BLOG
Zuzana Štelbaská
Zuzana Štelbaská
3 475

Leto s knihou 1: deti od 7 – 10 rokov

Prečítala som za vás, aby sa vám ľahšie vyberalo letné čítanie pre deti. V prvej časti sa zameriavam najmä na prvočitateľov a odvážnych samostatných knižných objaviteľov.

Ako sme s Ťukťukom ťukťukovali

Zrejme býva aj u vás – započúvajte sa… Z neznámych miest bytu, či domu, možno z vedľajšej izby alebo z povaly sa tu a tam ozve tiché ťuk. A potom znova – ťuk. Nie ste tam sami! Je tam s vami Ťukťuk. Pomenujte si ho, ako chcete. Pre niekoho je to strašidielko, iní ho vnímajú ako veselého spolubývajúceho. Autor Peter Karpinský, ktorého si živo predstavujem v úlohe hlavného hrdinu, vľúdneho dospeláka, vymyslel škriatka Ťukťuka, vrhajúceho divoký tieň s dvoma rožkami na hlave a dovolil mu u seba v byte stvárať všetky divotvornosti, ktorých sú schopní len návštevníci netušiaci, ako to medzi ľuďmi chodí. V príbehoch nazvaných Ako sme s Ťukťukom ťukťukovaliplných jemného humoru, kamarátstva a vrúcnej snahy vychádzať spolu čo najlepšie, aj keď ten druhý v našich očiach stvára hrozné hlúposti, sa púšťajú do spoločných dobrodružstiev bežného života (upratovanie, nákup topánok, chov rybyčiek a podobne), obohatených o nečakané až fantastické zápletky, s ktorými hlavný hrdina vôbec nerátal. Ťukťuk pritom robí, čo môže. Asi tak, ako keď sa deti snažia pochopiť svet dospelých a dospelí si myslia, že ich vždy majú len a len vychovávať (a pritom zabudnú, že občas sa úlohy môžu aj vymeniť). 

Reedíciu veselých príbehov svojsky (a) vtipne ilustrovala Martina Matlovičová.

Vydavateľstvo: Slovart

O čertovi Kolofónovi

V prológu sa dočítate, že ste na divadelnom predstavení a hoci text nie je formálne spracovaný ako scenár, ilustrácie vám vždy pripomenú, že rozprávka O čertovi Kolofónovi sa vlastne odohráva na javisku. Osobne si myslím, že ide o informáciu navyše, keďže text výborne funguje aj ako celkom samostatný príbeh. Peter Gärtner pridal do rozprávky o Medovníčkovom domčeku lenivého čerta a dvoch zlodejov navyše a hneď nabrala klasika celkom nové grády. Kolofón je pozitívna postava, trochu mamľas, trochu zúfalec, ktorý od Lucifera dostane podmienku, že musí z ľudského sveta priviesť do pekla dve neposlušné deti, inak z pekla nadobro letí (ani čerti nemôžu byť totiž až TAKÍ lenivci). Jediní, na koho narazí, sú ale Janko a Marienka a to sú predsa zlaté a dobré deti. Ich nezvyčajné kamarátstvo, celkom nevšedný pohľad na Ježibabu, ktorá prvýkrát ukáže svoju krehkú ľudskú stránku a do toho dve úplne nové postavy zlodejov Ellieho a Charlieho, ktorí s pôvodnou rozprávkou nemajú nič spoločné, robia z tejto knihy svieže čítanie pre decká, ktorých čerti neomrzeli. Alebo pre tie, ktoré ešte o žiadnom nič nečítali. Predsa sú to výborní a tvárni hrdinovia.

Knihu dynamicky ilustroval Mišo Löwy.

Vydavateľstvo: Zum Zum production

Len sa teš, Pampúch

Mám rada dedkov a babky, o akých píše Marta Hlušíková. V jej detských a tínedžerských príbehoch majú vždy výnimočné postavenie. Sú moderní, ale nepopierajú ani svoje starosvetské skúsenosti. Ľúbia svoje vnúčatá z celého srdca a sú ich spojencami. Miško z príbehu Len sa teš, Pampúch má deduškov dokonca až dvoch. Jedného volá dedulo a druhého dedko Dalibor, pričom dedko Dalibor je dedulov syn, takže Mišo žije v jednej domácnosti s rodičmi, dedkom aj pradedkom. Kamoša Kuba prezýva Pipo Dlhý Pančuch a Kamila z vedľajšej triedy zase Pampúch. V knihe nejde o jeden celistvý príbeh, ale skôr o skrumáž zážitkov zo školy, rodiny, z voľného času, ktorý chlapci trávia aj bez rodičovského dozoru. Čitateľ nahliadne do ich životov a odsleduje niekoľko udalostí, ktoré sa spontánne otvoria, uzavrú a preľnú s ďalšími. Sú pritom uveriteľné, aj keď im Kamil robí zle, aj keď s dedulom snovajú pomstu a keď spoločne vymýšľajú loptošoviny, aké by malo zažiť každé dieťa. Dobrých detských kníh zo života až tak veľa nie je a Marta Hlušíková je jeho výbornou pozorovateľkou.

Knihu šibalsky ilustroval Juraj Martiška.

Vydavateľsto: Perfekt

Mirelka Pátračová

Z hŕby zahraničných kníh, ktoré som v poslednom čase čítala, mi najviac zarezonovala Mirelka Pátračová. Skĺbilo sa v nej niekoľko atribútov, ktoré môžu podporiť aj doposiaľ driemajúceho detského čitateľa: ide o grafickú novelu, čiže textu je menej, než v bežnej knihe, striedajú sa fonty, tematické pasáže a každá strana je popretkávaná množstvom ilustrácií. Zároveň je ale v tvrdej väzbe, čiže pocit z knihy je veľký a po prečítaní ostane rezonovať ono víťazné „zvládol som to.“ I keď je Mirelka dievčenská hrdinka, môže byť blízka aj chlapcom. Na rozdiel od iných hrdinov detských detektívnych sérií má zmysel pre humor a záhady, ktoré rieši, sa tvária ako reálne – iba dospelý čitateľ vie, o koľko sú nadnesené (nie až tak). V prvej časti spolu s kamoškami Pipou a Violetou ako Tri pátračky zisťujú, odkiaľ sa v mestečku Mláčkovce vzali akýsi duchovia morských prasiatok. Zároveň Mirelka číta detektívnu príručku, z ktorej sa deti dozvedia plno zábavných faktov o tejto práci, postupuje podľa nej a ruka v ruke jemne núti pohnúť rozumom aj samotného čitateľa. Okrem tejto sú v príprave ďalšie dve pokračovania.

Autorka a ilustrátorka: Kate Pankhurstová

Vydavateľstvo: Ikar – edícia Stonožka

Jogovky

Téma tejto knihy ma zaujímala preto, že sama dlho cvičím jogu a hoci som videla viacero pokusov zapojiť do cvičenia aj deti, osobne som žiadnu funkčnú detskú jogovú skupinu ešte nevidela. Čo ale neznamená, že neexistujú, určite je plno skvelých lektorov, ktorí vedia s deťmi pracovať tak, že ich baví a napĺňa aj cvičenie, pri ktorom sa nebehá a neskáče. Dej príbehov z Jogoviek sa ale priamo cvičenia netýka. Barbora Hu napísala krátke rozprávky a bájky, každá je zameraná na inú z tém, ktorá sa rieši v rámci „jogovej múdrosti“ – neubližovanie, spravodlivosť, zdržanlivosť, spokojnosť, sebaovládanie, sebapoznanie a podobne. Sú to krátke podobenstvá, v ktorých vystupujú rôzne zvieratká, napísané v jazyku zrozumiteľnom aj menším deťom. Na konci každej kapitoly je okrem dovysvetlenia pojmu uvedený aj jeden cvik, asána, ktorú deti môžu skúsiť. Opäť je spojená s krátkym príbehom alebo vizualizáciou, ktorá pomôže docieliť správnosť prevedenia. Samotné príbehy sú nevtieravé, oslobodené od náboženského rozmeru a aj dynamika konfliktu sa od bežných rozprávkových príbehov pre danú vekovku líši už na prvý pohľad. Pre kohokoľvek, komu je blízke pokojné a mierumilovné riešenie životných situácií, budú tieto rozprávky prínosné. 

Knihu nežne ilustrovala Ishida Nanako.

Vydavateľstvo: Fragment

Rozprávky pre zvedavé deti,
zvieratá a dospelých

Sú to rozprávky, ktoré najmä ockovia zvyknú deťom rozprávať bez prípravy. Autora Jozefa Slováka akoby niekto presne takto nahrával, keď sa každý večer rozhovoril pri posteli svojich detí a z toho, čo sa im páčilo najviac, potom poskladal túto útlu knižku. Nejde však o staromódne príbehy. Rozprávky pre zvedavé deti, zvieratá a dospelých sú prispôsobené súčasným deťom, tomu, čo dnes zažívajú, v akých žijú vzťahoch a po čom v kútiku duše túžia. Kamarátia sa so zvieratkami, ktoré sa s nimi rozprávajú, občas sa im prihodia nevysvetliteľné veci a veľmi často sa v nich dej odvíja prostredníctvom dlhokánskych dialógov, v ktorých sa postupne odkrýva zmysel príbehu, príčina, niekedy drobné poučenie. Pri viacerých som mala pocit, že si k nim autor sadol bez toho, aby tušil, kam sa príbeh vyvinie a len sa tak pohrával s udalosťami a s nekonečným množstvom možností, ktoré rozprávky ponúkajú. Čarovné na tom je, že sa deti dozvedia, aké všemožné zázraky sa možno dejú aj u nich v izbe, v škôlke, v psej búde na dvore a s tou predstavou pôjdu spať, pričom ráno môžu pribehnúť s vlastnou verziou rozprávkového príbehu.

Knižku nádherne snivo ilustrovala Noémi Ráczová.

Vydavateľstvo: Verbarium

Poďme sa báť

Obálka knihy Poďme sa báť  je strašidelnejšia, než jej obsah. Pravda, je o strašidlách a mátohách, je aj o strachu, ale ten má podobu nadšeného schovávania sa pod perinou spojeného s tichým chichotaním. Nejde o žiaden horor, ale ak si to deti vyslovene žiadajú, môže ním byť. Autor Jozef Marec spísal niekoľko kysuckých legiend a rozprávok o najznámejších lokálnych strašidlách, z ktorých ale viaceré vystupujú aj v bežne známych rozprávkach. Duchovia, víly, svetlonosi, vodníci, sotony (pre mňa nový strašipoznatok, doteraz som sa s nimi v žiadnom inom texte nestretla), zvieratá s čarovnými schopnosťami – každý má vlastnú kapitolu, v nej niekoľko príbehov a samostatnú časť, v ktorej sa čitatelia dozvedia, odkiaľ sa daná mátoha vzala, kde sa vyskytovala, aké mala zvyky, čo jedla a prečo robila neplechu. Rozprávky majú priateľský nádych, netlačí sa v nich na pílu, nechcú za každú cenu vydesiť, ani sa neodohrávajú počas hustého dažďa v nehostinných skalách a opustených hradoch, kde na čitateľa spoza rohu vyskočí obhryzená mŕtvola. Všetky udalosti sa dejú vo vzdialenejšej minulosti, preto je väčšia šanca, že aj deti, ktorým by podobná téma mohla byť nepríjemná, hoci ich mimoriadne zaujíma, ostanú pokojné – podľa týchto rozprávok sa dnes už nikomu nič podobné nestane, všetko to ostalo kdesi tam, ďaleko v histórii. Dnes je totiž oveľa väčším strašiakom týždenný zákaz tabletu. Tak veru. 

Knižku jemne dúhovo ilustrovala Gabriela Droppová.

Vydavateľstvo: Artis Omnis

Ďalšie krásne knihy,
o ktorých som písala nedávno

 

Prečítajte si aj:

Druhá časť letných recenzií: Leto s knihou 2: deti od 9 – 12 rokov

Tretia časť letných recenzií: Leto s knihou 3: čitatelia od 10 – 15 rokov

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Autorka a čitateľka kníh pre deti http://zuzanastelbaska.com

Blogy

|