BLOG
Klára Kusá
Klára Kusá
7 060

Nečakane odhalila svoje telo i sexuálnu orientáciu

Naštvala sa na vládu v USA, ktorá kategoricky odmieta inakosť a menšiny. Rozhodla sa preto vytvoriť album o živote ľudí na okraji spoločnosti. Patrí tam totiž aj ona.

Foto: Dazeddigital.com

Janelle Monaé

Foto: Npr.org

Dirty Computer

10/10

Sú dobré nahrávky, ktoré si vypočujete, pochválite a opakovane sa k nim vrátite. Sú nahrávky výborné, ktoré vás donútia premýšľať nad textami piesní i nad samotným interpretom. No a potom sú tu albumy Janelle Monaé. Či už si pustíte debutový The ArchAndroid alebo popovejší The Electric Lady, zakaždým sa ocitnete v imaginárnom robotickom svete, svete Monaé. Prekvapivý, odvážny, no rovnako excelentný je aj jej najnovší počin Dirty Computer.

Janelle Monaé vyrastala v chudobnej rodine upratovačky a kamionistu. Spomína si na rasizmus, ktorému musela od detstva čeliť práve kvôli inej farbe pleti a nedostatku finančných prostriedkov. Táto segregácia ju poznačila natoľko, že sa ešte ako tínedžerka rozhodla vytvoriť album o postavení minorít v spoločnosti.

Od detstva vedela, že bude spievať, milovala vystupovanie na pódiu. Po ukončení strednej školy sa presťahovala do New Yorku, kde zahájila štúdium hudby a divadla. O niekoľko rokov sa jej podarilo s kamarátmi založiť vlastné hudobné vydavateľstvo Wondaland Arts Society. Môžeme len polemizovať, prečo sa Janelle rozhodla práve pre tento názov. Už „od malého mala“ však inklinovala k zázračným snovým krajinám, medzi jej inšpirácie patrí postava Dorothy z rozprávky Čarodejník z krajiny Oz.

Speváčka sa v období dospievania častokrát oddávala dennému sneniu. Ako aj sama hovorí: „Moje detstvo bolo zmätočné, mnohokrát až nepochopiteľné. Práve preto som si vytvorila vlastný svet vo svojej mysli. Uvedomovala som si, že hudba dokáže meniť ľudské životy. A tak som snívala o Broadwayi, v ktorom melódie padali z neba, o Broadwayi, kde bolo všetko možné.“

Po založení Wondalandu interpretka vydala prvú demo nahrávku Audition. Nasledovala EPčka Metropolis s titulnou piesňou „Many Moons“. Janelle s androgýnnou postavou, čiernobielymi oblekmi, a netradičnými tanečnými krokmi okamžite zaujala nahrávaciu spoločnosť Big Boi Records. Výsledkom bol funkovo-soulový počin roka s názvom The ArchAndroid.

Nasledovala nahrávka The Electric Lady, ktorá zožala rovnaký potlesk od kritikov i divákov ako predošlý titul. Janelle sa v nej posúvala do popovejších vĺn, sako nahradila čiernobielymi ženskými kostýmami či bundami. Hovorila o právach žien, presadzovala rodovú rovnosť, tvrdo kritizovala rasizmus.

No a potom prišiel rok 2018. V USA sa toho medzičasom veľa zmenilo. Trump vyhral prezidentské voľby, svojou politikou sa navážal do minorít, nevyhovujúce ženy prirovnával k psom. Monaé s hrôzou v očiach sledovala morálny rozklad krajiny. Narastal v nej neutíšiteľný hnev, hnev, ktorý zo seba dokázala dostať len v hudobnom štúdiu.

A tak sa v marci na Youtube objavila pieseň „Make me feel“. Janelle odhadzuje čiernobiely kostým a v – na jej pomery – odvážnych outfitoch sa prihovára za LGBT komunity. Sama totiž chodí so ženami i mužmi a nevidí v tom žiaden problém. Nasledovala textovo precízna „Django Jane“ a intímna kladba „PYNK“ pojednávajúca o jej dlho utajovanom vzťahu s najlepšou kamarátkou. Kruh uzatvorila spomienková „I Like That“.

Album Dirty Computer (v preklade „Špinavý počítač“) sa na pultoch predajní objavil o niekoľko dní po uvedení poslednej spomínanej skladby. Jeho názov označuje príslušníka istej menšiny, ktorým je aj samotná interpretka. Spoločnosť, ako hovorí, vidí minority ako skupiny neprispôsobivých ľudí. Tí sú, podľa jej slov, infikovaní akýmsi vírusom a potrebujú byť „očistení“.

Ak vám táto idea pripomína holokaust, ste na správnej stope. No speváčka ide ešte ďalej. K albumu tvorí perfektný film zasadený do sveta budúcnosti. Sledujeme tak „špinavú“ Monaé podstupujúcu proces čistenia.

Janelle sa pri tvorbe novinky inšpirovala slávnym popovým spevákom Princeom. Interpretka sa s ním za posledné roky mala možnosť stretnúť niekoľkokrát. Monaé obdivuje najmä neuveriteľnú pokoru a umiernenosť slávnej hviezdy. Speváčka tieto kvality zdieľa, napriek intímnym témam, ktorých sa album dotýka v rozhovoroch reaguje umiernene a s rozmyslom. Uvedomuje si svoj kariérny rast, no vie, že sa ako speváčka sa stále má čo učiť. Nech jej táto pokora vydrží!

Ak chcete sledovať kultúrne dianie, dozvedieť sa viac o hudbe z domova i zo sveta a zistiť na aké eventy sa oplatí chodiť, sledujte KLF_.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|