Denník N

Môj boj. (Zápisky z diabetológie.) – Vyliečený

Z cukrovky II. typu. A vraj sa cukrovka nedá vyliečiť. No. Takto to je…

Po prvej návšteve diabetológie sa možno budete cítiť ako zbitý pes, lebo doktorka vám cukrovku odprezentuje ako nevyliečiteľnú chorobu s doživotným prísnym režimom, tvrdou drezúrou a disciplínou. Napriek všetkým tým negatívnym správam si vravíte, že aj tak je to ešte stále v poho, veď predsa ste mohli mať rakovinu.

Príprava
Po návrate domov som vyhodili biely cukor, bielu múku, prestal som počúvať White power music, zavrhol všetky blondínky v okolí a začal sa orientovať na tmavovlásky, černošky a v krajnom prípade aj na Rómky. Všetko, čo bolo biele, bolo zrazu zlé. Niekedy v čase, keď mal Kaliňák dobu kešu, ja som mal dobu špaldy. Špaldový chlieb, špaldové rohlíky, špaldová sviečková, špaldová držková, špaldové rezne. Zatvoril som oči a videl som lány špaldy a jej klasy kníšuce sa vo vetre.

Cukor som vyhodil úplne a kofola sa zrazu stala nezaujímavá aj pri 0,69 centa za dva litre. Do kávy som si kúpil stéviové sladidlo a na výstave kvetín rastlinku stévie. Aj jedno, aj druhé mi domrvilo chuť kávy takým zásadným spôsobom, že sladidlo som zahodil a kvetinke som prestal spievať „rozvíjej se poupátko, nejkrásnější z květů, od rána až do noci, budeš vonět světu“, na čo ona nielenže prestala voňať, ale navyše ešte aj vykapala.

A aby som nezabudol na uhorky… A, samozrejme, i na všetku ostatnú zeleninu. Na mäso som sa nemohol ani pozrieť. Môj žalúdok sa postupne preorientoval z jaterníc, klobás, slanín a všetkého dobrého na kapustu, kel, brokolicu, mrkvu, púpavu a iné traviny. Chvíľu mi pomáhalo, že som si vizualizoval a vžíval sa do kože hovädzieho dobytka, neskôr som takúto stravu zvládol aj bez toho. Začínal som mať pocit, že sa mi kvôli tráveniu žalúdok transformuje na bachor, čepiec, knihu a slez a už som len čakal, kedy sa mi celý ten rozžutý materiál začne vracať späť do papule.

Tabletky som bral pravidelne dvakrát denne, čo ma stálo množstvo úsilia. Jednak je to opakujúca sa činnosť a navyše taká, ktorá nie je príliš zaujímavá a zábavná a jednak som už vo veku, keď začínam zabúdať. A najľahšie sa zabúda na veci nezaujímavé, až vyslovene otravné.

Šport ani nespomínam, napriek doktorkinmu úplne nesprávnemu odhadu, že nešportujem, nepohybujem sa a pravdepodobne celé dni preležím pred televízorom, som mal pohybu dostatok i vtedy, avšak zintenzívnil som ho ešte viac. Napríklad do chladničky som šiel až osemkrát denne, čo bolo o trikrát viac ako dovtedy.

Úsilie (a zelenina) prinieslo ovocie
Môj dedo mi, ešte kým bol nažive, vravieval, že mám pekne okrúhle líčka a všeobecne, že som vyžratý ako medveď. Po prvej liečebnej kúre som schudol asi 12 kíl a stále som vyzeral ako medveď. Tentoraz ako ľadový, ktorému sa pod nohami začína topiť jeho prirodzené životné prostredie, plaví sa na kryhe nevedno kam a nie je schopný uloviť si dostatok rýb, o tuleňovi nehovoriac.

Napriek tomu, že ja som sa cítil a vyzeral vyslovene nezdravo, mal som kalné oči, prepadnuté líca, vystúpené lícne kosti, a keby som mal vlasy, tak by boli také neupravené a mastné asi ako Ficove ryšavé škutiny na posledných tlačovkách po tom, ako sa z neho stal radový poslanec, moja doktorka úplne žiarila.

Povedala mi, že podľa nejakej najnovšej klasifikácie choroby a podľa zistení francúzskych odborníkov by mal byť človek, ktorému sa počas takého krátkeho času upravia výsledky tak veľmi ako mne, považovaný za vyliečeného. A ešte povedala, že to nemám nikomu hovoriť, takže to ani nikomu nehovorím, a že keď sa jej niekto na takéto niečo spýta, ona to zaprie ako Judáš Ježiša a nebude na to potrebovať ani kohúta, ani iné hospodárske zviera, ktoré jej bude dávať znamenie.

A tak som sa pustil do vyjednávania, ktoré síce viedlo k tomu, že som už nemusel brať tabletky, ale na kontroly musím chodiť stále. Keď ste už raz u nich zapísaní, keď vás už raz majú, nikdy vás už nepustia.

Domov som sa vrátil spokojný. V nedeľu na raňajky som si upiekol dve pekne vypasené a mastné jaternice a po dlhom čase som sa konečne normálne najedol.

V tej chvíli som cukrovku porážal, ale ešte nebolo všetkým dňom koniec.

Teraz najčítanejšie

Marián Letko

Zväčša neškodný...https://maroskocestuje.webnode.sk/