Denník N

Sen o krajine, ktorá funguje.

Dnes, keď americkí výrobcovia automobilov sústreďujú svoju pozornosť na kategóriu SUV a opúšťajú (?) výrobu limuzín a Škodovka začína byť (výrobne) trochu nemecká, keď Mercedes vystavuje v Pekingu luxusný koncept Maybach Ultimate Luxury, keď armádny slovník obohacujú hypersonické zbrane, my sa chystáme na ďalší sociálny balíček a hľadáme odpovede na otázky, ktoré nám kladie okolitý svet (vietnamský letecký deň) a o ktorých by sme sa pri 40%-ných preferenciách zrejme ani nedozvedeli.

Ak dnes SNS prepiera Galkovu kauflanďácku minulosť, prečo sa ho nepýtali na dvojakú kvalitu potravín, prípadne na dvojakú kvalitu zbraní? Teda ak existuje.

“Keď sme v predčasných voľbách v roku 2013 skončili druhí, došlo mi, ako veľmi museli byť ľudia frustrovaní z politiky, ktorú si pre seba a pre svojich kamarátov sprivatizovali tradičné partaje“ píše Andrej Babiš v úvode svojej knihy.

Naučil som sa, že najdôležitejší pre firmu nie je naleštený autiak, ale jej zamestnanci – od vrátnika až po riaditeľa. Nebál som sa obklopiť tými, ktorí boli bystrejší a schopnejší ako ja. A tiež som sa naučil, že aby všetko fungovalo, tak sa šéf musí postarať o seba ako posledný.

Je lepšie riadiť štát ako rodinnú firmu alebo štát by mal do istej miery fungovať ako rodina. Zodpovedná rodina si porovná ceny v obchodoch alebo v e-shopoch, kým si kúpi novú práčku a nezadĺži sa na roky dopredu kvôli luxusnej dovolenke.

Solidarita, zodpovednosť, úspornosť, efektivita, pravidlá a zdravý sedliacky rozum by mali byť hnacím motorom nielen rodiny a firmy, ale aj štátu. K tomu ale potrebujete mať víziu, ktorú nahradili lobistické záujmy a korupcia. Štát riadia ľudia, ktorí nevidia ďalej ako za svoje volebné obdobie a ktorí sa spravidla pozerajú na politiku ako na šikovný spôsob, ako čo najrýchlejšie znásobiť stav svojho konta. Čo na tom, že kvôli svojmu vlastnému zbohatnutiu zadĺžia nás ostatných na niekoľko generácií dopredu …

Rozdelenie na ľavicu a pravicu už dávno neplatí. Ide stále o tých istých ľudí, ktorí majú pod rôznymi heslami jeden jediný cieľ. Žiť z politiky, z funkcií a príjmov z nich. Z politickej koristi, z dojenia štátu bez ohľadu na politickú príslušnosť. Do politiky by mali ísť ľudia, ktorí v živote niečo dokázali, ktorí chápu politiku ako službu a povolanie, ktorí majú nejakú víziu.

Nechcem sa zmieriť s predstavou, že slušní ľudia nemôžu byť v politike.

Na dnes hádam aj stačilo.

Teraz najčítanejšie