Denník N

Radšej Fico ako Sulík. Najmä v hanbe pre našu krajinu.

Nie je to tak dávno, keď niektorí mienkotvorci dospeli k záveru, že by radšej volili Smer na čele s Ficom ako SaS na čele so mnou. A to preto, že Fico nespochybňuje našu zahraničnopolitickú orientáciu, hrdo sa hlási do jadra a je pre našich západných partnerov spoľahlivý partner. Najmä pre Nemecko, ktorého sa musíme držať stoj čo stoj. Nakoniec, bolo obdobie, kedy v podstate celá európska politika Slovenska stála na „stoj čo stoj sa držať Nemecka“.

Áno, je pravdou, že EÚ kritizujem tam, kde si kritiku zaslúži, najmä, ak nedodržiava svoje vlastné pravidlá, či používa dvojitý meter. Ale nikdy som nespochybnil naše členstvo v EÚ, naopak, viackrát som sa vyjadril, že členstvo v EÚ je kľúčovým záujmom Slovenska a tento postoj som aj vyargumentoval. To všetko našim elitám nestačilo, stále im prekážalo, že hovorím o obhajobe slovenských záujmov, odmietam geopolitiku ako argument sám osebe a ešte som si aj dovolil kritizovať nemeckú kancelárku Merkelovú, za to, že vpustila do krajiny milión migrantov (mimochodom, dnes sa nevedia tých, ktorým bol zamietnutý azyl, zbaviť). A tak ortieľ znel „radšej Fico s bezbrehou korupciou, ako Sulík bez oligarchov“.

Nuž, tak pozrime sa, ako rozumie geopolitike Fico, ako si cení nášho najsilnejšieho partnera, Nemecko. V stredu podvečer vyšiel na Spiegel.de, teda na jednom z najrenomovanejších nemeckých týždenníkov, rozsiahly článok o tom, ako Slovensko pomáhalo pri únose osoby z Vietnamu, ktorá v Nemecku požiadala o azyl. Článok o tom, ako už trištvrte roka zahmlievame, že auto zrejme s únoscom stálo rovných 100 minút (auto bolo z bežnej požičovne a tá má vo všetkých svojich autách nainštalované GPS; únos asi riešili nejakí prudkí profíci) a o tom, ako bol unesený Vietnamec niekoľko dní po svojom akože dobrovoľnom návrate odsúdený na dvakrát doživotie.

A keď sa už píše o Slovensku ako o krajine, ktorá pomáha kidnapperom, tak sa čitateľ dozvie o napojení vlády Roberta Fica na taliansku mafiu, o slečne Troškovej na pracovnom obede s kancelárkou Merkelovou a o korupcii v eurofondoch. Toto je čistá hanba a povesť Slovenska ako malej, ale snaživej krajiny, sa rúca v priamom prenose.

Zažili sme však aj lepšie časy. To bolo vtedy, keď sa o Slovensku písalo ako o ekonomickom tigrovi, ktorý zaviedol rovnú daň alebo o krajine, ktorá ako jediná nabrala odvahu a odmietla posielať peniaze do Grécka (prvý balík v auguste 2010). To boli časy, kedy naši občania žijúci v Nemecku mali dôvod byť hrdí na krajinu, z ktorej pochádzajú.

Dnes je to len a len o hanbe. Ako prvé bolo porušených niekoľko medzinárodných predpisov, napríklad protokoly Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO). Nasledovalo porušenie Štokholmského protokolu a porušenie ochrany vonkajších hraníc EÚ. Toto sú tie veci, ktoré zo Slovenska robia nedôveryhodného a nespoľahlivého partnera.

Partnera nerobí nespoľahlivým to, že niečo odmietne, čo má právo odmietnuť (ako odmietlo Slovensko prvú pomoc Grécku), ale že porušuje pravidlá a dohody, ku ktorým sa zaviazal. A práve na toto sme my v SaS a ja osobne vždy striktne dbali a dbať budeme– dodržiavať platné dohody.

Partnera robí nespoľahlivým aj nekonzistentnosť. Napríklad ak sa niekto hlási ku ateistom a keď mu to práve vyhovuje, tak je z neho birmovaný katolík. Alebo keď sa Robert Fico horlivo hlási k akémusi jadru EÚ a keď mu to práve vyhovuje, vidí v západe, v mimovládkach a samozrejme v Šorošovi najväčšieho nepriateľa Slovenska. Toľko teda na tému „Fico, veľký Európan“.

Za SaS hovorím, že budeme Európskej únii spoľahlivým partnerom. Nie nekritickým a rozhodne budeme mať na zreteli záujmy občanov Slovenska. Zároveň však nemáme najmenšie pochybnosti o našej prozápadnej orientácii napriek tomu, že občas kritizujeme Ameriku, rovnako nemáme pochybnosti o našom členstve v EÚ a dúfame, že aj naša kritika pomôže EÚ zlepšiť a rozhodne sa nebudeme chodiť zaliečať do Ruskej dumy.

V tomto bude SaS spoľahlivým a korektným partnerom pre EÚ. V konzistentnosti, v pevných postojoch, v dodržiavaní dohôd a v otvorenej, priamej  komunikácii.

Teraz najčítanejšie

Richard Sulik

Záleží mi na tejto krajine. Lebo tu chcem žiť, lebo sem patrím. Nechcem aby moje deti opustili Slovensko, ako moji rodičia v 1980. Preto som v politike, preto spravím všetko, aby Slovensko bolo lepšou krajinou pre život. Máme na to. Máme skvelých ľudí, krásnu krajinu, mier a ak bude veci verejné spravovať lepšie, bude tu radosť žiť.