BLOG
Pavel Sibyla
Pavel Sibyla
5 405

Nelegálne financujem starostovu politickú kampaň

Jeden tip pre premiéra Pellegriniho a opozíciu, ako spraviť zo Slovenska spravodlivejšiu a slušnejšiu krajinu

Tomuto pánovi som kampaň nefinancoval, ale niektorí z vás áno.

S blížiacimi sa jesennými komunálnymi voľbami budú jednotliví kandidáti opäť čeliť otázkam, koľko peňazí plánujú minúť na kampaň. Politické strany na svojich kandidátov v týchto voľbách môžu minúť najviac 500 tisíc eur, nezávislí kandidáti majú tiež zákonom dané pevné limity. Asi sú nízke, lebo mnohí kandidáti už teraz kampaňujú a peniaze, ktoré na to používajú, na ich transparentných účtoch nikdy neuvidíte. Čo je nelegálne. Niečo o tom viem, keďže aj ja sám jednu takúto kampaň financujem.

Stalo sa to takto. Starosta mestskej časti, v ktorej bývam, zrejme pochopil to, čo hovoria úspešní politickí marketéri: kampaňovať treba stále, počas celého volebného obdobia. Inšpiroval sa aj Igorom Matovičom, ktorý sa so svojim kedysi len štvorčleným hnutím prebojoval až do parlamentu vďaka bezplatným reklamným novinám distribuovaným priamo do poštových schránok. Najmä v obciach či mestských častiach, kde žije veľa seniorov, to má logiku. Na facebooku nie sú a ako starosta jednej z takmer 2900 slovenských obcí sa do hlavných večerných správ na RTVS alebo na Markíze sotva niekedy dostane.

Na bezplatné noviny však môj starosta potreboval peniaze. Nekomplikoval si to zakladaním účtu kdesi na Belize cez bieleho koňa, ale rovno a bez opýtania sa nabúral na jeden z mojich účtov, na ktorý mi odchádzajú peniaze z podielových daní. Platí z nich redaktorku, tlač, distribúciu. Bezplatné noviny vydáva raz mesačne a vyzerajú presne tak, ako by mu poradil Fedor Flašík. Strihá na nich pásky, gratuluje rodičom k novorodeniatkam, ohlasuje nové investície, akože bojuje s čiernymi stavbami. V prvej polovici Račianskeho výberu je zvyčajne jeho fotka alebo aspoň citát na každej strane. Taký regionálny kultík osobnosti. Takto to napríklad vyzeralo na prvých šiestich stranách aprílového čísla:

Nie som jediný s osudom nedobrovoľného sponzora ilegálnej politickej kampane. Rôznych regionálnych periodík je na Slovensku vyše 700 a väčšinu z nich vydávajú obecné alebo mestské úrady. Mnohé z nich vyzerajú presne ako Račiansky výber – ako volebný leták úradujúceho starostu, kde každý opravený kilometer cesty, každý meter štvorcový zateplenej školy, každá opravená lavička sú len jeho zásluhou. Akoby sa na správe mesta nepodieľali poslanci, akoby sa v obci nedialo nič, za čo si starosta či primátor zaslúži kritiku.

Tejto téme sa pred rokom venovala aj neziskovka Transparency International Slovensku. Hodnotila radničné noviny 83 samospráv z pohľadu užitočnosti, objektívnosti a verejnoprávneho charakteru a vyšlo jej, že až tri štvrtiny z nich sú propagandou, hlasnými trúbami starostov a primátorov.  Kade chodím, tam so záujmom siaham po tomto type “novín”. No nemám pocit, že sa za rok niečo zmenilo. Radničné noviny ako politické PR úradajúceho starostu platené z našich daní je téma, na ktorej existuje naprieč politickým spektrom vzácna zhoda. Žiadna strana ju neotvára, lebo každá chce túto výhodu využiť, keď zvolia jej kandidáta.

Chcel som dať nášmu starostovi šancu ukázať sa ako človek, ktorý ctí férové pravidlá a napísal som mu pred dvomi týždňami nasledovný email. Ponúkol som sa, že mu rád pomôžem vytvoriť pravidlá tvorby obsahu novín, vďaka ktorým to nebude vyzerať, že si ich sprivatizoval.

Odpovede som sa nedočkal. Ale predpokladám, že starosta môj mail čítal. V májovom čísle bola iba jedna jeho fotka a o čosi menej bolo aj článkov s “hodnotnými” informáciami typu “proces búrania starosta Rače Peter Pilinský podrobne prediskutoval so stavebníkom.”

Čo s tým?

Náš tlačový zákon nič také ako radničné noviny nepozná. Pozná iba periodickú tlač a jeho paragrafy sa vzťahujú rovnako na Denník N, ako na Smižiansky hlásnik. Zákon na vydavateľov nekladie žiadne nároky z pohľadu vyváženosti, objektivity a nestranosti, čo je v poriadku, keďže v tomto prípade trh funguje pomerne dobre. Väčšina ľudí nechce platiť za noviny, ktoré sú zjavne neobjektívne a nadŕžajú len jednej strane politického spektra či jednému svetonázoru. Také médium nedokáže ekonomicky prežiť. Ak sa to v minulosti či dnes nejakému médiu darí, tak len vďaka tomu, že do neho niekto futruje peniaze.

Lenže radničné noviny sú vo svojej podstate niečo ako verejnoprávne médiá na regionálnej úrovni. A nefungujú na trhových princípoch. Príjmy z reklamy či z predaja tvoria malú časť nákladov na ich vydávanie, na väčšinu nákladov starostovia a primátori používajú naše dane. Bez ohľadu na to, či sa nám obsah novín páči alebo nepáči.

Rovnaký problém mali aj v susednom Česku, téme sa veľa venovalo občianske združenie Oživení. Riešenie sa našlo v legislatíve. Vláda Petra Nečase sa v Stratégii vlády v boji proti korupcii dala za úlohu zaviesť “opatrenia proti zneužívaniu radničných periodík”. Za týmto účelom zmenila v roku 2013 tlačový zákon tak, že zaviedla novú kategóriu periodickej tlače  – periodickú tlač územného samosprávného celku. Do zákona sa zaviedla pre túto tlač povinnosť “poskytovať objektívne a vyvážené informácie o územnom samosprávnom celku a poskytnúť primeraný priestor pre uverejnenie správ, ktoré vyjadrujú názory členov zastupiteľstva.” Ako sa môže táto povinnosť uplatniť v praxi, ak ju radnica nedodržuje, riešia tri paragrafy. Ak aj tie radnica ignoruje, poslanec zastupiteľstva môže požiadať súd, aby sa prípadom zaoberal a zverejnie informácie radnici nariadil. Od účinnosti zákona sa české súdy zaoberali už niekoľkými takýmito prípadmi.  

Posledné mesiace desaťtisíce občanov Slovenska žiadalo od politikov zmeny, vďaka ktorým budeme žiť v slušnejšej krajine. Myslím si, že je slušné nezneužívať nami platené radničné noviny na politickú propagandu. Premiér Pellegrini, aj opozícia teraz majú šancu ukázať, že ich starosť o objektívne a vyvážené spravodajstvo je skutočná a nekončí pri RTVS. Ale že naň majú právo aj obyvatelia stoviek slovenských dedín a miest. Ak sa k podobnej zmene zákona ako v Česku odhodlajú, je možné, že platiť začne až po jesenných komunálnych voľbách. My ostatní dovtedy musíme tlačiť na naše samosprávy, aby ešte predtým prijali férové pravidlá vydávania radničných novín, vďaka ktorým viac nebudú hlasnými trúbami starostov a primátorov.    

 

 

 

Pavel Sibyla

Moje kratšie zamyslenia o živote nájdete na Facebooku. 

Sledovať ma môžete aj na Instagrame. 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Výkonný riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu, bývalý novinár. Narodil som sa v Československu, vyrastal som v Hriňovej. Srdce mám na Slovensku, v zjednotenej Európe. Zástanca pokojnej sily.

Blogy

|