Denník N

Koláče bez práce: koľko by vyšiel základný príjem na Slovensku

Švajčiarski aktivisti oslavujú úspešnú petíciu za vyhlásenie referenda o základnom príjme (Bern, 2013. Foto: Stefan Bohrer)
Švajčiarski aktivisti oslavujú úspešnú petíciu za vyhlásenie referenda o základnom príjme (Bern, 2013. Foto: Stefan Bohrer)

Ak nechceme vyššie dane, univerzálny základný príjem na Slovensku by nestačil pokryť ani životné minimum

Koláče bez práce

Chudobní vidiečania v namíbijskej osade Otjivero-Omitara sa od roku 2008 stali súčasťou jedinečného projektu. Každý osadník mladší ako 60 rokov začal bez akýchkoľvek ďalších podmienok poberať univerzálny základný príjem v mesačnej výške 100 namíbijských dolárov (približne 9 eur). Projekt sa stretol s úspechom a pozitívnymi výsledkami: poklesla podvyživenosť detí a miera chudoby, vzrástla ekonomická aktivita, zlepšila sa školská dochádza. Namíbijská luteránska cirkev ako hlavný partner projektu pozastavila vyplácanie základného príjmu v júni 2013 z jednoduchého dôvodu: došli peniaze.

Namíbijský projekt má zatiaľ snáď najbližšie k tomu, čo by sa dalo nazvať kontrolovaným experimentom s univerzálnym základným príjmom (universal basic income, UBI). Koncept UBI je starý stovky rokov, ale novej obľube sa teší kvôli rastúcej automatizácii a hrozbe technologickej nezamestnanosti. Priaznivci pripisujú UBI pozitívne, miestami až magické vlastnosti: vysoká transparentnosť, nižšia administratívna záťaž, potlačenie chudoby, vyššia sloboda, posilnenie rodovej rovnosti či rast vzdelanostnej úrovne.

Kritici UBI upozorňujú na demotiváciu pracovať, výpadok daňových príjmov, vysoké náklady, nízku adresnosť, nárast inflácie, podporu šedej ekonomiky a vysoké náklady na zavedenie UBI do moderných daňových a sociálnych systémov. K podobným záverom došla aj správa nemeckého Spolkového snemu v reakcii na petíciu za zavedenie UBI. “Vysoká miera produktivity z dôvodu automatizácie nemá viesť k tomu, že stratíme z dohľadu cieľ plnej zamestnanosti”, uvádza správa. Okrem financovania však otvára aj dôležitú otázku sociálnej spravodlivosti: má sa moderný sociálny štát vzdať nároku kompenzovať sťažené životné situácie?

Delíme koláč na rovnaké časti

Rozpočtovo neutrálny základný príjem v roku 2017 na Slovensku by mohol vyzerať nasledovne. Ak spočítame výdavky, ktoré by mohli hypoteticky zaniknúť s existenciou UBI (ich zoznam uvádzam nižšie), k dispozícii získame koláč s objemom približne 10 mld. eur (11,6 % HDP). Keďže počet obyvateľov dosiahol 5,44 mil., každý by mohol mesačne poberať približne 152 eur. Keby chcel štát každému garantovať aspoň sumu životného minima (199,48 eur), musel by zrušiť takmer všetky dávky, príspevky, úľavy či bonusy, s nimi aj celú Sociálnu poisťovňu a zohnať ďalších 3,1 mld. eur navyše. Samozrejme pod podmienkou, že každý bude pracovať a platiť odvody ako doteraz.

Nadpolovičnú časť koláča (59 %) tvoria starobné dôchodky, bez ktorých by bol slovenský základný príjem ešte skromnejší. Pokiaľ by sme ich do koláča nezarátali a rozdelili ho len ľuďom do 60 rokov, každému by sa mesačne ušlo približne 80 eur, čo je ešte menej, ako priemerná výška pomoci v hmotnej núdzi (133,7 eur v roku 2016).

Veľké reformy mávajú distribučné dôsledky. Z UBI by mohli profitovať ľudia s nízkym príjmom, ktorí sa nekvalifikujú na pomoc v hmotnej núdzi, alebo domácnosti s vyšším počtom členov. Stratili by poberatelia pomoci v hmotnej núdzi, mladí rodičia, čerstvo nezamestnaní alebo ľudia so zdravotným postihnutím. Víťazi by mohli kompenzovať porazených, ale to už dnes vlastne robíme.

Univerzálny základný príjem nemusí byť zlý nápad v časoch, keď budeme zdaňovať stroje alebo na miestach bez akejkoľvek sociálnej siete. Dnes by však na Slovensku nestačil pokryť ani životné minimum. Debata o UBI preto prináša viac otázok, než odpovedí: bez ohľadu na motiváciu pracovať, je UBI spravodlivý koncept voči ľuďom v ťažkej zdravotnej alebo sociálnej situácii? Môže byť prínosom aj pre moderný a relatívne lacný sociálny systém? Dokážu vyššie dane financovať primeraný základný príjem bez poklesu ekonomickej aktivity? Za hranicami namíbijskej osady je svet predsa len trochu zložitejší.

* * *

Výdavky, ktoré by mohli zaniknúť zavedením UBI:

Sociálna poisťovňa (podľa súhrnnej bilancie za rok 2017)

Sociálna poisťovňa – základné fondy (7 561 mil. €), Sociálna poisťovňa – správny fond (151 mil. €)

Rozpočet MPSVR SR (podľa RIS)

rodičovský príspevok (363,8 mil. €), prídavok na dieťa (314,7 mil. €), dávka v hmotnej núdzi + príspevky (197,4 mil. €), kompenzácie ŤZP (258,7 mil. €), úhrady za poistencov štátu (224,9 mil. €), ostatné štátne dávky (162,9 mil. €), príspevok pri narodení dieťaťa (40,3 mil. €), príspevok na podporu náhradnej starostlivosti (14,4 mil. €), náhradné výživné (9,4 mil. €), ostatné sociálne dávky (4,8 mil. €), príspevok na pohreb (4 mil. €), príplatky a príspevky (3,8 mil. €), príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa (2 mil. €), nemocenské dávky (0,6 mil. €), príplatok k prídavku na dieťa (0,4 mil. €), príspevok viacnásobným rodičom / dvojčatá (0,05 mil. €).

Daňové výdavky (podľa rozpočtu verejnej správy na roky 2017-19)

daňový bonus na deti (252,1 mil. €), odvodová odpočítateľná položka pre nízkopríjmových (192,8 mil. €), dohody o prácach vykonávaných mimo pracovný pomer (74,0 mil. €), uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela(ku) (62,3 mil. €), odvodová úľava pre dlhodobo nezamestnaných (13,8 mil. €)

 

Teraz najčítanejšie