Slovenský „dohovor“ za rodinu
Pred pár dňami sa mi podarilo v rámci diskusie na Youtube presvedčiť jedného z podporovateľov otca Kuffu, aby si prečítal Istanbulský dohovor. Jeho názor sa síce nezmenil, ale naučil som sa dosť o jeho pohľade na tento dokument. Aj keď mal stále výhrady k jeho obsahu, tak sme sa presunuli od vyfabrikovaných tém (napríklad údajná LGBT agenda) k témam, ktoré boli trochu bližšie k obsahu. Bohužiaľ, napriek preštudovaniu sa diskusia viedla aj v zmysle „v tom dokumente sa nepíše“. Nasledovala kritika čo tam nepíše a malo by sa. V Biblii sa tiež nepíšu pravidlá cestnej premávky, ale ak chcem byť kritický tak správne je kritizovať výhradne obsah, nie neobsah.
Rozhodol som sa túto láskavosť tomuto diskutérovi oplatiť a prečítal som si takzvaný „Slovenský dohovor za rodinu“. Keď som si uvedomil čo za bublinu to je, musel som svoje predchádzajúce stanovisko prehodnotiť. S jeho obsahom sa môžete zoznámiť tu.
Tento „dohovor“ obsahuje 13 bodov, všetko sú len citácie z Ústavy SR a existujúcich slovenských zákonov. Nemá charakter návrhu medzinárodnej zmluvy, nemá charakter zmluvy ako takej, nieje to návrh nových legislatívnych opatrení, sú to len citácie už platných zákonov.
V tento moment som nevedel čo si mám o tom myslieť. Pochopím odpor voči nejakej novej myšlienke, pochopím konštruktívnu kritiku a som vďačný za alternatívne konštruktívne riešenia. Avšak „Slovenský dohovor“ nieje riešenie v žiadnom zmysle. Ak KBS, Anton Chromík, Kuffa, alebo ako som sa nedávno dozvedel aj Vladimír Palko chcú hovoriť o integrálnych riešeniach domáceho násilia, ako vôbec môžu ponúkať niečo čo už existuje a vytvoril to niekto iný?
Svoje pocity by som zhrnul asi takto:
„Slovenský dohovor“ neponúka nič nové a ľudia čo ho chcú presadiť miesto Istanbulského dohovoru majú len prázdne reči ktorými balamutia jednoduchých ľudí. Kuffa vo svojich dlhých kázňach používa stovky metafor. Je dokonca priestor na reklamy na automobilky a na zdravú výživu. Viem však ľudí uistiť, že aj keby Istanbulský dohovor bol tým pomyselným multivitamínovým džúsom so skrytou ampulkou hadieho jedu, tak takýto džús by bol stále lepší než ponúka protistrana. Evolúcia totiž obdarila hady jedom ktorý môže zabíjať ak sa dostane do krvného riečišťa, ale had či človek môže bez problému skonzumovať takto otrávenú korisť. Hadí jed totiž nieje v tráviacom trakte škodlivý. Nieje to niečo čo by som odporúčal, ale je to vždy lepšie ako umrieť od smädu.
Zarážajúce je, že toto stanovisko podporujú aj ľudia s dostatkom právnického vzdelania na to, aby vedeli ako taký dohovor vyzerá, a úprimne sa hanbím za to že ho nazývajú „slovenským“. Som totiž presvedčený, že môžeme Európe poskytnúť viac než robotníkov do automobiliek a vzduch zabalený do rečí.
