Denník N

V Rakúsku si jej spevácky talent cenia, na Slovensku je neznáma

Foto: Radiohlavy.sk
Foto: Radiohlavy.sk

Andrea Bučko navonok patrí medzi citlivé duše s melancholickým ladením. Obľubuje Emily Dickinson, ktorej báseň zhmotnila na najnovšom albume Escape.

Andrea Bučko

Foto: newmodelradio.sk

Escape

8/10

Andrea je atypickou interpretkou na slovenskej hudobnej scéne. Vo svojej tvorbe mieša džez, vážnu hudbu, slovenský folklór, šansón. Mnohí ju označujú za slovenskú Norah Jones. Zdanlivo smutná sadá za klavír a premýšľa nad melódiou, inštinktívne kladie prsty na jednotlivé klávesy. „Vždy mi ide o emóciu, ktorú skladba vyvolá,“ hovorí. Text prichádza ako druhý v poradí.

Andrea Bučko sa narodila do hudobnej rodiny. Od útleho veku hrala na klavíri, vymýšľala si vlastné pesničky. Hru na klavíri prerušila ako tínedžerka, toto rozhodnutie dodnes ľutuje. Vyrastala na kapelách ako Queen, Beatles, neobišla ju ani vážna hudba. Neskôr sa priklonila k alternatíve, kapelu Radiohead spomína aj na najnovšom albume. Príliš nad vecami premýšľa, analyzuje ich. Práve táto zádumčivosť skrížená s citlivosťou jej umožňuje vidieť svet inak.

Andrea vyštudovala réžiu na VŠMU v Bratislave. Po jej ukončení vydala kolaboratívny projekt s názvom In the middle of… vo vydavateľstve Azyl, v roku 2015 prekvapila sólovkou Polarity. Titulná skladba „Be my lover“ sa stala pop rockovým hitom, speváčka o nej však postupom času hovorí ako o „experimente“. Tak či onak, milo prekvapilo najmä hudobné video, spolupracovali na ňom rôzni Andreini kamaráti. Polarity však zasahovala aj do iných žánrov. Jedným z vydarených experimentov je skladba „Isn‘t it“ pojednávajúca o boji medzi racionalitou a emóciami.

Po tomto albume si speváčka podala projekt do umeleckej rezidencie Cité Internationale des Arts, zaľúbila sa a odišla do Paríža. Tu začala pracovať na nahrávke Escape, ktorá vyšla len nedávno. Album je v mnohom zrelší ako ten predošlý. Andrea sama poznamenáva „Nejde o zmenu, ale vývin.“ Popové prvky vymizli spolu s elektronickými odtieňmi, nahradil ich akustický aranžmán. Bučko priznáva, že chcela, aby skladby zneli „živo“. Väčšina z nich bola nahratá na prvý či druhýkrát.

Novinkou sa tiahne atmosféra podobná Norah Jones, v niektorých polohách melódie pripomínajú severanku Agnes Obel. Na albume nájdeme aj vplyvy Joany Newsom („Butterfly“) či šansónovej Edith Piaf („Paradis“).  Práve preto z albumu cítiť akúsi nestálosť. Akoby si Andrea si hľadala polohu, ktorá jej sedí najviac. Skúša a ohmatáva rôzne nástroje, testuje kvality hlasu. Takéto skúmanie terénu je však v začiatkoch tvorby prirodzené.

Interpretka na albume spolupracovala s Heliom Flandersom zo skupiny Vanguart. Veľmi rýchlo si sadli, v priebehu jedného dňa nahrali excelentnú pieseň „When Our Voices Match (Touch me)“. Za vypočutie rozhodne stoja aj skladby „Don‘t belong to“ či „It Follows Me“.

Bučko plánuje so spomínaným Flandersom spoločné turné v rôznych krajinách, zastaví sa aj v Bratislave. Najnovšie jej album zaujal organizátorov rakúskeho festivalu Jazz fest Wien. Andrea sa preto objaví aj vo Viedni. Ak máte radi komornú atmosféru klavírnych melódií, nenechajte si tento zážitok ujsť 7. júla v Porgy & Bess.

Teraz najčítanejšie

Klára Kusá

Som človek, druh kultúrno-umelecký, dve nohy, dve ruky, vlasov tak akurát, myšlienok priveľa, racionality primálo. Cieľom môjho blogu je najmä šírenie osvety v oblasti psychického zdravia. Svoje ťažkosti sa zároveň snažím ukazovať vo svetle pozitívnom, svetle inakosti a daru.