Denník N

Spôsob, ako zbaviť svet jadrového arzenálu, je ísť cestou späť

Už sa to raz stalo. Demilitarizácia je možná. Aj čo sa týka atómových zbraní. Kazachstan, Ukrajina a Južná Afrika sú príkladom toho, že reverzná militarizácia funguje. Technológia a pokrok teda môže v istých prípadoch aj nabrať spiatočku. Ak Severná Kórea bude ďalším štátom, ktorý sa vzdá atómových zbraní, bude to ďalší malý-veľký krok pre ľudstvo.

Rád hrávam hry, ‘čo keby’. Keď sa napríklad pýtam známych, ako by vyriešili takú alebo onakú situáciu, ak by mali moc, peniaze a priazeň povedzme osudu. Napríklad, ste momentálny americký prezident – a zoberiete si za svoj nielen cieľ ale aj poslanie, zbaviť svet atómových zbraní. Čo by ste urobili? Ako by ste postupovali? Na dnes, budem túto hru hrať sám so sebou…

V prvom (fiktívnom) rade, by bolo potrebné, aby sa medzi sebou dohodli hlavné veľmoci, a posadiť za jeden stôl všetkých predstaviteľov štátov, ktoré vlastnia jadrové zbrane. Momentálne je ich (až!) deväť. Ako zabrániť tomu, aby ich nasledovali aj iné štáty a teda, že by ďalšie krajiny prestali koketovať s jadrovou bombou (napríklad Irán, Saudská Arábia), bez toho aby to vyznelo farizejsky, že ‘my áno’, ale ‘ty už nie’? Treba začať hlavne od seba. A teda chcelo by to diplomaciou a presviedčacími nadschopnosťami prehovoriť tento špeciálny ‘atómový’ klubu štátov zvnútra, aby spoločne pristúpili na nasledovnú dohodu: všetci sa zbavia vlastných atómových zbraní a to tak, že by sa ich postupná likvidácia začala u tých štátov presne v opačnom poradí, ako ich aj získali. A teda, začalo by sa s poslednou krajinou, ktorá si osvojila výrobu atómovej bomby a teda v tomto prípade Severná Kórea.

Severnej Kórei by mohol Trump v blížiacich sa rokovaniach napríklad prisľúbiť, že ak sa zbaví svojho nukleárneho arzenálu (samozrejme pod dohľadom a kontrolou ostatných krajín), Američania by následne stiahli všetkých svojich cca 25,000 vojakov z Južnej Kórey. Plus, ostatné štáty (napríklad Japonsko, EÚ, etc.) by pristúpili na to, že by poskytli istú finančnú odmenu v miliardách, resp. kompenzáciu za túto dobrovoľnú stratu technológie a koniec koncov aj istého rešpektu na medzinárodnom poli.

Čo by malo nasledovať ďalej je, že by sa pristúpilo s takou istou požiadavkou k Pakistanu, ktorý získal nukleárne hlavice niekoľko rokov pred Severnou Kóreou. A potom by nasledovali ostatné štáty postupne, v presne opačnom poradí tak, ako ich získali, a teda India, Izrael, Čína, Francúzsko, Veľká Británia, až by ostali na koniec len Rusi s Američanmi, ktorí by museli pristúpiť k dekonštrukcii zbraní tohoto typu hromadného ničenia spoločne, pekne naraz.

Naivné? Podobné pokusy už boli a zlyhali. Aj Obama, aj Putin sa dokonca nechali počuť, že by súhlasili s kompletným ‘výpredajom‘ atómových hlavíc, avšak išli na to z opačného konca. Ak si niekto myslí, že by sa tieto dve nukleárne veľmoci dobrovoľne vzdali jadrových hlavíc ešte pred tým, ako napríklad Čína, alebo Francúzsko, je na obrovskom omyle. Mimochodom, tiež by som ešte neotváral šampanské na margo posledných podaní rúk medzi lídrami oboch Kóreí z minulého týždňa…  

A nie, nezaujíma ma debata o tom, že len a len kvôli týmto hrôzostrašným zbraniam, resp. kvôli takzvanému vzájomne zaručujúcemu zničeniu (z anglického MAD, mutual assured destruction)  sme tu nemali vojnu medzi veľmocami, keďže si to nechceli vojensky ‘rozdať’ medzi sebou, práve kvôli rešpektu a strachu z týchto zbraní ktorými disponuje aj druhá strana. Ak má raz prísť veľká vojna, som presvedčený, že tieto veľmoci do nej vykročia, či už s atómovými hlavicami alebo bez nich. Pre nás ostatných, ‘nezúčastnených’, by však bolo v najlepšom záujme, aby to bolo radšej v tom druhom prípade. Aj keby sa teda docielila čo i len taká dohoda, kde by si na finále Američania s Rusmi ponechali nejakých 50 ‘strategických’ hlavíc do zálohy pre ‘horšie časy’ alebo prípadný šach-mat, aj to by bolo vždy lepšie ako súčasný preexponovaný stav ktorý panuje na medzinárodnom poli.

Takisto odmietam teóriu predstaviteľa neorealizmu Kennetha Waltza, podľa ktorého by bolo najbezpečnejšie pre svetový mier, ak by každá jedna krajina na svete mala jadrové zbrane. To by bolo to isté, ako povedať, aby každá osoba mala dostať automatickú pištoľ a nosiť ju so sebou. Aj nedospelé dieťa, alkoholik, bezdomovec, aj duševne chorý, alebo aj ten čo bije svoju ženu (a.k.a. Irán) a vyhráža sa, že zastrelí raz svojho suseda…

Atómové zbrane jednoducho ostávajú tým najhorším strašiakom pre existenciu našej civilizácie. Pokiaľ existujú, je naša bezpečnosť asi taká, ako ísť spávať s nabitou pištoľou pod vankúšom. Síce chráni, ale buď sa raz zle vyspíte, alebo ju niekto použije proti vám (zneužitie bomby teroristickými skupinami je na samostatnú tému). Ak sa tejto úlohy nechopí niekto poriadne, tieto Damoklove meče, ktoré bdejú neustále nad našimi hlavami, nás budú stáť nielen život, ale aj život na tejto zemi ako taký. Existuje 14,000 dôvodov prečo by sa malo začať tlačiť na vlády, ktoré týmito zbraňami disponujú. Pretože približne toľko atómových hlavíc je ešte stále prítomných v našom svete. Je to síce značný pokles z čísla 68,000 z pred 30ich rokov, ale stále je to dosť na to, aby nás to všetkých stálo úplne všetko.

 

Autor je zakladajúcim členom politického hnutia Progresívne Slovensko. Text a myšlienky vychádzajú z autorovho presvedčenia a nevyhnutne sa nemusia zhodovať s názormi spomínaného hnutia.

Teraz najčítanejšie