Vizitka nášho zdravotníctva, na Slovensku zomiera o 33% viac detí ako je priemer únie. Dve triedy detí zomrú skôr, ako sa dostanú do školy!
The UN Inter-agency Group for Child Mortality Estimation (Interná skupina OSN pre úmrtnosť detí) v pravidelných intervaloch zverejňuje štatistiky zobrazujúce počet detí (v promile), ktoré každoročne zomierajú v krajinách celého sveta. Posledná analýza vyšla v októbri minulého roka a jasne zobrazuje akým spôsobom naše zdravotníctvo zaostáva za krajinami únie.
Autor nie je odborníkom na zdravotníctvo iba sa zaujíma o štatistiku.
Slovensko na chvoste Európy.
Každoročne na Slovensku zomiera 5,80 detí (z tisíc) do 5 rokov. V porovnaní s priemerom únie sa jedná o 1,46 dieťaťa viacej, to predstavuje rozdiel vo výške 33%. Slovensko v rámci EÚ skončilo až 4. od konca za nami sa umiestnila už iba Malta, Bulharsko a najhoršie Rumunsko. Pritom medián (pozn. prostredný člen) je úmrtnosť vo výške 3,93 promile.
V absolútnych číslach to znamená, že u nás umiera o 58 detí viac ako v priemernej krajine Európy s rovnakým počtom detí do 5 rokov. To sú dve plné triedy žiakov úplne zbytočne!
Zaostávame aj v porovnaní so susedmi.
Slovensko zaostáva aj v porovnaní so susedmi. Maďari nás predbehli s 5,41 promile iba o jednu priečku. Z krajín V4 sa najviac priemeru Únie blížia Poliaci s 4,78 promile. Zato Česi aj napriek našej spoločnej „štartovacej čiare“ majú úmrtnosť iba 3,48 promile.
Z postkomunistických krajín sa najlepšie umiestnilo Slovinsko, ktoré skončilo na druhom mieste hneď za Fínskom s úmrtnosťou iba niečo cez 2 promile.
Prečo je úmrtnosť deti do 5 rokov taký dôležitý faktor?
Deti do 5 rokov predstavujú najzraniteľnejšiu skupinou obyvateľstva. V tomto veku sa u detí buduje imunita a preto sú omnoho viac náchylné na ochorenia, ktoré sa u nich prejavujú fatálnejšie, ako u dospelých jedincov. Deti v tomto veku poväčšine neumierajú, kvôli vážnemu ochoreniu, ale najmä kvôli zanedbanej, resp. nedostatočnej zdravotnej starostlivosti. Navyše deti nie je nevyhnutné udržiavať na žive (najmä pre diktátora – ten potrebuje pracovnú silu teraz, ktorou deti nie sú). Preto ide o ideálny nezaujatý koeficient na porovnanie kvality zdravotnej starostlivosti medzi krajinami. Ukazuje totiž, či sa systém o občanov naozaj stará, alebo iba udržiava na žive poddaných.
Prečo sa to deje?
Hlavným problémom je nedostatočná odmena za dobre vykonanú prácu v zdravotníctve, sestričky a lekári dostávajú minimálny možný plat a presne podľa toho sa aj potom správajú – dávajú minimálnu potrebnú starostlivosť (česť výnimkám). Niet sa čo diviť, kto by bol ochotný za minimálnu mzdu pracovať 12 a viac hodín denne?
Vládnuci politici sa nás snažia presvedčiť, že do zdravotníctva dávajú dostatočné množstvo peňazí. Majú pravdu, do zdravotníctva naozaj ide dostatočné množstvo peňazí, avšak sú často spreneverené a rozkradnuté tak, ako sme to videli v kauze CT. Ak by sa tieto peniaze poctivo investovali do vybavenia nemocníc a hlavne platov zamestnancov, tak by to úplne stačilo.
Namiesto toho sa pretekáme v poskytovaní zdravotných služieb s krajinami ako je Srbsko, Bosna a Hercegovina a ďaleko nás predbehli Čierna hora a Bielorusko.
Ak chceme byť „jadrom“ únie tak, ako to spomína náš expremiér v prvom rade tomu musia zodpovedať služby poskytované občanom. Zdravotníctvo je rezort, ktorý najviac ovplyvňuje kvalitu života občanov, zaslúži si viac pozornosti a kompetentnosti, ako tomu bolo doteraz.
Autor je členom hnutia Progresívne Slovensko.
