Denník N

3 svojrázne spôsoby, akými slovenské anti-choice hnutie propaguje svoje myšlienky

Oslavy počatín, hlasné modlenie sa pred interrupčnými klinikami či z kontextu vytrhnuté citáty na billboardoch – zoznámte sa so slovenským anti-choice hnutím.

Myslím, že človek, ktorý nesleduje fundamentalistický (doplenené – 16. 5. 2018) kresťanský svet, ani nebojuje za ľudské práva žien a LGBT komunity, nemusí tušiť, čo sa v poslednom čase v tejto oblasti na Slovensku deje.

Možno ste takýmto človekom aj vy a zaregistrovali ste akurát ostatný Pochod za život v Bratislave či pozoruhodné slová kandidáta na predsedu KDH Richarda Vašečku. (Podľa Vašečku je „úmyselná ejakulácia mimo pošvy neprirodzená a traumatizujúca“. zdroj)

A možno sa, rovnako ako doteraz ja, úmyselne konfrontácii so svetom kresťanského svojrázu vyhýbate, pretože sa nechcete rozčuľovať.

Pochopiteľne. No tento prístup má jednu nevýhodu: zatiaľ čo sme sa nepozerali, rozbujneli sa na Slovensku všemožné anti-choice aktivity, iniciatívy, súťaže, a propagačné akcie. Budem používať prívlastok anti-choice, nie pro-life. Ide totiž o aktivity proti slobodnej voľbe, nie za život.

Cieľom tohto blogu je priblížiť vám niekoľko z najvýznamnejších či najbizarnejších slovenských anti-choice aktivít z obdobia ostatných dvoch rokov, ktoré vám možno unikli. Opíšem ich iba zopár, lebo na obsiahnutie všetkých by ste potrebovali niekoľko dní a aspoň dvojo žalúdkov, aby ste túto stravu spracovali.

Tu sú teda top TRI.

1. Oslavy počatín.

Asi sa zhodneme, že narodenie človeka je životne dôležitou udalosťou. V štastnejších rodinách sa otvára šampanské, zídu sa ľudia, plačú dojatím a chcú sa pozrieť na bábätko.

No a slovenskí anti-choiceri by chceli udalosť spraviť aj z momentu, kedy sa spojila spermia s vajíčkom, z ktorej vznikol plod a z neho človek.

Ak na chvíľu zabudneme na ľudí, ktorí vznikli z umelého oplodnenia, svoje počatiny by väčšina z nás slávila približne v deň, kedy mali naši rodičia sex, ktorým stvorili zygotu, neskôr uhniezdenú v maternici a ak ste dávali pozor na biológii, tak viete, čo sa udialo ďalej a ako ste z tejto zygoty vznikli vy.

Ako tvrdia samotní anti-choiceri: „Naši dobrovoľníci vyjdú na ulice a námestia a budú okoloidúcim blahoželať k ich počatinám,“ a ja si skúšam takúto akciu predstaviť: zastavuje kresťanská mládež na ulici neznámych ľudí a pýta sa ich, kedy mali ich rodičia sex? Vskutku bizarné.

Ako všetky podobné aktivity, aj táto v sebe okrem humornej stránky skrýva aj menej zábavný aspekt: prekračovanie hraníc. Jednak hraníc slušnosti, pretože pýtať sa cudzích ľudí na sexuálny život ich rodičov považujeme za nevhodné.

Za druhé ide o posúvanie úrovne, po ktorú dovolíme iným ľuďom zasahovať do nášho intímneho života. Vo verejnom priestore sme mohli byť takýchto posunutých hraníc svedkami napríklad v internetovej poradni katolíckej sexuálnej etiky. V tejto poradni, ktorá stále funguje, katolícke ovečky hľadajú radu, kam majú ejakulovať, aby sa Boh usmieval, aj či prídu do neba, keď sa venujú BDSM.

Pokiaľ človek niekomu dovolí hovoriť si do vlastného intímneho sveta, je to jeho vec. Problém nastáva, keď sa do intimity snažíte zasahovať ľuďom, čo o to nestoja. Podľa Všeobecnej deklarácie ľudských práv je totiž ľudský sexuálny život, pokiaľ ním človek neubližuje inému človeku, jeho vec. Nikto nemá právo strkať nos do toho, čo robíme so svojím telom, a to ani vtedy, keď mal čuchový orgán predtým zaborený v Biblii.

2. Skupinové modlitby pred klinikami

Prenikanie kresťanského bizáru z internetu na ulicu pomocou osláv počatín a tak aj do mainstreamu nám ponúka skvelý oslí mostík k ďalšiemu bodu tohto zoznamu – ku skupinovým modlitbám pred klinikami, kde sa vykonávajú interrupcie.

Ako to prebieha? To sa pred nemocnicou, obvykle skoro ráno, zíde skupina ľudí. Držia ikony, transparenty či ružence a nahlas sa modlia.

Ak si myslíte, že ide o ojedinelý úkaz, tak nejde. Pozrite sa, kde všade sa, podľa mapy iniciatívy, ktorá tieto modlitby organizuje, modlitebné akcie odohrávajú:

Ak si hovoríte: „veď čo, nech sa modlia, je to ich vec“, skúste sa vžiť do žien, ktoré do danej kliniky idú na interrupciu, alebo spontánne potratili. Umelý aj spontánny potrat býva často nepríjemným, potenciálne traumatickým zážitkom. Myslíte, že vyvolávanie viny „modlením sa za mŕtve deti“ ženám pomôže tento zážitok spracovať?

3. Billboardy s podivnými citátmi 

V Košiciach sa nás od marca pomocou billboardov a viacerých nepravdivých, alebo z kontextu vytrhnutých citátov známych osobností, snažia anti-choiceri presvedčiť o tom, že interrupcie sú zlé.

Za zmienku stojí napríklad tento, vraj, výrok Martina Luthera Kinga, bojovníka za zrovnoprávnenie Afroameričanov s bielymi Američanmi.

Ak nájdete dôveryhodný zdroj, ktorý by dokazoval, že spomínanú vetu Martin Luther King naozaj povedal, dajte mi vedieť. No ak by aj naozaj išlo o jeho výrok, som si istá, že narážal na rasovo motivované vraždenie už narodených, afroamerických detí bielymi Američanmi. Nič totiž nenasvedčuje tomu, že by bol tento slávny muž proti interrupciám.

Ďalší citát:

Albert Schweitzer bol bojovníkom za život, konkrétne za život zvierat a tiež ostro vystupoval proti vojne. Nenašla som žiadne zdroje, ktoré by uňho hovorili o odpore k interrupciám.

Podľa viacerých zdrojov by sám Hippokrates ťažko mohol utrúsiť takúto vetu, keďže nič nepotvrdzuje, že by boli interrupcie v starovekom Grécku zakázané. Zároveň je veľmi nepravdepodobné, že v spoločnosti, ktorá nenamietala proti vraždeniu novorodeniatok, by sa pohoršovali nad ukončením tehotenstva.

Stojí ešte zato dodať, že podľa historikov Hippokratovu prísahu nevytvoril sám Hippokrates, je po ňom pomenovaná, citovať teda ktorúkoľvek z jej mnohých verzií ako Hippokratovo dielo, je nesprávne.

Okrem z kontextu vytrhnutých a klamlivých citátov košické anti-choice billboardy obsahovali aj prirovnávanie interrupcií k vojne a k zločinu.

Čo s tým?

Ako som spomínala na začiatku, tieto tri aktivity nie sú tým jediným, čím sa hnutie anti-choice snaží zviditeľniť svoju agendu proti ľudským právam. Pri svojom prieskume som natrafila na cyklopúte, stavanie pomníkov nenarodeným deťom, omše, maratóny, fotosúťaže, klasické púte, workshopy pre zdravotníkov a farmaceutov (hello, Výhrada vo svedomí!), konferencie, petície, a ďalšie.

Ak by ste si to chceli pozrieť aj na videu, nech sa páči: https://youtu.be/ltpOSMiwG0g

Mám z toho silný dojem, že sa tomuto hnutiu u nás stále viac a viac darí presadzovať a získavať nových sympatizantov.

A tak si myslím, že je najvyšší čas, aby ľudia, ktorí veria, že ľudské práva žien a LGBT komunity by sa mali dodržiavať, no doteraz sa nazdávali, že u nás tieto práva nikto neohrozuje, ukázali svoju podporu aj verejne.

Jednou z možností je podporiť billboardovú kampaň za reprodukčné práva v Košiciach: https://feminist.darujme.sk/2283/

Nenechajme skupiny, ktoré sú proti ľudským právam, uzurpovať si verejný priestor!

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie