Denník N

O paradoxoch kórejského polostrova a svetovej dominancii

Svet bol nedávno svedkom obrazu, ktorý bol pred pár mesiacmi, a dokonca týždňami pre veľkú časť sveta nepredstaviteľný. V demilitarizovanej zóne medzi Južnou a Severnou Kóreou sa stretli lídri krajín tohto rozdeleného polostrova a ukázali svetu inú tvár, než tú, ktorú sme doposiaľ poznali.

Svet bol nedávno svedkom obrazu, ktorý bol pred pár mesiacmi, a dokonca týždňami pre veľkú časť sveta nepredstaviteľný. V demilitarizovanej zóne medzi Južnou a Severnou Kóreou sa stretli lídri krajín tohto rozdeleného polostrova a ukázali svetu inú tvár, než tú, ktorú sme doposiaľ poznali, plnú hrozieb, potenciálne prerastajúcich do väčších konfliktov.

Severná Kórea ohlásila pozastavenie svojich jadrových testov a jej líder dokonca prešiel na pôdu krajiny, s ktorou je technicky vyše 50 rokov vo vojne. Takto zásadná zmena diplomatických vzťahov zamestnala politických analytikov z celého sveta, ktorí sa snažili nájsť príčinu tejto zmeny. Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná. Veľmi často sa objavuje naratív, ktorý dáva všetky zásluhy americkej administratíve. Nevypočítateľnosť Donalda Trumpa v kombinácii  jeho zbesilou twittermaciou mohli ovplyvniť túto zmenu, no úloha USA sa v tomto prípade zvykne preceňovať. Severná Kórea nezmenila svoje vzťahy s juhom kvôli jej rozpadávajúcim sa jadrovým komplexom alebo len kvôli posilneným hrozbám zo strany USA.

Komunistická diktatúra Severnej Kórey patrí k tým najhorším režimom na svete, no nenazývajme jej lídrov bláznami, lebo oni veľmi dobre vedia, čo robia, a čo tým chcú dosiahnuť. Hlavnou motiváciou severokórejského lídra a okolitých zástupov vojenskej a politickej šľachty nie je porážka Južnej Kórey, alebo nebodaj Spojených štátov amerických, ale prosté udržanie sa pri moci. A ak sa jej lídri môžu udržať pri moci priateľskými objatiami s odvekým nepriateľom a najnovšie i vydávaním amerických väzňov, tak to lídri Severnej Kórey urobia.

Otázka však ostáva, či toto rozhodnutie bolo súčasťou jej plánu, alebo ju k tomu dostupnými prostriedkami prinútil niekto iný, v tomto prípade susedná Čína. Pre ňu je Severná Kórea výhodným satelitným, nárazníkovým štátom a jej udržanie sa pri moci patrí k pragmatickým geopolitickým plánom Číny. Akákoľvek vojenská eskalácia, ktorá by eventuálne viedla k účasti amerických vojsk, alebo jej trvalej prítomnosti na súši a v blízkosti čínskeho pobrežia, a to je niečo, čomu sa Čína dlhé roky bráni, a to i dobe jej vzmáhajúceho sa vojenského námorníctva.

Čína je vynikajúci geopolitický hráč, ktorý sa snaží hrať na niekoľko dlhých ťahov dopredu. Miesto okázalých gest preferuje opatrný postup, vďaka ktorému sa veľmi dobre sa pohybuje v rámci existujúceho medzinárodného systému. Narušenie tohto systému by Čínu oslabilo a prilákalo nežiadúcu pozornosť. Z dôvodu prílišného sa spoliehania sa na súčasný medzinárodný poriadok sa tak Čína nestane dominantnou svetovou mocnosťou.

Neverte štátom, ktoré hovoria o tom, ako chcú nahradiť súčasný medzinárodný systém alebo sa chcú zbaviť kapitalizmu a globalizácie. Bez nich by neexistovali ani oni, a navyše oprávnené nedostatky a chyby týchto systémov im pridávajú potrebnú vodu na mlyn v tomto vopred prehranom súboji. Tieto krajiny by museli vynaložiť nadmerné množstvo prostriedkov na to, aby prekonali súčasný systém a nahradili ho vlastnou formou. Keď sa pozrieme na správanie elít týchto krajín, môžeme si všimnúť, že sa o to ani nesnažia. Miesto toho sa snažia napodobniť západný životný štýl a čo najbližšie sa k nemu priblížiť.

Spojené štáty americké si nevybudovali svoju celosvetovú dominanciu len prostredníctvom vojenských víťazstiev a rozsiahleho arzenálu jadrových zbraní, ale aj vďaka mimoriadne úspešnému kultúrnemu exportu. Ten sa v podobe filmov, hudby, spoločenských konvencií, očakávaní a spôsobov správania sa rozšíril do celého sveta a zakorenil tak hlboko a pevne, že akýkoľvek potenciálny nástupca Spojených štátov amerických sa musí prispôsobiť takto nastavenému systému.

V tomto smere sa dostávame späť k Severnej Kórey, Číne a pozoruhodnej zmene diplomatického správania. Z pohľadu Číny sa tak Severná Kórea stáva nespoľahlivým partnerom, ktorého kroky nevedú v jej prospech. Tento diplomatický obrat pripomína postoj ZSSR k jeho podriadeným štátom. Je to veľmi podobná situácia, no paradoxne úplne odlišná. Zatiaľ čo v minulosti sa podriadenosť dosahovala uzavretím štátu pred svetom, dnes je i pre tie najuzavretejšie systémy vedie cesta k prežitiu skrz otvorenie systému svetu. Pre otvorený svet je tento postoj skvelou správou. Nielen pre zmenšenie rizika vojenského konfliktu v jednom z najviac ekonomicky produktívnych častí sveta, ale i pre potvrdenie ideovej dominantnosti myšlienok otvoreného sveta.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie