Denník N

Listy z Rakúska – Úrady

Keď som sa pred troma rokmi presťahoval do Rakúska, nastal v mojej hlave tak trochu zmätok. Každý deň sa mi hrnuli do hlavy nové nápady, myšlienky a zážitky, ktoré som porovnával s doterajším životom na Slovensku a túžil som sa hneď a zaraz podeliť s mojimi novými postrehmi. No uvedomil som si, že to môže byť len prvotný šok a že to chce čas, kým veci vyzrejú. Po troch rokoch už na niektoré veci dozrel čas a tak ak Vás zaujíma život na „Západe“, poďme na to. Upozorňujem, že mojim cieľom je ukázať, „ako sa to dá“, povzbudiť a ponúknuť dospelejší pohľad na svet, ako sme sa to kedysi učili v definícii o dospelosti: „Schopnosť sa čo najsprávnejšie rozhodovať a preberať zodpovednosť.“ 

Úrady.

Prvý dojem – nadšenie. Po bohatých skúsenostiach s úradmi na Slovensku som sa zrazu ocitol v inom svete. Potreboval som vybaviť všetko – od nahlásenia pobytu, cez poistenie, až po rodinné prídavky a prepácanie nečakaného ošetrenia na Slovensku, keď dcéra náhle na návšteve ochorela. A ako ten iný svet vyzeral? Úrady som potreboval navštíviť osobne iba dvakrát – „Chcú ťa vidieť“. Ale inak som všetko vybavil komunikáciou prostredníctvom emailu. No a to som sa až po roku dozvedel, že tu existuje portál na komunikáciu so štátom a jeho úradmi, kde to ide ešte ľahšie a rovno si iba ukladáte oskenované doklady do databázy. Medzitým sa na Slovensku spúšťala elektronická klienská brána za státisíce Eur, ktorá po prihlásení sa 1/3 klientov skolabovala. Pri prvom kontakte s úradmi som dostal tzv. check list, kde bolo presne vysvetlené, čo všetko potrebujem vybaviť a na ktorú tetu a pri ktorom okienku sa obrátiť a kedy na mňa má čas a kedy pije kávu – aby som si náhodou nemusel kupovať lístok na mestskú dopravu 2x a vymeškávať z novej práce. A pre prípad, že to fakt inak nešlo, dostal som potvrdenie o návšteve úradu a zamestnávateľ to akceptoval. Začínate tušiť ideálny svet, ktorý sa dokáže zrodiť len v detskej hlave? Tak to je fajn, lebo taký svet ozaj neexistuje. Teda negatívna stránka tohto ideálneho sveta je, že tu nič nebeží samo a aj o samozrejmé a automatické kroky sa musíte niekedy uchádzať sami. Prečo? Možno aby vám neboli uprené práva na rozhodnutia, ktoré na vás číhajú za každým rohom. Možno kvôli komplikovanosti systému, ktorý sa takto vyvinul z určitých dôvodov. Tak napríklad povinné poistenie motorového vozidla si vyberáte medzi asi 30 inštitúciami, ktoré by Vás radi poistili. To je predsa jednoduché ak viem čo chcem – čo najlacnejšiu poistku. Nuž časom zistíte, že mať cenu ako jediné kritérium znamená, že vám je ľahostajné, či si kúpite karé v megapotravinách otvorených aj  24.12 do 21:00, alebo vo výpredaji pracovnej obuvi. Áno, až tak. Ale možnosť voľby tu je. A je tu aj pomoc ako sa orientovať, len treba trochu potrápiť hlavu. Prirovnal by som to ako chvíľu, keď rybka Nemo opustila bezpečný a známy útes a vplávala do hlbokého a temného oceánu bez akejkoľvek šance sa orientovať. Z jedinym rodielom: v tej hlbokej vode som videl značky. Neboli to síce žiadne majáky, ale boli premyslené a správne umiestnené. No a nevýhoda? Boli napísané po nemecky.

Na druhej strane ale musím povedať, že niektoré úradné procesy tu zostali aj v zastaralej forme. Ale je to ozaj rarita. Rakúsko sa totiž nepotrebovalo tak silne inovovať za krátky čas, ako Slovensko, keď sa uchádzalo o vstup do EU. Robili to pozvoľna. V tom máme zasa tak trochu výhodu my. Takisto nemuseli urobiť do detailov všetky zmeny, ktoré odporučil Brusel – nešlo im o tak zásadné veci, ako išlo nám. Byť v Únii. Napríklad ŠPZ – pekne jazdia a platia staré aj nové a nemenili celoplošne všetky ako u nás. Ale nemajme to nikomu za zlé. Cieľ bol jasný a dosiahli sme ho aj vďaka takýmto menším krokom.

Čo sa týka ochoty a neochoty úradníčok a úradov – samozrejme, je to o ľuďoch a veľa záleží aj na Vašom prístupe, slušnosti, a zdvorilosti. Tu však musím povedať, že táto zásada mi otvorila veľa dverí aj na Slovensku. Mám pocit, že sú pokojnejší, milší a odbornejší. No občas natrafíte na mimozemšťana, ktorý skóre dorovnáva. A občas máte zlý deň zasa vy, alebo prídete na úrad nepripravený a chýba vám kopa dokladov. Ešte jednu vec som v tejto oblasti vypozoroval, kde veľa cudzincov robí chybu: majme sebavedomie, ale buďme si vedomí svojich limitov. Aj Rakúšania sú ľudia, vedia pochopiť. Nebudete prvý, ani posledný cudzinec, to vám garantujem.

Zhrnutie mi napadá celkom jednoduché. Život v Rakúsku je tak trochu, ako keď si inštalujete do počítača software a na úvod sa Vás inštalácia opýta, či chcete inštalovať ako profesionál, standard, alebo easy. Jednoducho, každý má možnosť si vybrať a to je v poriadku.

 

Teraz najčítanejšie

Marek Vyrostko

Študoval som strednú odbornú školu zdravotnícku, odbor zdravotnícky laborant. Potom som študoval filozofiu a katolícku teológiu na Trnavskej Univerzite. Mám skúsenosti v oblasti práce s rómami, mládežou a ľuďmi na okraji spoločnosti. Pracoval som na obchodnom oddelení, na finančnom oddelení pre kontroling a ako špecialista pre náhradné diely bioplynových motorov rakúskej značky Jenbacher. Voľný čas: ľadový hokej, literatúra, dejiny, filozofia, kaktusy a lode.