Denník N

Whistlebloweri: Ochrana oznamovateľov pred pomstou dostane európsku nadstavbu

Tony Webster/ Flickr
Tony Webster/ Flickr

EÚ chystá smernicu o ochrane informátorov v celej únii, argumentuje jednotným trhom. Slovensko už dnes špeciálny zákon má, v procese je jeho novela.

Časová os:

 

Strach z represie má na potenciálnych informátorov výrazný vplyv. Podľa špeciálneho Eurobarometra z roku 2017 až 81 % respondentov nenahlásilo korupciu, o ktorej sa dozvedeli alebo boli jej svedkami.

Európska komisia predložila v apríli 2018 zásadný legislatívny návrh, ktorý by zjednotil základné parametre ochrany tzv. whistleblowerov (informátorov, oznamovateľov) naprieč EÚ.

Podľa návrhu smernice je whistleblower niekto, kto podáva informáciu o porušovaní legislatívy EÚ, o ktorej sa dozvie pri svojej pracovnej činnosti.

Smernicu bude teraz čakať zdĺhavý legislatívny proces za účasti Európskeho parlamentu a členských štátov. Rôzne akcenty, ktoré už dnes zaznievajú v Európskom parlamente rozoberáme nižšie.

Právny základ: Jednotný trh

Tak ako každý legislatívny návrh, musí aj tento Európska komisia primerane zdôvodniť. V tomto prípade tvrdí, že výrazne sa líšiaca ochrana informátorov medzi členskými štátmi má vplyv na fungovanie jednotného trhu a európskych politík.

Diselgate, Luxleaks či Panama Papers, otrava fipronilom či Cambridge Analytica sú príklady veľkých škandálov, o ktorých sa verejnosť a orgány dozvedeli alebo mohli dozvedieť vďaka informátorom.

Aféra okolo spoločnosti Cambridge Analytica je špeciálne ilustratívna, keďže v tomto prípade ide o porušenie európskej legislatívy na ochranu osobných údajov a je tam rozmer hrozby pre verejný záujem.

Legislatívna ochrana whistleblowerov má v prvom rade znížiť riziká a postihy pre človeka, ktorý sa k takému kroku odhodlá. To je aj cieľom navrhovanej smernice.

Pokiaľ ide o rozsah porušení, ktoré pokrýva ide napríklad o pochybné verejné obstarávania,  obchádzanie pravidiel o praní špinavých peňazí, výroba produktov a konanie, ktoré ohrozujú verejné zdravie a bezpečnosť alebo nespĺňajú iné zákonné štandardy, aktivity, ktoré poškodzujú environmentálne pravidlá a podobne.

Spadať pod ňu samozrejme bude aj poškodzovanie finančných záujmy EÚ – teda napríklad podvody s eurofondami, podvody s DPH (čo je už aj dnes je ošetrené európskym právom) – alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti zo strany nadnárodných korporácií.

Povinnosti pre firmy aj štáty  

Smernica pokrýva verejný aj súkromný sektor. Štátne a regionálne orgány ako aj samosprávy s viac ako 10 tisíc obyvateľmi musia zriadiť nastaviť vnútorné nehlasovacie kanály, ktoré sú schopné zachovať oznamovateľovu anonymitu, ak si to bude želať. Inými slovami, musia vyčleniť zodpovedného človeka alebo oddelenie, ktoré sa podnetom whistleblowerov bude zaoberať…

 

Celý článok na…

Článok bol uverejnený na stránkach EURACTIV.sk, je súčasťou projektu „EÚ na križovatke“, financovaného Európskym parlamentom.

Teraz najčítanejšie

EURACTIV

EURACTIV.sk je spravodajský portál o dianí v Európskej únii a európskom dianí na Slovensku. Vychádza od roku 2003. Blog je súčasťou projektu EU na križovatke, realizovaného s podporou Európskeho parlamentu.