Psychiatrovi odpovedajú mladí kňazi, komu dnes dokáže pomôcť náboženstvo (podcast)

Farári Nagypal a Kováč si každý predstavujú nenahraditeľnú ponuku náboženstva inak
29. apríl 2018 – Tradičné čítania tu
Richard Nagypal má 5-mesačnú dcéru, je pôvodom z Gemera a čoskoro sa bude vracať z Bystrice naspäť do Revúcej, kde mieni založiť nový kostol pre „necirkevných“ ľudí.
Martin Kováč je od Trnavy, má ročného syna a ako katolíkovi sa mu počas štúdií na Katolíckej a zároveň Evanjelickej teologickej fakulte vykryštalizovala starokatolícka cirkev ako liberálna katolícka alternatíva. Ako akási stredová cirkev, kde sa nedá celkom vyhraniť.
Vypočujte si rozhovor vo forme podcastu:
Richard Nagypal /kazateľ baptistickej cirki/ “Poznám mnoho takých ľudí, ktorí sú totálne normálni ľudia, a zároveň je na nich niečo strašne príťažlivé. Keď sa s nimi rozprávam, tak hovoria, že to je dôsledok ich viery a stretnutia sa s Kristom. S pár takými som sa stretol, a ja som akože absolútne nevedel, čo toto bolo! Nikdy som nič také nevidel! Bola to kombinácia šialenej lásky, a takej nevysvetliteľnej atmosféry, ktorú oni so sebou nosili. A ja si myslím, že nám toto chýba, a preto majú ľudia dojem, že Boha ani Krista nepotrebujú. Myslím si, že kresťanstvo je veľmi moderné, lebo to, o čo ide modernému človeku, je nejakým spôsobom vynikať a kresťanstvo ponúka vynikanie na takej najhlbšej úrovni... Ale ja sa pamätám, že som si otvoril Novú zmluvu a zažil som Ježišov X-faktor, ktorý zažívajú ľdia, ktorí sa s ním stretávajú v evanjeliách. Grécke slovo, ktoré najčastejšie opisuje reakciu ľudí, ktorí sa s Ježišom stretli v Novej zmluve, je grécke slovo thauma - údiv. A ja som sa nakoniec rozhodol prihovoriť Bohu, takou tou skeptickou modlitbou: "Pane, neviem, či si tam, či sa rozprávam len sám so sebou, ale ak si tam, tak ťa chcem poznať, ukáž mi, kto si, a kedy to uznáš za vhodné, ako to uznáš za vhodné, ja len túžim poznať pravdu. A zvyšok je história v mojom živote. Ak má človek takúto túžbu poznať pravdu, on sa skôr či neskôr bude musieť rozhodnúť, čo urobí s Ježišovými radikálnymi tvrdeniami, ako sa k nim postaví. A to, prečo človek potrebuje Boha, je to, že akonáhle my spoznáme, kto je Boh, ja tomu tak rozumiem, tak okamžite začíname zisťovať, kto sme my.”
Martin Kováč /novokňaz starokatolíkov/ “V prvom rade je hľadanie toho, čím naozaj tí ľudia žijú, a čo sú ich otázky. Im pomáhame hľadať Boha v tej konkrétnej situácii, v ktorej sa nachádzajú, a to si myslím, že je to kľúčové, čo z kresťanstva robí niečo pre 21. storočie. Ja si myslím, že trojičnú teológiu alebo tú kristológiu a tie veci, ktoré na teologických fakultách zaberú strašne veľa semestrov, je v skutočnosti niečo, čo bežného sekulárneho človeka dnes neoslovuje. Nie sú to otázky, ktoré by sa on pýtal, a treba začínať úplne iným spôsobom. Moje kresťanstvo sa začína ľudskou skúsenosťou. Skúsenosťou vzťahov, skúsenosťou lásky, a tým, čo nás presahuje. Jednoducho, v živote každý z nás zažíva nejaké okamihy, ktoré sú úplne bytostne presahujúce. Tí z nás, ktorí máme deti, vieme, čo to je, keď sa nám narodí dieťa, aká je to totálna zmena života, aká je to skúsenosť s príchodom nového človeka na svet. Je to niečo mystické, niečo veľmi silné, čo nedokážeme popísať bežnými slovami. Myslím si, že práve toto je niečo, v čom náboženstvo prichádza s istou terminológiou, ktorá je rokmi overená, a nemusí to byť len kresťanstvo. Principiálne si myslím, že každé náboženstvo je istým hermeneutickým kruhom, teda niečím, čo nám pomáha porozumieť. Ono ponúka nejaký interpretačný rámec na tie ľudské skúsenosti, ktoré my máme. A v tom je jeho úloha nezastupiteľná, lebo takéto skúsenosti prichádzajú vždy! Nevieme ich pomenovať a náboženstvo nám pomáha hľadať na ne tie správne termíny... Rišo popisuje u kresťanov, že sa stretáva s nejakým mystickým zážitkom, že niečo z nich vyžaruje. Tak ja musím povedať, že ja ho nemávam iba u kresťanov. Ja som stretol niekoľko moslimov, ktorí boli pre mňa veľmi inšpiratívni, a z ktorých som cítil takisto vyžarovať niečo božské, niečo veľmi dobré, ľudské. Veľa sociálnych pracovníkov, ktorí sú inak sekulárne zameraní, a bolo to pre mňa veľmi silné stretnutie, presahujúce. Jednoducho Boha dnes možeme stretnúť aj mimo toho náboženského rámca. A to, prečo ja som v rámci toho náboženstva, je, že mne najlepším spôsobom pomáha interpretovať skúsenosť, ktorú som zažil (obrovský potenciál a obrovskú silu). A vstupujem do dialógu so všetkými ostatnými..."
Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:
Nenechali ste si uniknúť seriál komentárov k liturgickým čítaniam. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisíceročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení. Autori Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku. Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku. Pišta Vandal Chrappa, muzikant, spisovateľ a moderátor v Slovenskom rozhlase, má jednu dcérku, žije v Jure. Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch. A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.