n. l., pravdepodobne do Egypta. Išlo o sklenenú glazúru a cesta k výrobe sklenených nádob mala pred sebou ešte celé tisícročia. V 3. tisícročí pred n. l. sa objavujú sklenené koráliky guľatého alebo valcovitého tvaru. Koráliky predstavujú aj prvé sklenené výrobky objavené na našom území. Tie najstaršie pochádzajú z Radzoviec zo strednej až neskorej doby bronzovej (1500 – 700 pred n. l.). Našli sa tu na pohrebisku pilinskej kultúry, ktorá patrí do okruhu juhovýchodných popolnicových polí. Väčšia paleta sklenených výrobkov u nás je spojená s keltským osídlením v mladšej dobe železnej (400 pred n. l. až prelom letopočtov). Okrem korálikov sú to krúžky a krásne sklenené náramky.

Keltský sklenený náramok, 2. stor. pred n. l., Holiare

Rozmanitejšie sklárske výrobky sa na našom území rozšírili až v dobe rímskej. V tomto článku sa nebudem venovať všetkým druhom rímskych výrobkov zo skla, ale len skleneným nádobám. Rovnako ako v predchádzajúcich častiach tohto cyklu, pôjde o produkty vyrobené v Rímskej ríši a objavené na území dnešného Slovenska.

Vzhľadom na krehkosť sklenených nádob je skôr raritou objaviť ich v neporušenom stave. Ak je nádoba objavená rozbitá, ale máme k dispozícii všetky alebo aspoň veľkú časť zlomkov, vieme ju rekonštruovať a opäť obdivovať jej pôvodný tvar a krásu. Bohužiaľ, veľká časť je nájdená len v drobných a neúplných fragmentoch alebo vo forme neforemných zliatkov. Zliatok vznikol tak, že sklenená nádoba v podobe milodaru prešla ohňom spoločne so spaľovaním mŕtveho (žiarový pohrebný rítus).

E. Hrnčiarik v roku 2009 publikoval katalóg rímskych sklenených nádob z územia Slovenska, ktoré nebolo súčasťou Rímskej ríše. To znamená, že v ňom nie je obsiahnutá napríklad Gerulata (Bratislava-Rusovce). Spolu v ňom sumarizuje 216 kusov rímskych skiel, ktoré ale vzhľadom na charakter skúmaného materiálu, ktorý obsahoval aj fragmenty a zliatky, nemusia predstavovať reálny počet nádob. Množstvo ďalších nádob vrátane nepoškodených pochádza práve z Gerulaty.

Jedny z najstarších a zároveň dobre zachovaných nádob pochádzajú z kniežacích hrobov zo Zohora a Vysokej pri Morave (obe okres Malacky). Vo všetkých prípadoch ide o kostrové hroby s bohatou výbavou, v ktorých boli pochované germánske elity. Tie prosperovali aj vďaka Jantárovej ceste, ktorá toto územie pretínala. Hroby zo Zohora sú značené poradovým číslom a rokom, kedy boli objavené. Našlo sa ich viac, ale len hroby 3 až 5/1957 a 6/2010 (objekt 217) boli natoľko bohaté, že sú označované za kniežacie. Hrob vo Vysokej pri Morave bol objavený v roku 1939. Je veľkou škodou, že archeológovia boli prítomní iba pri objave hrobu z roku 2010. Vďaka tomu máme podrobné informácie o nálezových okolnostiach a ako z jediného z týchto hrobov aj dochovanú kostru. Z ostatných hrobov sa našťastie podarilo zachrániť aspoň podstatnú časť hrobových výbav. Hroby 3 – 5/1957 a hrob z Vysokej pri Morave sú datované do konca 1. až do začiatku 2. storočia. Najmladší je pravdepodobne hrob 6/2010, ktorý je datovaný do 2. až 3. štvrtiny 2. storočia. Sklenené nádoby sa našli vo všetkých hroboch okrem hrobu 5/1957 a vrátané neúplných a zlomkových kusov ich je spolu desať.

Z hrobu 3/1957 pochádzajú dve nepriezračné modro-biele misky (jedna kompletná, jedna neúplná) z mozaikového skla nazývaného aj sklo millefiori. Z toho istého hrobu pochádzajú ďalšie dve misky z bledomodrého priezračného skla (jedna nepoškodená, jedna neúplná). K hrobu 4/1957 sú priradené opäť dve misky z priezračného modrozeleného skla (obe neúplné) a typovo rovnaké dve misky boli objavené aj v hrobe 6/2010 (obe nepoškodené). Vo všetkých prípadoch bol teda dodržaný obvyklý zvyk dávať misky do hrobov v pároch. Všetky misky majú rebrovaný tvar, vďaka čomu sú odolnejšie a sú menej náchylné na vykĺznutie z ruky. Rebrované misky sa prvýkrát objavujú v 1. stor. pred n. l. vo východnom Stredomorí, avšak rýchlo sa rozširujú aj do západnej časti Impéria, kde sa vyrábajú až do konca 1. storočia n. l.

Misky zo skla millefiori môžu pripomínať lúku s rozkvitnutými kvetmi, na čo odkazuje aj samotný názov millefiori – tisíce kvetov. Iným pripomínajú niektoré nerasty alebo pohľad do morských hlbín. Vytvoriť takýto jedinečný vzor si vyžadovalo náročný výrobný proces. Pripravené sklenené tyčinky sa najprv obliali sklom odlišnej farby a následne sa zaliali farebnou sklenou masou. Keď sa vytvorená sklená platňa špirálovite stočila, v priereze vznikli rozličné nepravidelné vzory, farebné špirály a vlnovky. Ďalej sa už postupovalo obvyklým spôsobom – vyhotovením nádoby pomocou formy. Typ mozaikových misiek zo Zohora sa vyrábal v prvej polovici 1. storočia a nemôžeme vylúčiť ich pôvod ani v samotnom Ríme.

Miska z mozaikového skla (millefiori), pôvod: Itália, 1. pol. 1. stor. n. l., Zohor (kniežací hrob 3/1957)
Miska z mozaikového skla (millefiori) – pohľad zospodu, pôvod: Itália, 1. pol. 1. stor. n. l., Zohor (kniežací hrob 3/1957) (bledšia farba je spôsobená použitím fotografie z iného zdroja a skenovaním)

Okolo polovice 1. storočia nádoby z mozaikového skla vytlačili z trhu nádoby z jednofarebného priezračného skla, medzi ktoré radíme aj zvyšné rebrované misky objavené v kniežacích hroboch zo Zohora.

Výber nálezov z kniežacieho hrobu vrátane dvoch modrozelených sklenených misiek, pôvod misiek: Itália alebo Porýnie, 2. pol. 1. stor. n. l., Zohor (kniežací hrob 6/2010)

Kniežací hrob z Vysokej pri Morave je svojou bohatou výbavou blízky tým zo Zohora, ale na rozdiel od nich sa v ňom nenašli misky, ale dva poháre. Jeden pohár sa zachoval len v úlomkoch, naopak druhý vydržal približne 1900 rokov v zemi bez poškodenia. Unikátny pohár z číreho a jemne dúhovaného skla je zdobený lístkovými a špirálovitými rebierkami. Jeho výška je 17,6 cm a priemer ústia je 7,4 cm. Vyrobený bol v druhej polovici 1. storočia v juhoitalských dielňach.

Sklenený pohár, pôvod: južná Itália, 2. pol. 1. stor. n. l., Vysoká pri Morave (kniežací hrob objavený v roku 1939)

Ďalší súbor sklenených nádob pochádza z kniežacieho hrobu z mladšej doby rímskej, konkrétne z konca 3. storočia. Tento hrob bol objavený v roku 1933 v dnešnej obci Krakovany, časť Stráže (okres Piešťany). V roku 1939 tu bol objavený ešte jeden kniežací hrob, ktorý bol síce výbavou bohatší, ale bez sklenených nádob. Oba sú pripisované germánskym Kvádom.

V hrobe I sa našlo sedem sklenených nádob. Päť polguľovitých misiek označovaných aj ako poháre a dve stamniá.

Misky (poháre), pôvod: Porýnie, pravdepodobne dnešný Kolín nad Rýnom, 3. stor. n. l.
Stamniá, pôvod: južná Itália, 2. pol. 3. stor. n. l.
Krakovany-Stráže (kniežací hrob I)

V súbore nie sú dve misky s rovnakými rozmermi a sú odstupňované podľa výšky od 5,5 cm do 9,2 cm a priemeru ústia od 10,2 do 15,3 cm. Zdobené sú brúsenou výzdobou a používali sa na pitie. Tri typovo rovnaké misky sa našli aj v kniežacom hrobe v Ostrovanoch (okres Sabinov) v roku 1865. Prvá časť tohto hrobu bola objavená už v roku 1790. Tento hrob je datovaný taktiež do konca 3. storočia a bola v ňom pochovaná príslušníčka elity germánskych Vandalov. Misky z Ostrovian spolu s ďalšími artefaktmi z roku 1865 sú dnes uložené v Národnom múzeu v Budapešti.

Stamniá sú dvojuché fľaše vyrobené z bezfarebného priezračného skla. Jedna fľaša je vysoká 36,2 cm a druhá až 46 cm, avšak na vyššej sa nezachovali uchá. Podoba stamnií je odvodená od staroegyptských tvarov a pôvodne slúžili obradným účelom. V bohatších domácnostiach sa používali ako nádoby na víno a olej. Pre ich datovanie je veľmi dôležitá dĺžka hrdla, ktorá sa postupne predlžovala. Na konci 4. storočia dosahovalo hrdlo takmer polovicu výšky nádoby. Stamniá z Krakovian-Stráží sú datované do druhej polovice 3. storočia.

Ako som už uviedol vyššie, množstvo sklenených nádob bolo objavených v Bratislave-Rusovciach, na miestach, kde v minulosti stála rímska Gerulata. Prvý vojenský tábor tu bol vybudovaný už za vlády cisára Domitiana (cisár 81 – 96) a rímska prítomnosť tu bola zachovaná približne do prelomu 4. a 5. storočia. V okolí tábora sa rozprestierala civilná osada (vicus), poľnohospodárske usadlosti, pohrebiská.

Nádoby prezentované v tomto článku boli objavené na pohrebiskách Ia (2. stor.), Ib (2. pol. 3. stor. až koniec 4. stor.), II (počiatky tábora v 2. pol. 1. stor. až prelom 2. a 3. stor.) a III (1. pol. 4. stor.) z celkového počtu siedmich pohrebných lokalít (I až VII).

Napriek tomu, že viaceré nádoby boli objavené v žiarových hroboch sú v dobrom stave, keďže neprešli žiarom spolu so spaľovaním mŕtveho a do hrobu boli vložené až dodatočne. Väčšina sklenených nádob objavených v Gerulate pochádza z provinciálnych dielní pracujúcich v Porýní, Pričiernomorí a v Podunajsku.

V 83 žiarových hroboch pohrebiska Ia sa našlo 9 kusov skla. Medzi najkrajšie patrí štvorhranná modrozelená fľaška vysoká 10,5 cm a krčiažtek zo zelenkastého skla a s guľovitým telom. Obe nádoby pravdepodobne slúžili na nápoje. V 80 kostrových hroboch pohrebiska Ib bolo objavených 24 sklenených nádob rozličných tvarov a v 3 prípadoch sa vyskytli zlomky neurčiteľných nádob. Polovicu zachovaných nádob predstavujú poháre. Jeden takýto pohár spolu s keramickým pohárom a miskou, bronzovou sponou, železným hrotom a dvoma mincami cisára Galeria Maximiana (cisár 305 – 311) bol objavený v hrobe číslo 9. Vďaka minciam vieme pohár veľmi presne datovať do začiatku 4. storočia.

Štvorhranná fľaška, 2. stor. n. l., (pohrebisko Ia, žiarový hrob 99)
Pohár, začiatok 4. stor. n. l., (pohrebisko Ib, kostrový hrob 9)
Krčiažtek, 2. stor. n. l., (pohrebisko Ia, žiarový hrob 65)
Bratislava-Rusovce (Gerulata)

Flaštičky na voňavky alebo toaletné oleje majú najčastejšie kónické alebo guľovité telo a vysoké hrdlo. Viacero takýchto fľaštičiek sa našlo na pohrebisku II pozostávajúceho primárne z 80 kostrových a 168 žiarových hrobov preskúmaných v rokoch 1968 až 1973. Nižšia, 5 cm vysoká flaštička je opäť dobre datovaná pomocou mince cisára Traiana (cisár 98 – 117) objavenej v tom istom hrobe a vyrazenej v prvom roku jeho vlády. Na vonné oleje mohla slúžiť aj zoomorfná nádobka v podobe vtáka. Tento tvar nádoby sa nazýva aj dojčenská fľaška.

Štvorhranná fľaška, 2. stor. n. l., (pohrebisko Ia, žiarový hrob 99)
Fľaštička – vyššia, (pohrebisko II, kostrový hrob XVIII)
Fľaštička – nižšia, (pohrebisko II, žiarový hrob 2)
Nádobka v podobe vtáka, (pohrebisko II, zber z rokov 1970 a 1971)
Bratislava-Rusovce (Gerulata)

K pohrebisku III je podľa aktuálneho katalógu z roku 2017 priradených 16 hrobov. Presne v polovici z nich sa spolu s poškodenými kusmi našlo deväť sklenených nádob. Prezentovaný flakón vysoký 10,9 cm je zo zatiaľ posledného objaveného hrobu v roku 2014, v ktorom bola vo veku 40 až 49 rokov pochovaná žena vysoká okolo 155 cm. Pochovaná mala na každej ruke dva prstene – jeden strieborný a tri bronzové. Okrem nich a flakónu sa v hrobe nachádzal náramok zo siedmich uhoľných diskov, štyri keramické nádoby, značne skorodovaný železný predmet a pre datovanie neoceniteľná minca cisára Maximinusa II. Daia (cisár 309 – 313).

Flakón, začiatok 4. stor. n. l., (pohrebisko III, kostrový hrob 16), Bratislava-Rusovce (Gerulata)

Posledná nádoba v tomto výbere pochádza z čias, keď už bolo rímske Impérium v roku 395 rozdelené na západnú a východnú časť a územie dnešného Slovenska nebolo v priamom susedstve s týmito ríšami. Doba rímska na našom území skončila a hovoríme o období sťahovania národov.

Neúplný kalichovitý pohár zo zelenkastého skla s plastickými vlnovkovými rebrami bol objavený v roku 1940 pri výstavbe železnice v Kapušanoch (okres Prešov). Spolu s ďalšími nálezmi z roku 1939 bol nájdený pravdepodobne na mieste neveľkého pohrebiska z obdobia doby rímskej a sťahovania národov. Ide o výrobok juhovýchodného pôvodu z prvej polovice 5. storočia.

Sklenený pohár, pôvod: Pričiernomorie, 1. pol. 5. stor. n. l., Kapušany

Mnou zvolený výber nádob zďaleka nie je vyčerpávajúci. Bol som limitovaný nielen rozsahom, ktorý sa mi už beztak javí dlhý, ale hlavne získanými farebnými fotografiami. Veľký počet dobre zachovaných sklenených nádob neuvedených v tomto článku pochádza z Gerulaty. Dva ďalšie kalichovité poháre zo žltozelenkastého skla vysoké približne 9 cm boli zase náhodne nájdené v rámci unikátneho súboru rímskych predmetov v lete 2003 pri bagrovaní piesku v Dvoroch nad Žitavou (okres Nové Zámky). Nález týchto rímskych importov je datovaný približne do doby okolo markomanských vojen (166/167 až 180) a už nikdy s určitosťou nezistíme, či išlo o hrob, depot, prípadne obeť.

Mnohé vzácne nádoby sa naopak zachovali len vo fragmentoch, napríklad zlomok skleneného pohára typu „vas diatretum“ z kniežacieho hrobu z Cejkova (okres Trebišov) objaveného v roku 1855. Diatretové sklo sa vyrábalo sústružením za studena z jedného kusa suroviny, pričom sa okolo nádoby vytvorila akási sieťová výzdoba, ktorá bola spojená s telom nádoby len tenkými tyčinkami.

Predchádzajúce časti: prstene, gemy, hlinené lampy.

Ďakujem riaditeľovi Vladimírovi Krupovi z Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch, v ktorom si môžete pozrieť veľkú časť artefaktov z kniežacích hrobov z Krakovian-Stráží, za poskytnutie fotografií sklenených nádob z hrobu I.

 

Použitá literatúra:

BŘEZINOVÁ, Gertrúda – PLACHÁ, Veronika. 2009. Keltské sklo z Bratislavy-Devína a najbližšieho okolia. In Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV. ISSN 0560-2793, 2009, roč. 53, č. 46, s. 109 – 124.

BUDINSKÝ-KRIČKA, Vojtech. 1957. Hroby z doby rímskej a sťahovania národov v Kapušanoch (okr. Prešov). In Slovenská archeológia. 1957, roč. 5, č. 2, s. 356 – 362.

ELSCHEK, Kristián. 2014. Zohor v dobe rímskej. Nový germánsky kniežací hrob a žiarové pohrebiská na Záhorí. In KOMORÓCZY, Balázs. (editor): Archeologie barbarů 2011. Sociální diferenciace barbarských komunit ve světle nových hrobových, sídlištních a sběrových nálezů. Brno : Archeologický ústav AV ČR, Brno, 2014, ISBN 978-80-86023-25-0, s. 113 – 131.

ELSCHEK, Kristián. 2014. Osídlenie Zohora od praveku po včasný stredovek. In Zohor. Zohor : Obecný úrad Zohor, 2014, ISBN 978-80-971620-8-5, s. 15 – 38.

FURMÁNEK, Václav – HORŇÁK, Milan – MITAŠ, Vladimír. 2009. Sklenené koráliky v období popolnicových polí na Slovensku. Stav výskumu. In Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV. ISSN 0560-2793, 2009, roč. 53, č. 46, s. 79 – 90.

HOLČÍK, Štefan a kolektív. 1989. Slovenské národné múzeum. Bratislava : Tatran, 1989. 412 s. ISBN 80-222-0045-X.

HRNČIARIK, Erik. 2009. Römische Glasgefässe aus der Slowakei. (Rímske sklené nádoby zo Slovenska). In Študijné zvesti Archeologického ústavu SAV. ISSN 0560-2793, 2009, roč. 53, č. 46, s. 151 – 174.

KOLNÍK, Titus. 1959. Germánske hroby zo staršej doby rímskej zo Zohora, Žlkoviec a Kostolnej pri Dunaji. In Slovenská archeológia. 1959, roč. 7, č. 1, s. 144 – 162.

KOLNÍK, Titus. 1979. Skvosty antiky na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1979. 156 s.

KOLNÍK, Titus. 1984. Rímske a germánske umenie na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1984. 316 s.

KOLNÍK, Titus. 2008. Germánsky hrob z Ostrovian. In Pamiatky a múzeá. ISSN 1335-4353, 2008, roč. 57, č. 1, s. 66 – 71.

KRASKOVSKÁ, Ľudmila. 1959. Hroby z doby rímskej v Zohore. In Slovenská archeológia. 1959, roč. 7, č. 1, s. 99 – 143.

KRASKOVSKÁ, Ľudmila. 1974. Gerulata Rusovce. Rímske pohrebisko I. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, n. p., Martin, 1974. 248 s.

KREKOVIČ, Eduard. 2000. Kniežacie hroby. In Pamiatky a múzeá. ISSN 4335-4353, 2000, roč. 49, č. 3, s. 48 – 51.

KRUPA, Vladimír – KLČO, Marián. 2015. Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stáží. Piešťany : Trnavský samosprávny kraj a Balneologické múzeum, 2015. 214 s. ISBN 978-80-89155-25-5.

ONDROUCH, Vojtech. 1957. Bohaté hroby z doby rímskej na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1957. 272 s.

PICHLEROVÁ, Magda. 1981. Gerulata Rusovce. Rímske pohrebisko II. Bratislava : Vydavateľstvo Osveta, n. p., Martin, 1981. 432 s.

POMYKALOVÁ, Kateřina. 2015. Nálezy skleněných nádob ze starší doby římské severně od Dunaje. Diplomová práce. Olomouc : Katedra historie, Filozofická fakulta, Univerzita Palackého v Olomouci, 2015.

RUTTKAY, Matej. 2004. Unikátny nález z doby rímskej v Dvoroch nad Žitavou. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2003 (AVANS), Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 2004, ISBN 80-88709-73-3, s. 155 – 156.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – DAŇOVÁ, Miroslava – ŠEFAČÁKOVÁ, Alena. 2016. New Finds of Roman Rings from a Rich Grave in Cemetery III, Rusovce-Gerulata. In Studia Hercynia. Journal of the Institute of Classical Archaeology. ISSN 2336-8144, 2016, roč. 20, č. 1, s. 83 – 99.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – ŠTOLCOVÁ, Tereza. 2017. GERULATA. Skvosty z hrobov pohrebiska III. Jewels from the burials of Cemetery III. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, Antická Gerulata, 2017. 39 s. ISBN 978-80-89636-28-0.

SVOBODOVÁ, Helena. 2015. Antické sklo ze sbírky Národního muzea tvarované pomocí formy a foukané do formy. In Časopis Národního muzea. Řada historická. ISSN 1214-0627, 2015, roč. 184, č. 1-2, s. 3 – 18.

Zdroje obrázkov:

Keltský sklenený náramok:
Zaujímavosti zbierkového fondu. [online]. [cit. 2. 4. 2018]. Dostupné na internete:
http://www.snm.sk/?archeologicke-muzeum-zaujimavosti-zbierkoveho-fondu

Miska z mozaikového skla (millefiori):
Germánske kniežacie hroby v Zohore. [online]. [cit. 3. 4. 2018]. Dostupné na internete:
https://www2.rgzm.de/Transformation/Slovakia/Zohor/Zohor_SK.htm

Miska z mozaikového skla (millefiori) – pohľad zospodu, Sklenený pohár Vysoká pri Morave, Štvorhranná fľaška, pohár, krčiažtek Bratislava-Rusovce (Gerulata), Sklenený pohár Kapušany:
KOLNÍK, Titus. 1979. Skvosty antiky na Slovensku. Bratislava : Tatran, 1979. 156 s.

Výber nálezov z kniežacieho hrobu vrátane dvoch modrozelených sklenených misiek:
ELSCHEK, Kristián. 2014. Zohor v dobe rímskej. Nový germánsky kniežací hrob a žiarové pohrebiská na Záhorí. In KOMORÓCZY, Balázs. (editor): Archeologie barbarů 2011. Sociální diferenciace barbarských komunit ve světle nových hrobových, sídlištních a sběrových nálezů. Brno : Archeologický ústav AV ČR, Brno, 2014, ISBN 978-80-86023-25-0, s. 113 – 131.

Misky (poháre) – úvodná fotografia, Misky (poháre) a stamniá, Krakovany-Stráže (kniežací hrob I):
Archív Balneologické múzeum Imricha Wintera, foto: Eva Drobná

Štvorhranná fľaška, fľaštičky, nádobka v podobe vtáka, Bratislava-Rusovce (Gerulata):
NOVOTNÝ, Bohuslav. 1995. Slovom a mečom: Slovensko v rímskej dobe. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 1995. 152 s. ISBN 80-7090-330-9.

Flakón, Bratislava-Rusovce (Gerulata):
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – DAŇOVÁ, Miroslava – ŠEFAČÁKOVÁ, Alena. 2016. New Finds of Roman Rings from a Rich Grave in Cemetery III, Rusovce-Gerulata. In Studia Hercynia. Journal of the Institute of Classical Archaeology. ISSN 2336-8144, 2016, roč. 20, č. 1, s. 83 – 99.

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.