Opustená Brazília

V septembri minulého roku sme v Parati strávili s priateľom pár dní v rámci našej cesty po Brazílii. Po totálne rušnom Sao Paulo to bola vítaná zmena, žilo tu menej ľudí ako v sme v Sao Paolo videli za 30 sekúnd. Zovšadiaľ na nás vplývala neskutočná pohoda a kľud.

Ako sme sa dostali do Brazílie?

Náš pobyt v Parati bol súčasťou trojtýždennej cesty Bratislava – Malaga – Madrid – Sao Paolo – Parati – Rio de Janeiro – Paríž – Bratislava. Letenky na celú trasu nás vyšli približne 350€ a zvyšok – ubytovanie, výlety, jedlo, suveníry približne ďalších 500€. Spolu sme teda minuli 850€/osobu. Toľko stojí drahšia 12-dňová dovolenka v Turecku.

Ako sme sa dostali do Parati?

Cestovali sme zo Sao Paolo, lístok sme si kúpili priamo na autobusovej stanici, stál okolo 15€/osobu. Absolútne nás prekvapilo, keď sme zistili, že sedadlá v autobuse sú nielen polohovateľné, ale že sa dajú dať do takmer vodorovnej polohy – taký luxus nenájdeme ani v autobusoch v Európe.

Klíma bola samozrejmosťou. Cesty v Brazílii boli porovnateľné s tými u nás, akoby sme ani neboli na druhej strane zeme.

Ubytovanie

Bývali sme v hosteli priamo oproti pláži, na brazílske pomery bolo ubytovanie lacné, a tak sme nečakali veľa. Milo nás ale prekvapili hneď pri check-ine. Dali nám upgrade izby na suite – čo v preklade znamenalo izbu s výhľadom na more (stále hovoríme o hosteli, nie o 5* hoteloch)

Neskôr sme zistili, že to bolo asi preto, lebo sme boli v tej dobe jediní hostia – nebola sezóna a turisti nechodili.

Šialene premenlivé počasie

September je v Brazílii mesiac, kedy končí zima. Brazília je ale taká veľká, že počasie je v rôznych mestách rôzne. Platí, že čím západnejšie, tým viac zima a naopak, čím východnejšie, tým teplejšie.

My sme začali náš výlet v Sao Paolo, kde bolo približne 10-15 stupňov, behali sme v mikinách, bundách. Po pár dňoch sme sa posunuli viac na východ – popri pobrežiu smer mestečko Parati. Autobusom sme cestovali asi 5 hodín a keď sme vystúpili, približne o 11:30, bolo tropické teplo. Neskutočná zmena, to akoby bolo v Bratislave by bolo 15 stupňov a v Košiciach 30.

Na toto teplé počasie sme sa ale ľahko a radi prispôsobili, bundy skryli do skrine, obliekli plavky a išli sme na pláž. Okolo nás nikto, iba túlavé psy, ktoré sem tam prišli na návštevu. Super, úplná pohoda.

Okolo šiestej začalo zapadať slnko a na naše prekvapenie išla teplota behom 30 minút dole asi o 10 stupňov. Zrazu bola v plavkách zima a my sme zas museli vyťahovať mikiny zo skrine. Počasie v zime je v Brazílii proste také – premenlivé a s vysokými teplotnými rozdielmi.

Miznúce more

Ďalším výjavom, na ktoré doteraz spomínam, je miznúce more. Behom 15 minút hladina vody klesla o dva metre. Tam, kde bola voda zrazu bola púšť a bahno. Všetko pred očami. Viackrát sme postavili pieskový hrad tam, kde nebolo o vode ani počuť a o 15 minút bol zaplavený tak, že sme ani nevedeli, kde sme ho postavili.

Voda zmizla okolo štvrtej poobede a prišla okolo desiatej doobeda. V kombinácii s počasím sme si teda museli kúpanie dobre naplánovať – lebo ráno bolo zima, doobeda ani podvečer nebola voda a večer bola znovu zima.

Blato, aké sme nikdy nezažili

Približne 1km od brehu sa nachádzal ostrov. Podľa domácich na ňom žila rodina, ktorá mala rada izoláciu. Spočiatku som nechápala – hovorila som si, určite im tam chodí každý turista, ktorý sem príde, pre mňa samú to bola priorita č.1 – ísť na (takmer) opustený ostrov.

Vzhľadom na miznúce more boli dve možnosti – mohli sme preplávať približne kilometer alebo sa na ostrov prejsť, keď zmizne voda. S priateľom sme zvolili prechádzku. Ako náhle sme sa ale dostali 400m od brehu, začali sme chápať, prečo na ostrov 95% turistov nikdy nepríde.

Piesok sa vystriedal s bahnom – trochu sme sa zabárali, ale stále v poriadku. Neprešli sme ale ani 50m a ocitli som sa v bahne až po stehná – predstav si to
– nevieš, čo je pod tebou, všade naokolo hnedé smradľavé lepkavé bahno. Statočne sme pokračovali v našej ceste – to prejde, hovorili sme si.

Neprešlo. Asi po 100m brodenia, v polke cesty, sme usúdili, že zvyšok cesty nebude iný. Vyhodnotili sme situáciu a rozhodli sme sa, že namiesto neúspešnej výpravy na ostrov sa radšej budeme ohadzovať bahnom – sranda musí byť (a aj bahno v ústach, očiach a vlasoch).

Minimálne výdavky

Počas dňa sme buď ležali na pláži, prechádzali sa, plávali, spali… Totálny relax. V blízkosti sme mali jednu reštauráciu, v ktorej sa dalo najesť.

Vôbec nás to do nej nelákalo, a tak sme si vždy v supermarkete nakúpili suroviny a navarili si vlastné jedlo. Skúšali sme rôzne ovocia, potraviny, ktoré u nás nekúpiš. Najviac sme kupovali hovädzie, ktoré bolo extrémne lacné, taký kus na steak stál toľko ako kuracie prsia na Slovensku.

Takéto cestovanie nie je pre každého – veľa sme cestovali, prešli sme 7 letísk, to na bežnej dovolenke nemusíš. Ale poviem ti, stojí to za to, cestovať na vlastnú päsť , objavovať nové krajiny, stratiť sa, zablúdiť a potom sa zas stratiť – to si nekúpiš v cestovke.

Ak si jedným/jednou z tých, ktorí túžia po takomto výlete, radi si organizujú všetko samostatne a nerobí im problém krízový manažment, určite choď to toho. Je to lacnejšie a dobrodružnejšie.

Ak chceš o cestovaní získať viac tipov, celé know-how nájdeš na mojom Travelhacker blogu. Ak chceš cestovať, no nevieš, ako a kde začať, odporúčam ti moju knihu Cestuj bez miliónov, ktorú pravidelne aktualizujem o nové tipy a triky, ktoré získavam počas ciest.

Janka Travelhacker