Denník N

Nekrológy zbytočných ľudí – Robert Fico

(Ide samozrejme o fikciu. Postupne mám v pláne napísať takýto nekrológ kadekomu. Pre nechápavých: Je to humor a nastavenie zrkadla pre tých, ktorí si myslia, že sa ich netýka zákon a žijú v bubline vlastnej malosti.)

Včera odišiel niekdajší trojnásobný predseda vlády – Robert Fico. Zdá sa, že definitívne, aj keď pri ňom človek nikdy nevie. Nebál by som sa však, že by vstal z mŕtvych, nakoľko nevedel chodiť po vode a pri jeho krste sa nezjavila holubica, iba mu z vrecka vypadla stranícka knižka. Robert Fico nebol žiadny Ježiš. Ten dokázal nakŕmiť davy ľudí, zatiaľ čo Robert nedokázal zo štátneho rozpočtu a z eurofondov nakŕmiť ani len svoje vlastné vrecká.

Narodil sa v Topoľčanoch, robotníkovi a predavačke. Oženil sa s so ženou, ktorá sa vyskytuje vo viac firmách ako vysokorýchlostné pripojenie k internetu. Čo sa týka jeho bytovej otázky, preferoval bývanie zadarmo, prípadne za peniaze daňových poplatníkov.

Robert Fico bol človek plný paradoxov. Birmovaný ateista, kapitalistický komunista, skorumpovaný bojovník proti korupcii, nesociálny ľavičiar a absolútne zdravý alkoholik.

Medzi jeho najväčšie zdatnosti patrilo:
Navyšovanie dôchodkov o smiešne sumy, kým z kabeliek nepozorných dôchodkýň vyberal hotovosť v sumách oveľa vyšších,
zháňanie peňazí vlastnou hlavou, šírenie konšpiračných teórií, urážanie novinárov a výrazný sexuálny apetít v súvislosti s jeho asistenkami. Robert Fico nebol dobrý veštec. Nedokázal totiž presne predpovedať ani svoj vlastný odchod z politiky.

V súvislosti s Robertom Ficom sa veľmi nedá hovoriť o jeho úspechoch, nakoľko sa mi nepodarilo vypátrať okrem vyhraných volieb ani jeden jediný. To, čo robil, však zanechá stopu a ľudia si ho budú pamätať kvôli mnohým veciam, ktoré nám všetkým naveky zostanú vryté do pamäti. Väčšinou preto, lebo sme sa hanbili aj za neho. Od koalície s Mečiarom a Slotom, cez Hedvigu Malinovú, slovenskú občianku, ktorú donútil utiecť z vlastnej krajiny, po hodinky, ktoré ak by si kúpil sám, dva roky by nejedol. Od päťdesiatich miliónov vlastnou hlavou, cez bývanie u daňového podvodníka až po milióny na Belize. Od šialených káuz od výmyslu sveta a Jánoša, svišťa, čo mu balil prachy do fólie, cez pitie Coly v konšpiračnom byte, až po milenku ktorú sme mu platili my všetci a ktorú mu dohodil pašerák drog. Všetci si budeme pamätať, že za jeho vlády rôzne druhy mafie prerástli štátne štruktúry a kvôli tomu bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak, so snúbenicou Martinou Kušnírovou. Nikto si nebude pamätať jeho sociálne balíčky, okrem vlakov zadarmo. Na tie budú myslieť ešte naše pravnúčence, nakoľko budú túto hlúposť splácať ešte vtedy.

Robert Fico včera skonal. Na ďalšej nezmyselnej tlačovke, ktorá nikoho nezaujímala. Po tom, ako dourážal všetkých novinárov padol mŕtvy k zemi. Ešte nevieme, či išlo o infarkt, alebo o zlyhanie pečene. Bol síce v tvári červenší ako jeho stranícka knižka, v miestnosti však bolo cítiť silný zápach lacného Bourbonu. Je treba povedať, že zomrel tak, ako žil, lebo jeho posledné slová boli: “Som v perfektnej zdravotnej kondícii.”

Edit: Pokiaľ Vám to ešte nie je jasné, nikomu smrť neprajem a chyby som si opravil hneď, ako som sa dostal ku kompu. Skúsme teda riešiť to, či sú tie veci pravda. Nie hlúposti. Dikyčko.

Teraz najčítanejšie

Jakub Pohle

Som chudobník, prekladateľ, stand up komik, administrátor FB stránky Málo Cynizmu na toto mesto 3.0 a cynik.