Všimli ste si? Súdnictvo udalosťami nedotknuté.
Od toho strašného dňa, kedy sme sa dozvedeli o tom strašnom vyvrcholení arogancie mafiánskeho štátu, všetkých zaujíma čo robila a robí polícia. Aj čo robila a robí prokuratúra. A politici a ich úradníci.
Nikto sa ale príliš nezaujíma o to, ako sa za to, v akom štáte žijeme, zaslúžili naše súdy. A akú rolu aj dnes zohrávajú a budú zohrávať pri snahách o budovanie právneho a spravodlivého štátu.
Podobne ako formálny odchod Fica z postu predsedu vlády, ani odchod Harabina z vedenia súdnictva neznamená pre nás nič naozaj dobré ani podstatné. Všetko v súdnictve stále funguje tak ako predtým, i keď, treba povedať, zatiaľ bez zverstiev na najvyšších sudcovských miestach typu zraz (právnych) primitívov v bare Bonanno alebo Harabinovo odmeňovanie samého seba a jemu podobných, (ne)vieme za čo.
Podobne ako nová vláda, aj nové vedenie súdnictva pracuje vo väčšej tichosti, ale o to usilovnejšie na udržaní protiprávneho štátu.
A čo ale je horšie, zakiaľ čo sa o potrebe zmien na Ficovej polícii a prokuratúre píše, hovorí a na námestiach kričí, o harabinovskom súdnictve sa zväčša mlčí.
Pre tých, ktorí neradi počujú alebo majú pochybnosti o tom, že vedenie nášho súdnictva je stále harabinovské, pripomínam, že ešte stále napríklad:
- Harabin a jeho spolusudcovia chránia mafiánov svojimi rozsudkami, ktoré nemajú oporu ani v práve ani v rozhodovaní vysokých súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, pričom ani vedenie súdnictva ani exekutíva (či jej parlament) s tým veľmi podozrivo nič nerobia,
- je za predsedkyňu disciplinárneho senátu Súdnej rade v čase písania tohto článku vrelo odporúčaná (a Súdnou radou bude nepochybne schválená) sudkyňa, ktorá Harabinovi nanovo priznala zverské odškodné,
- je Súdnej rade na „stáž“ (zaúčanie sa) na Ústavný súd navrhovaná sudkyňa, ktorá bola členkou senátu, ktorý také zverské odškodné priznal pôvodne, po čom bola, ako inak, Harabinom povýšená na Najvyšší súd, kde podľa skúseností autora plnohodnotne presadzovala harabinovské ponímanie toho, ako a v prospech koho majú fungovať naše súdy,
- harabinovskí sudcovia všelijakými trápnymi fintami prepúšťajú na slobodu mafiánov s ešte trápnejšími výhovorkami, že nie je jasné, kto z nich čo mal robiť,
- Harabinovi ľudia sú aj inak úspešne pretláčaní do funkcií vo všetkých orgánoch súdnictva, ktoré by mohli veci zmeniť k lepšiemu, ale ktoré len zabezpečujú, že sa nič nezmení, a to tiež „vďaka“ tomu, že
- Harabinova pravá ruka, Bžánoštrngač, stále predsedá jednému z najdôležitejších súdov, odkiaľ z podstatnej časti zabezpečuje takúto harabinovskú kádrovú politiku.
A pritom, pre niekoho prekvapivo, všetko by mohlo byť inak, keby sme miesto médiami adorovanej „znepokojenky“ spravodlivosti, mali niekoho, kto naozaj chce a vie ako tieto pomery zmeniť. A kto, pretože nie je žiadnemu oligarchovi nič dlžný a ani od neho nič nechce, aj bude môcť:
- presadzovať prijatie právnej úpravy požadujúcej bezpečnostnú previerku pre každého, kto sa uchádza o vyššiu alebo inú funkciu v súdnictve,
- odvolávať skorumpovaných predsedov súdov a zbavovať sa ľudí, ktorí na súdoch nemajú čo robiť,
- trvať na zmene zákona o prokuratúre tak, aby táto nebola len nástrojom politickej mafie,
- radikálne meniť predpisy o postupoch súdov a povinnostiach sudcov tak, aby súdne konania, trestné aj civilné, prebiehali rýchlo a s jasnou zodpovednosťou sudcov za to, že tomu tak je, a
bude robiť tieto aj všetky iné opatrenia na dosiahnutie právneho štátu s dôraznosťou a urgentnosťou, ktorej potreba jasne plynie z dôležitosti tejto úlohy pre náš spravodlivejší, a teda aj lepší život.
