BLOG
Ľudmila Kolesárová
Ľudmila Kolesárová
22 083

Miluje ju aj bez nohy, žijú na samote a s dcérou išli na operáciu mozgu vlakom

Miro ťažko pracuje na družstve, potom zbehne domov ku lesu, aby sa staral o ženy, ktoré miluje. Keď sa rozprávame, z rodiny ide súdržnosť a pohoda. Štát im veľmi nepomohol, žijú skromne. Najradšej spomínajú na jedinú spoločnú dovolenku – v Prahe. Keď išli na Veronikinu operáciu mozgu.

Po dvore im občas prebehne srna alebo veverička. Na samotu k nim patria aj mačky a psy. Aj najdúchom sa ujde  kus domova. Lebo tu, na samote pri Hlohovci, majú ľudia od nepamäti v sebe veľa lásky.

Janka prišla o nohu minulého roku. Amputácia bola vyvrcholením rakoviny, ktorá sa ťahá od roku 2011. Ktovie, ako by sa veci vyvíjali, keby niekto v nemocnici nečakal na peniaze, hoc len v náznakoch, od rodiny, ktorá ich jednoducho nemá? To sa môže prejaviť aj tým, že sa neustále ruší termín operácie a prvá príde až rok a pol po diagnostikovaní nádoru. Ten medzitým vyrástol z 9 cm na 21 cm. Dnes to už Jana nechce riešiť. Je rada, že je v rukách iných, oveľa lepších lekárov a má iné starosti. Svoje zdravie, ale aj Veronikino. Jej dcéra je po operácii mozgu.

V roku 2015 Veronikine záchvaty nabrali na intenzite. Spätne spomínajú, že sa objavovali už dávnejšie. Raz Veronike tŕpli ruky, raz mala  bolesti hlavy, raz stŕpla celá jedna strana tela na  dlhšiu dobu. Do toho epileptické záchvaty. Záchranky začali byť u nich na bežnom poriadku. Lekárka ju posielala k psychiatričke, až kým mama neskríkla, aby ju už poslala na poriadne vyšetrenia.

VÝSLEDKY SA STRATILI

Veronika sa konečne dostala na magnetickú rezonanciu. No CD sa niekam stratilo spolu so všetkými záznamami a doteraz sa nenašlo. A tak si to zopakovala. Diagnóza – malformácia mozgu – zhluk ciev, ktoré tlačia na okolie. Veronika trávila týždne na striedačku v Bratislave a v Trnave v nemocnici. Ušla sa jej aj JISka.

Dovtedy mávala veľa brigád, triedila obálky, roznášali letáky, chcela pomôcť rodine, ktorá nikdy nemala vysoký príjem. Ak zarobila za mesiac 50 EUR, veľmi sa tešila. Veď mamka, kedysi predavačka,  bola dlhodobo chorá, najprv mala polovičný invalidný len 70 EUR. Otec ako traktorista  tiež veľa nezarobí. Avšak brigády skončili. A skončilo aj štúdium prvého ročníka na vysokej škole.

JEDINÁ DOVOLENKA – V PRAHE

V Bratislave jej odporučili zákrok Gama nožom v Prahe. A tak sa na operáciu mozgu rodina vybrala vlakom. Otec, chorá mama, sestra a Veronika. Chodia spolu všade. Súdržnosť je najväčším a najkrajším majetkom tejto rodiny. Vlastne aj tie letáky roznášali všetci spolu. Lebo rodina má byť vždy spolu.

Prvý výjazd do Prahy sa nepodaril, Veronika dostala virózu. Nasledoval druhý a ani ten nevyšiel a pri treťom, ktorý absolvovali už na aute, Veronike hlavu už „opravili“. Avšak mama ju nemohla ísť pozrieť. Dostala zápal pľúc a bola izolovaná na pražskom byte rodiny, ktorá im pomohla.

Napriek všetkému spomínajú na pobyt v Prahe ako na ich jedinú spoločnú dovolenku.

Foto: Veronika má talent a miluje umenie. Zdravotné  limity jej nedali šancu študovať.

NAJLEPŠÍ OTEC

Všetky nekonečné vyšetrenia a behačky po úradoch im pomáha zabezpečiť Miroslav. Roky rokúce sa stará o svoje tri ženy ako o princezné a pomedzi to robí všetky možné práce na družstve. Šéfa ma dobrého, chce to veľa kompromisov.

Občas musí odbehnúť aj s traktorom, to keď veľkým kopcom v zime nevyjde autobus a niektoré dievča sa nevie dostať do školy. Ráno vstáva na etapy. Každej sám chce urobiť raňajky. Prvej dnes Veronike, tá si po operácii našla brigádu a vstáva o štvrtej, potom druhej – Andrejke. No a potom milovanej Janke. Všetko jej nachystá tak, aby sa nemala problém k tomu bez nohy dostať: čajík, vajíčka, chlieb, hocičo.

Potom ide do práce. Keď je žatva aj do noci. Inak príde domov, stará sa o dom, nachystá drevo, pokosí, pomôže v dome, vezme ženu na ruky, poumýva ju vo vani.

Vždy ju miloval. Stretli sa na zábave. Odvtedy inú nechcel. Je jedno, koľko problémov musí riešiť, svoje ženy ľúbi. Občas mu aj slza vyjde, keď nemôže pomôcť, ako by chcel.

DOM SA LIGOCE AJ KEĎ DO NEHO ZATEKÁ

Jana to, že prišla o nohu, dnes nerieši. Aj požartuje. Že načo je jej druhá topánka? Snaží sa držať skromný dom v čistote, lebo na tom jej vždy veľmi záležalo. Na barlu nastokne handru a ťahá ňou po zemi. Alebo v sede chodí s vysávačom, keď ju nikto nevidí.

Dom by potreboval veľa opráv. Strecha je z eternitu, deravá. Ale kde na to má vziať rodina, ktorá už roky rieši peniaze na benzín, na opravy auta, na maste, medicíny? Až 87% rodín sa kvôli rakovine zadĺži, aj oni sa museli.

O Dobrom anjelovi sa dozvedeli až minulého roku, to ma mrzí. Mohli sme im pomáhať už skôr.

Dnes čaká Janka na protézu, Veronika sa pokúsila opäť študovať, ale po všetkých komplikáciách musela štúdium grafického dizajnu vzdať. Teraz chodí na pravidelné kontroly a čaká na invalidný dôchodok. Venuje sa fotografovaniu, umeniu. Verí, že si dokáže privyrobiť. Chcela by vodičák, aby mohla voziť mamku a odbremeniť otca.

Auto potrebuje neustále opravy. Na nové príspevok nedostanú. To by musela Jana chodiť do školy, alebo do práce. Inak má byť doma, lebo je chorá, alebo sa do nemocnice odviezť sanitkou, ktorá zberným systémom natiahne inak hodinovú cestu aj na štyri hodiny.

Milujú sa navzájom a milujú svoj život uprostred prírody. Majú to aj historicky dané. V bývalej horárni v láske žili Mirovi rodičia, jeho mama (dnes babička) s nimi žije dodnes. Energická pani pomáha a popritom stále smúti za svojim mužom. Na stene visí veľký vyšívaný obraz. „ To sme s mojim Janom vyšívali spoločne. “ A už má slzy na krajíčku.

DOBRÍ ĽUDIA

Hoci vedia, že ich občas niekto v blízkej dedine ohovorí, ľudí majú radi. „ Keď ste skromne oblečený, ste chudák. Keď sa oblečiete pekne, tak vraj chorobu len hráte.“ S Veronikou však ležala na izbe pani po operácii nádoru na mozgu. Po čase sa jej ozvala a rodine pomohla. Aj Janka v nemocnici našla vzácneho človeka: Pani, ktorá ju odvtedy neraz odvezie na rehabilitácie, právne rodine poradí aj Veronike dá čosi nafotiť a zaplatí jej za to, hoci sama nie je nejaká majetná.

Na samote pri lese je krásne. Všetko sa zelenie, kopa živých tvorov navôkol, každý sa usmieva, aj keď ja ani celkom nerozumiem prečo. Vlastne áno, rozumiem. Majú to, čo nemajú státisíce majetných ľudí a ani si to nedokážu kúpiť: lásku.

Autorka pracuje v Dobrom anjelovi a ďakuje rodine za krásne chvíle u nich na samote.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

život, chudoba, choroba a kontrasty. Som na kolesarova@dobryanjel.sk

Blogy

|