Áno, je pravdou, že EÚ kritizujem tam, kde si kritiku zaslúži, najmä, ak nedodržiava svoje vlastné pravidlá, či používa dvojitý meter. Ale nikdy som nespochybnil naše členstvo v EÚ, naopak, viackrát som sa vyjadril, že členstvo v EÚ je kľúčovým záujmom Slovenska a tento postoj som aj vyargumentoval. To všetko našim elitám nestačilo, stále im prekážalo, že hovorím o obhajobe slovenských záujmov, odmietam geopolitiku ako argument sám osebe a ešte som si aj dovolil kritizovať nemeckú kancelárku Merkelovú, za to, že vpustila do krajiny milión migrantov (mimochodom, dnes sa nevedia tých, ktorým bol zamietnutý azyl, zbaviť). A tak ortieľ znel „radšej Fico s bezbrehou korupciou, ako Sulík bez oligarchov“.

Nuž, tak pozrime sa, ako rozumie geopolitike Fico, ako si cení nášho najsilnejšieho partnera, Nemecko. V stredu podvečer vyšiel na Spiegel.de, teda na jednom z najrenomovanejších nemeckých týždenníkov, rozsiahly článok o tom, ako Slovensko pomáhalo pri únose osoby z Vietnamu, ktorá v Nemecku požiadala o azyl. Článok o tom, ako už trištvrte roka zahmlievame, že auto zrejme s únoscom stálo rovných 100 minút (auto bolo z bežnej požičovne a tá má vo všetkých svojich autách nainštalované GPS; únos asi riešili nejakí prudkí profíci) a o tom, ako bol unesený Vietnamec niekoľko dní po svojom akože dobrovoľnom návrate odsúdený na dvakrát doživotie.

A keď sa už píše o Slovensku ako o krajine, ktorá pomáha kidnapperom, tak sa čitateľ dozvie o napojení vlády Roberta Fica na taliansku mafiu, o slečne Troškovej na pracovnom obede s kancelárkou Merkelovou a o korupcii v eurofondoch. Toto je čistá hanba a povesť Slovenska ako malej, ale snaživej krajiny, sa rúca v priamom prenose.

Zažili sme však aj lepšie časy. To bolo vtedy, keď sa o Slovensku písalo ako o ekonomickom tigrovi, ktorý zaviedol rovnú daň alebo o krajine, ktorá ako jediná nabrala odvahu a odmietla posielať peniaze do Grécka (prvý balík v auguste 2010). To boli časy, kedy naši občania žijúci v Nemecku mali dôvod byť hrdí na krajinu, z ktorej pochádzajú.

Dnes je to len a len o hanbe. Ako prvé bolo porušených niekoľko medzinárodných predpisov, napríklad protokoly Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO). Nasledovalo porušenie Štokholmského protokolu a porušenie ochrany vonkajších hraníc EÚ. Toto sú tie veci, ktoré zo Slovenska robia nedôveryhodného a nespoľahlivého partnera.

Partnera nerobí nespoľahlivým to, že niečo odmietne, čo má právo odmietnuť (ako odmietlo Slovensko prvú pomoc Grécku), ale že porušuje pravidlá a dohody, ku ktorým sa zaviazal. A práve na toto sme my v SaS a ja osobne vždy striktne dbali a dbať budeme– dodržiavať platné dohody.

Partnera robí nespoľahlivým aj nekonzistentnosť. Napríklad ak sa niekto hlási ku ateistom a keď mu to práve vyhovuje, tak je z neho birmovaný katolík. Alebo keď sa Robert Fico horlivo hlási k akémusi jadru EÚ a keď mu to práve vyhovuje, vidí v západe, v mimovládkach a samozrejme v Šorošovi najväčšieho nepriateľa Slovenska. Toľko teda na tému „Fico, veľký Európan“.

Za SaS hovorím, že budeme Európskej únii spoľahlivým partnerom. Nie nekritickým a rozhodne budeme mať na zreteli záujmy občanov Slovenska. Zároveň však nemáme najmenšie pochybnosti o našej prozápadnej orientácii napriek tomu, že občas kritizujeme Ameriku, rovnako nemáme pochybnosti o našom členstve v EÚ a dúfame, že aj naša kritika pomôže EÚ zlepšiť a rozhodne sa nebudeme chodiť zaliečať do Ruskej dumy.

V tomto bude SaS spoľahlivým a korektným partnerom pre EÚ. V konzistentnosti, v pevných postojoch, v dodržiavaní dohôd a v otvorenej, priamej  komunikácii.