Whistlebloweri: Ochrana oznamovateľov pred pomstou dostane európsku nadstavbu
EÚ chystá smernicu o ochrane informátorov v celej únii, argumentuje jednotným trhom. Slovensko už dnes špeciálny zákon má, v procese je jeho novela.
Časová os:
- November 2014: Na Slovensku začína platiť zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti (307/2014)
- November 2014: Aféra Luxleaks: bývalí zamestnanci PricewaterhouseCoopers Antoine Deltour a Raphaël Halet poskytli Medzinárodnému konzorciu investigatívnych novinárov údaje o tajných daňových dohodách medzi klientami PWC (spravidla veľké nadnárodné korporácie) a luxemburskou vládou.
- Február 2015: Aféra Swissleaks: počítačový analytik švajčiarskej pobočky britskej banky HSBC Hervé Falciani zverejnil dáta o účtoch desiatok tisíc individuálnych klientov a offshorových spoločností naznačujúce veľkú schému daňových únikov s vedomím a podporou banky HSBC.
- Apríl 2016: Aféra Panama papers: anonymný zdroj poskytol novinárom 11,5 milióna interných dokumentov panamskej právnickej firmy Monssack Fonseca, ktoré poukazujú na možné daňové úniky a korupciu
- 14 Február 2017: Uznesenie Európskeho parlamentu o úlohe whistleblowerov v ochrane finančných záujmov EÚ
- Marec-máj 2017: Európska komisia spúšťa verejnú konzultáciu o ochrane whistleblowerov
- Október 2017: iniciatívna správa Európskeho parlamentu o ochrane whistleblowerov, ktorí konajú vo verejnom záujme
- marec 2018: Úrad vlády SR predkladá do MPK Zákon o ochrane oznamovateľov (109/2018)
- apríl 2018: Európska komisia predkladá návrh smernice o ochrane osôb, ktorý oznamujú porušovanie práva EÚ
Strach z represie má na potenciálnych informátorov výrazný vplyv. Podľa špeciálneho Eurobarometra z roku 2017 až 81 % respondentov nenahlásilo korupciu, o ktorej sa dozvedeli alebo boli jej svedkami.
Európska komisia predložila v apríli 2018 zásadný legislatívny návrh, ktorý by zjednotil základné parametre ochrany tzv. whistleblowerov (informátorov, oznamovateľov) naprieč EÚ.
Podľa návrhu smernice je whistleblower niekto, kto podáva informáciu o porušovaní legislatívy EÚ, o ktorej sa dozvie pri svojej pracovnej činnosti.
Smernicu bude teraz čakať zdĺhavý legislatívny proces za účasti Európskeho parlamentu a členských štátov. Rôzne akcenty, ktoré už dnes zaznievajú v Európskom parlamente rozoberáme nižšie.
Právny základ: Jednotný trh
Tak ako každý legislatívny návrh, musí aj tento Európska komisia primerane zdôvodniť. V tomto prípade tvrdí, že výrazne sa líšiaca ochrana informátorov medzi členskými štátmi má vplyv na fungovanie jednotného trhu a európskych politík.
Diselgate, Luxleaks či Panama Papers, otrava fipronilom či Cambridge Analytica sú príklady veľkých škandálov, o ktorých sa verejnosť a orgány dozvedeli alebo mohli dozvedieť vďaka informátorom.
Aféra okolo spoločnosti Cambridge Analytica je špeciálne ilustratívna, keďže v tomto prípade ide o porušenie európskej legislatívy na ochranu osobných údajov a je tam rozmer hrozby pre verejný záujem.
Legislatívna ochrana whistleblowerov má v prvom rade znížiť riziká a postihy pre človeka, ktorý sa k takému kroku odhodlá. To je aj cieľom navrhovanej smernice.
Pokiaľ ide o rozsah porušení, ktoré pokrýva ide napríklad o pochybné verejné obstarávania, obchádzanie pravidiel o praní špinavých peňazí, výroba produktov a konanie, ktoré ohrozujú verejné zdravie a bezpečnosť alebo nespĺňajú iné zákonné štandardy, aktivity, ktoré poškodzujú environmentálne pravidlá a podobne.
Spadať pod ňu samozrejme bude aj poškodzovanie finančných záujmy EÚ – teda napríklad podvody s eurofondami, podvody s DPH (čo je už aj dnes je ošetrené európskym právom) – alebo vyhýbanie sa daňovej povinnosti zo strany nadnárodných korporácií.
Povinnosti pre firmy aj štáty
Smernica pokrýva verejný aj súkromný sektor. Štátne a regionálne orgány ako aj samosprávy s viac ako 10 tisíc obyvateľmi musia zriadiť nastaviť vnútorné nehlasovacie kanály, ktoré sú schopné zachovať oznamovateľovu anonymitu, ak si to bude želať. Inými slovami, musia vyčleniť zodpovedného človeka alebo oddelenie, ktoré sa podnetom whistleblowerov bude zaoberať…
Článok bol uverejnený na stránkach EURACTIV.sk, je súčasťou projektu „EÚ na križovatke“, financovaného Európskym parlamentom.