Denník N

Tomanová o mobilománii, rovnosť šancí v nedohľadne

Medzinárodná výstava Bez nenávisti? v Nitrianskej galérii

Témy týždňa 23. 4. 2018 – 29. 4. 2018 | Učiteľku kritizuje vedenie školy pre vystúpenie na proteste • Filozofickú fakultu UK znepokojuje situácia v RTVS • Ombudsmanka a komisárky zverejnili výročné správy • Pokračujú diskusie o povinnej predškolskej výchove

Výrok týždňa

„68 miliónov eur na tri roky je cena za neschopnosť Smeru a SNS presadiť taký systém duálneho vzdelávania, ktorý by bol podľa nemeckého a švajčiarskeho vzoru postavený na princípoch prirodzenej motivácie podnikov prebrať odbornú aj ekonomickú zodpovednosť za prípravu kvalifikovanej pracovnej sily.“

Fedor Blaščák
expert na vzdelávanie (Progresívne Slovensko)
komentári pre Denník N | 25. 4. 2018

 

Výber z udalostí

• V uplynulom týždni sme sa dozvedeli o prípade učiteľky základnej umeleckej školy Daniely Polovkovej, ktorá vystúpila na proteste Za slušné Slovensko v Humennom a škola ju za to disciplinárne potrestala.

• V našich pravidelných týždenných prehľadoch informujeme o dianí v školstve s odkazmi na spravodajské i publicistické príspevky, ktoré pokrývajú aj takéto udalosti. Našej pozornosti preto neušlo ani vyhlásenie Filozofickej fakulty UK v Bratislave k situácii v RTVS.

„Ako v minulosti, tak aj dnes považujeme slobodu slova a slobodu tlače za kľúčové a neoddeliteľné súčasti nielen akademickej práce, ale aj života v demokratickej spoločnosti. V prostredí, kde existujú stovky internetových médií s nejasnou vlastníckou štruktúrou a kde v komerčnej sfére dochádza k postupnému ovládnutiu médií silnými ekonomickými aktérmi s politickým vplyvom, považujeme práve existenciu nezávislých verejnoprávnych médií za mimoriadne dôležitú. Aj preto sme presvedčení, že by bolo prospešné pokračovať v práci, ktorá urobila spravodajstvo RTVS najdôveryhodnejším na Slovensku,“ píšu zástupcovia fakulty vo vyhlásení.

• Činnosť svojich úradov počas rokovania Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny zhodnotili verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská aj komisárka pre deti Viera Tomanová.

Kým výročné správy predložené PatakyovouStavrovskou (tutu) výbor schválil a odporučil na prerokovanie v pléne parlamentu, o správe Úradu komisára pre deti jeho členovia nehlasovali, pretože po obštrukcii v podobe odchodu niektorých koaličných poslancov a poslanca fašistickej strany výbor nebol uznášaniaschopný. K správe komisárky Tomanovej pritom mali opozičné členky výboru najviac výhrad:

x predsedníčka výboru Anna Verešová (OĽANO) kritizovala fakt, že sa správa nevenuje problému neoprávneného umiestňovania rómskych detí do špeciálnych škôl;

x poslankyňa Zuzana Zimenová (nez.) upozornila na to, že problém neoprávneného zaraďovania rómskych detí je potrebné riešiť hneď, a nie až v roku 2019, kedy to má Tomanovej úrad naplánované;

x poslankyňa Natália Blahová (SaS) vzniesla pochybnosti o hospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami na strane úradu a navrhla, aby Najvyšší kontrolný úrad SR jeho hospodárenie preveril.

• Komisárka pre deti reagovala na kritiku tvrdením o nedostatočných personálnych kapacitách svojho úradu. „Neviem, či si dokážete uvedomiť, že 12 ľudí nevie zvládnuť takúto obrovskú problematiku,”poznamenala Tomanová s tým, že z tohto dôvodu sa venovali len individuálnym prípadom neoprávneného zaraďovania detí do špeciálnych škôl, a nie komplexne celej téme.

„Namiesto riešenia vážneho problému diskriminácie detí v školách dáva v správe otrepané rady týkajúce sa detskej obezity, mobilománie či závislosti od televízie. Pritom Európska komisia vedie aktuálne konanie voči Slovensku za to, že dlhodobo nerieši diskrimináciu rómskych detí vo vzdelávaní,“ okomentovala Tomanovej vysvetlenie poslankyňa Zimenová.

• O tom, že umiestňovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl nie je len problémom regiónov východného Slovenska, písala v reportáži Denníka N Katarína Kiššová. Upozornila na prípady z Piešťan, kde rodičia nemajú možnosť výberu takej základnej školy, ktorá by ponúkala nástup od nultého ročníka. Situáciu teda riešia tak, že deti posielajú do špeciálnych škôl.

Mesto Piešťany pochybenie nepripúšťa a argumentuje tým, že jeho povinnosťou je iba sledovať, či si deti s trvalým pobytom v meste plnia povinnú školskú dochádzku, a nemá právo vedieť, či a aké mentálne postihnutie deti majú. „Posudky detí vidí iba riaditeľ školy. Riaditeľka špeciálnej základnej školy nemala takéto deti zapísať a mali nastúpiť do prvého ročníka bežnej školy,“ uviedla hovorkyňa mesta Eva Bereczová.

• Monitorovacia správa o Rómoch, ktorú pre Európsku komisiu pripravili slovenské mimovládne organizácie pod vedením Centra pre výskum etnicity a kultúry, upozornila na skutočnosť, že segregácia vo vzdelávaní sa na Slovensku presúva z materských a základných škôl aj na stredné školy.

Autori správy upozorňujú, že stredoškolské vzdelávanie rómskej mládeže v mnohých prípadoch prebieha na elokovaných pracoviskách odborných škôl v blízkosti osád a ich kvalita je otázna. „Celkovo naše mapovanie 20 lokalít rôznej veľkosti a podielu rómskej populácie naznačuje, že Slovensko neprijalo opatrenia, ktoré by priniesli hmatateľný posun k desegregácii od začiatku konania Európskej komisie pre porušenie rasovej smernice,” uvádza správa.

• Štúdium žiakov z vylúčených rómskych komunít na odborných školách zmieňuje aj vládou prerokovaná správa o činnosti splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity za rok 2017.

Správa okrem toho ako svoju prioritu zmieňuje aj zvyšovanie úrovne predprimárneho vzdelávania žiakov z marginalizovaných komunít. K 1. augustu 2017 sa podľa nej kapacity materských škôl rozšírili o 138 tried, čím boli vytvorené miesta pre 3 040 detí.

• Zavedenie povinnej predškolskej výchovy pre všetky deti označil splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz (Most – Híd) za hlavnú prioritu svojho úradu na nasledujúce obdobie. „Tento krok je alfou a omegou v prístupe rómskych detí ku vzdelaniu a urobíme všetko pre to, aby sme ho dosiahli,“ vyhlásil Ravasz. Zároveň dodal, že ministerka školstva Martina Lubyová (nom. SNS) je ich návrhu naklonená.

„K tomu však potrebujeme zákon, totiž starostovia musia vedieť na čom sú, že musia vytvoriť existujúce kapacity. Vytvorenie kapacít by nemal byť neriešiteľný problém, lebo máme k dispozícii tzv. modulované škôlky, známejšie pod pojmom kontajnerové škôlky. Sú to poctivé budovy, dajú sa spraviť za tri mesiace za 200-300 tisíc eur. A máme na to niekoľko desať miliónov eur z eurofondov,“ povedal splnomocnenec.

• Počet nevybavených žiadostí o prijatie dieťaťa do materskej školy podľa štatistík Centra vedecko-technických informácií SR z roka na rok stúpa. Medzi rokmi 2006 až 2017 stúpol takmer dvanásťnásobne, a to z 1 074 na 12 328 nevybavených žiadostí.

Otázku, či zavedenie povinného predškolského vzdelávania vyrieši problém nízkeho počtu detí v škôlkach, rozoberá blog projektu To dá rozum. Analytičky Katarína Vančíková a Miroslava Hapalová zdôvodňujú, že po zavedení povinného vzdelávania pre deti od 5 rokov by pri aktuálnych kapacitách „za bránami materských škôl zostalo až 23 % 3 – 4 ročných detí.“ Aby sa takejto situácii predišlo, je podľa autoriek vhodnejšie zaviesť nárokovateľné miesta v škôlkach.

O tom, v ktorých regiónoch Slovenska je to s prijímaním detí do materských škôl najlepšie, a kde je situácia naopak najkritickejšia, rozprávala Katarína Vančíková v rozhovore pre portál Eduworld.sk.

• Kým na Slovensku sa výstavba nových škôlok a škôl v posledných rokoch redukuje len na tzv. kontajnerové školy (napr. tututu), v susednej Českej republike organizujú architektonické súťaže na školy 21. storočia, ktoré umožnia modernú výučbu a inšpirujú deti k štúdiu.

„Chceme školu bezpečnú a takú, ktorá umožní komunitné využitie a bude slúžiť všetkým našim obyvateľom dlhé desaťročia,“ spresňujú autori jednej z takýchto súťaží, do ktorej sa prihlásilo až 108 tímov z 38 krajín a vyhrali ju architektonické tímy z Kanady, Česka, Talianska a Poľska.

 

Všimli sme si

• O neviditeľných bariérach, ktoré Rómom staviame aj v oblasti školstva a o tom, že sú omnoho pevnejšie než múr, ktorý stojí v obci Ostrovany, hovorila pre denník Pravda teoretička a historička umenia Zuzana Štefková, kurátorka výstavy „Bez nenávisti?“. Medzinárodná výstava bola naposledy inštalovaná v Nitrianskej galérii. Krátky rozhovor s kurátorkou pre Rádio Devín si môžete vypočuť tu.

• O zavedení povinnej predškolskej dochádzky, dostupnosti škôlok i spoločnom vzdelávaní rómskych anerómskych detí budú v stredu 2. mája v Kafé Scherz v Bratislave diskutovať splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz, vysokoškolský pedagóg Branislav Pupala, analytička To dá rozum Katarína VančíkováZuzana Havírová z Rómskeho advokačného a výskumného strediska. Diskusiu organizuje združenie eduRoma.

• O tom, či možno aj v slovenských školách postaviť do centra pozornosti študenta, bude na pozvanie Nadácie Pontis prednášať kolumbijská expertka Vicky Colbert, spoluzakladateľka inovatívneho modelu vzdelávania Escuela Nueva (Nová škola). Prednáška sa uskutočnítaktiež 2. mája na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Následne, vo štvrtok 3. mája, Nadácia Pontis udelí ceny Generácia 3.0 pätnástim inšpiratívnym vzdelávacím prístupom zo Slovenska.

• Evanjelický teológ a bývalý vysokoškolský pedagóg Ondrej Prostredník, ktorému po prejave na Dúhovom pochode v Bratislave v auguste 2017 evanjelická cirkev odňala povolenie vyučovať, sa stal laureátom ceny Veľvyslanectva USA na Slovensku Human Rights Defender za obranu ľudských práv. Video študentky Filmovej a televíznej fakulty VŠMU Michaely Prableskovej o teológovi si môžete pozrieť tu.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie