Slovensko je v politickej kríze. Ako z nej von?
Či si to uvedomuje alebo nie, Slovensko je dlhodobo vo veľkej politickej kríze. Vlastne už od roku 2012 nefunguje rovnováha síl na našej politickej scéne. Na jednej strane je tu Smer, ktorý pevne drží opraty ľavice, a na druhej strane opozícia pravicových strán, ktoré ho nie sú schopné nahradiť ani za „ideálnych“ podmienok keď sa koalícia rozpadá.
Február 2018 ukázal neschopnosť súčasnej opozície vládnuť.
Po februári 2018 sme si prešli najväčšou krízou akejkoľvek Ficovej vlády. Naša vláda stála doslova na jednej silne nalomenej nohe, bola tu obrovská podpora verejnosti pre výmenu, nie ministra, nie premiéra, ale celej vlády, to znamená aj spolu so stranami. Nestalo sa tak. Opozícií možno stačilo iba „fúknuť“ a celý ten cirkus by sa zosypal na náhradné súčiastky, avšak namiesto toho aby rástla, mesiac po kríze sa parlamentná opozícia rozpadá a jej preferencie dokonca klesajú.
Parlamentná opozícia totiž nie je opozíciou, iba jej karikatúrou, pretože opozícia musí predstavovať alternatívu voči vláde. Alternatívu, ku ktorej sa môže národ prikloniť v prípade, že koalícia zlyhá. Fakt je však taký, že v mnohých prípadoch na Slovensku ľudia volia opozíciu, nie preto, že by s ňou súhlasili, ale pretože to nie je Fico.
Zmena nestačí!
Aj keď je to najsilnejší argument parlamentnej opozície, ľudia nehľadajú zmenu, ale status quo, pretože to predstavu jasnú víziu. Bohužiaľ jediné, aspoň z malej časti, status quo je dnes Smer. Voliči presne vedia, čo od neho čakať. Vo februári sa ukázalo, že to nie je tak celkom pravda, ľudia si to uvedomili a preferencie Smeru padli o 5 percentuálnych bodov.
Čo znamená status quo?
Na Slovenskuje status quo považované za zlú vlastnosť. Hlavne preto, že vychádza zo zlého predpokladu: status quo predstavuje skorumpovaných politikou. Niet sa čomu diviť, ako som spomenul na Slovensku je Smer status quo, SDKÚ bolo status quo, KDH je do istej miery status quo, dokonca si dovolím povedať, že HZDS ním bolo. Všetky tieto strany vyvolávajú silné emócie, pretože sa s nimi spájajú mnohé kauzy, dokonca v prípade HZDS zločiny, únos, vražda…
Preto aby ste ma pochopili skúste na chvíľu prijať fakt, že tieto kauzy sú spôsobené tým, že sme im ich dovolili spáchať (nepriamo).
Status quo predstavuje silnú, jasne vyhranenú stranu s víziou a ponukou, nech už je hocijaká (problém KDH). Takéto strany nesmú byť riadené jedným mužom a nesmú sa báť v prípade zlyhania vymeniť vedenie (problém Smeru a HZDS). Ďalej životnosť strany nesmie byť naviazaná na politickú životnosť jej lídrov (problém SDKÚ).
Nič z tohoto súčasná opozícia nespĺňa. Nestačí keď Borisko spraví tlačovku o potravinovej sebestačnosti Slovenska, ktorá je úplne nepotrebná vo voľno-trhovej ekonomike. Alebo predstava, že Matovičová emotívna tlačovka nevyrieši Slovenský problém s korupciou je úplne smiešná.
Aká je cesta von z tejto krízy?
Ako som spomenul, je potrebné aby sa vyformovalo status quo, ktoré nebude za voličmi populisticky utekať, ale bude ich priťahovať svojou víziou. Je nezmysel, aby na Slovensku fungovalo 11 strán s ambíciou dostať sa do parlamentu, stačilo by 4-5. Jednou z týchto strán môže byť jasne sa formujúce konzervatívne KDH, ďalšou stredo-pravé SPOLU a zatiaľ poslednou viditeľnou liberálne Progresívne Slovensko. Zatiaľ v tejto schéme chýba jasne ľavicová strana, ktorá by tvorila oporu pre ľavicového voliča. Neverím, že by sa ňou, za akýchkoľvek okolností, mohol stať Smer, preto dúfam, že sa aj v tomto smere objaví jasná iniciatíva.
Fakt, že ľudia chcú status quo podporujú aj posledné prieskumy, zatiaľ čo parlamentná opozícia stráca, SPOLU s Progresívnym, bez akejkoľvek bilbordovej kampane, bez akýchkoľvek „vlastnou hlavou“ získaných financií, klopú na bránu parlamentu! Pretože sú to strany, ktoré o sebe netvrdia, že sú zmenou, ale konajú tak!
Autor je členom hnutia Progresívne Slovensko
